Problematika morálky

Počúval som túto zaujímavú diskusiu o filozofii morálky a z diskutujúcich musím dať za pravdu vedcovi JF. Súhlasím s ním, že morálny nihilizmus je fakticky pravdivá pozícia, ktorú môžete zastávať. Ale zároveň si myslím, že pre ľudský život a jeho potreby je nevyhnuté ponechať si aj subjektívne zhodnotenie.

Z čisto pragmatického hľadiska spoločnosti nemôžu dobre existovať v takom poriadku alebo štádiu, v ktorom sú subjektívne hodnoty populácie príliš odlišné a narážajú do seba. Z tohto dôvodu tvrdenie, že existuje akási objektívna axiológia dobra a zla, môže udržať poriadok v spoločnosti a u jednotlivca, hoci takáto predstava je fakticky nesprávnym tvrdením.

Problém s argumentmi ľudí ako Stefan Molyneux, podľa ktorých existuje objektívna hodnota dobra a zla, je podobný ako na konsenze založenom argumente „tradicionalistov“, t.j. naivná predstava, že všetky ľudské bytosti a všetky ľudské skupiny majú rovnakú „morálnu“ intuíciu. Nie, nemajú – nič také reálne neexistuje. A táto skutočnosť sa nám pomerne často ukazuje podstatným spôsobom: morálne intuície sa totiž odlišujú na základe biologických parametrov ako inteligencia, osobnosť či evolučná stratégia. A práve toto je dôvod prečo nie je normatívne vhodné vynucovať interpersonálnu asociáciu. 🙂

Hoci ak budeme brať do úvahy pohľady propertarianizmu, teda konkrétne pána Curta Doolittla, tak sa zdá, že obhajcom morálneho nihilizmu predsa len niečo chýba: a to uchopenie morálky, ktorá je operatívne definovaná nie ako ocenenie “dobra a zla”, ale jednoducho ako skutočnosť ne-parazitizmu prítomného v niektorom našom správaní. Ak je správny práve tento pohľad (morálka ako forma neparazitizmu), potom niektoré správanie môže byť objektívne popísané ako morálne a ďalšie ako nemorálne, avšak rozhodnutie o tom, či to ktoré správanie označíme za dobré alebo zlé je už preferenčným hodnotovým úsudkom.

Každopádne, v tomto som osobne na strane propertariána Doolitllea, ktorý si vo svojom koncepte morálneho objektivizmu dokáže udržať aj zákon môjho obľúbeného “rasistu” Davida Humea . Každopádne diskusia s morálnymi nihilistami ako JF alebo famóznym Ryanom Faulkom by bola veľmi vítaná.

Nakoniec už len chcem poznamenať, že pojem objektívneho dobra a zla, rovnako ako Aristotelove porozumenie pojmu telos (cieľ, účel), ktoré nám inherentne implikuje, že to čo má byť (čo je žiaduce) nie je prísne oddelené od toho, čo je (teda od skutočného bytia človeka), zmiešava normatívne a pozitívne, t.j. porušuje Humov zákon.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s