Evola o náboženstve a iniciácii

Mali by sme rozlišovať svet náboženstva od iniciácie. Nie je tu však možné zabrániť istému schématizmu. V zásade existujú náboženstvá, v ktorých je prítomná iniciácia a z tohto pohľadu dejín náboženstva sa v skutočnosti niektoré náboženstvá vyvinuli z oblasti, ktorá mala pôvodne iniciačný charakter. Došlo k tomu tak prostredníctvom procesu popularizácie, sploštenia a externalizácie pôvodných učení a praktík. Obzvlášť je to charakteristické pre budhizmus: existuje tu skutočná priepasť medzi tým, čo môže byť nazvané čistou “doktrínou prebudenia” a súvisiacimi praktikami pôvodného budhizmu a náboženstvom, ktoré sa následne šírilo.

Možno konštatovať, že v úplne tradicionalistickom systéme sú náboženstvo a iniciácia dvomi hierarchicky usporiadanými stupňami, ktorých vzťah v doktrinálnej oblasti je vyjadrený nasledujúcimi binárkami: exoterizmom a ezoterizmom, čírou vierou a gnózou, oddanosťou a spirituálnym výkonom, rovinou dogiem a mýtov a rovinou metafyziky.

Súčasná história náboženstiev však túto podstatnú artikuláciu a spôsob koncipovania náboženstva, ktoré nakoniec prevládlo na Západe, sotva spomína alebo ho nespomína pre zmenu vôbec. Sugestívna moc, ktorej mnohí nezávislí učenci podliehajú bez toho, aby si to uvedomili, ukazuje, že “náboženstvo” sa v skutočnosti môže stať kategóriou samou o sebe, celkom presne determinovanou a definovanou v opozícií voči všetkému, čo je iniciačné a metafyzické.Táto koncepcia vyplýva do značnej miery z vier odvodených od semitských národov, t.j. judaizmu, kresťanstva a islamu, ktoré sú v ich pozitívnych formách charakterizované teizmom, kreacionizmom a konceptom človeka stvoreného per iatum (t.j. stvoreného božstvom ako oddelená bytosť).

Islam skutočne obsahuje istú ezoterickú a iniciačnú tradíciu v kontexte šiitizmu a súfizmu. Judaizmus má príbuznú tradíciu zase v kabale, ale tieto prúdy sú do istého stupňa separované od ortodoxie. V katolicizme však ich ekvivalent kompletne chýba, pretože namiesto ezoterickej a iniciačnej skúsenosti tu existuje len číry mysticizmus na jednej strane a na druhej , ako bude uvedené nižšie, zvláštny fenomén štruktúr, ktorý je, vo svojej forme, iniciačným typom, ale takým, ktorý je aplikovaný neiniciačným spôsobom.

Môžeme v krátkosti vysvetliť špecifický charakter náboženskej perspektívy per se v opozícii voči iniciátorovi tým, že je zameraná na koncept božstva ako osoby (=teizmus) a je definovaná esenciálnou, ontologickou vzdialenosťou medzi týmto Bohom – osobou, ktorej miesto je principiálne, a človekom, ktorého miesto je podriadené, čo vedie k transcedencii, ktorá pripúšťa iba vzťahy závislosti, oddanosti alebo extrémnej mystickej extázy, zatiaľ čo limit zodpovedajúci vzťahu “ľudský ja” – “božský ty” – zostáva pevný.

Naopak iniciácia má svoj predpoklad odstránenia tohto limitu a vo svojom mieste predstavuje princíp “najvyššej identity”, ktorej náprotivok je nadprirodzená koncepcia Prvého princípu. Za Bohom – ako – osobou existuje ešte bezpodmienečná nadradená realita vzťahujúca sa k bytiu a nebytiu a k akejkoľvek konkrétnej náboženskej reprezentácii (preto niektorí hovoria o “superbohu”). Je dobre známe, že v hinduistickej metafyzike, ako aj v pôvodných formách budhizmu, budú osobný boh, bohovia a nebeské kráľovstvá uznané, ale bude im priznaná nižšia úroveň reality a budú považované za entity patriace do ríše kondicionálnych. Absolútno je ešte nad nimi. V neoplatonizme, ktorého prepojenie so svetom helénskych mystérií je všeobecne uznávané, nájdeme analogické koncepcie. Ukazuje nám to ako svojvoľné je hovoriť bez rozmyslu o “náboženstve” pri všetkom, kde existujú vzťahy medzi človekom a supra-ľudským svetom.

Zdroj: Koncept iniciácie, Counter – Currents, krátené

2 thoughts on “Evola o náboženstve a iniciácii

  1. V každej ludskej činnosti prichádza ako prvý vždy nápad, myšlienka v nehmotnej podobe, potom príde až realizácia nápadu, kedy sa myšlienka pretransformuje do hmotnej podoby. Kto túto skutočnosť vo svojom náboženstve sa rozhodol preniesť na svojho boha-stvoritela nevedno, ale dokonale to zapadá do ludskej podstaty. Čo viem s istotou povedať ale, že sme mali v práci vedúcich, ktorí boli ateistami telom i dušou. Keď sme namietli, že podla ich plánu sa tá práca nedá uskutočniť, lebo odporuje tuto tomu a tamtomu, chvílu okolo toho chodili, dumali, až napokon to vzdali a povedali nám, nech to teda spravíme tak ako nám to správne vyjde a oni si len prídu obkresliť konečný výsledok a až potom nám dajú k tomu podklady na papieri:-).

    Liked by 1 person

  2. V každej ludskej činnosti prichádza ako prvý vždy nápad, myšlienka v nehmotnej podobe, potom príde až realizácia nápadu, kedy sa myšlienka pretransformuje do hmotnej podoby. Kto túto skutočnosť vo svojom náboženstve sa rozhodol preniesť na svojho boha-stvoritela nevedno, ale dokonale to zapadá do ludskej podstaty. Čo viem s istotou povedať ale, že sme mali v práci vedúcich, ktorí boli ateistami telom i dušou. Keď sme namietli, že podla ich plánu sa tá práca nedá uskutočniť, lebo odporuje tuto tomu a tamtomu, chvílu okolo toho chodili, dumali, až napokon to vzdali a povedali nám, nech to teda spravíme tak ako nám to správne vyjde a oni si len prídu obkresliť konečný výsledok a až potom nám dajú k tomu podklady na papieri:-).

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s