O tom, ako globalistické elity zneužívajú okultizmus

Veríte na čarodejnice? Pochopiteľne, ja ako osvietený racionalista neverím na existenciu žien, ktoré by mali reálnu magickú moc. Ale ženy, ktoré sa považovali za bosorky a venovali sa okultným praktikám reálne existovali. Taký Heinrich Himmler svojho času razil pozitívny naratív o bosorkách, podľa ktorého to boli výnimočné ženy a múdre germánske vedmy mučené a výbíjané sadistickými a mizogýnnymi homosexuálmi v čiernych sutanách (nuž, dajme nabok skutočnosť, že v Nemecku likvidovali bosorky skôr protestanti a homosexuáli sú v skutočnosti tými najlepšími priateľmi a spojencami žien :-))

Na druhej strane, popri množstve nevinných obetí, nemožno tiež poprieť i existenciu žien, ktoré naozaj mohli byť rôznymi spôsobmi nebezpečné pre spoločnosť a vedome sa zahrávali s ohňom praktikovaním čiernej mágie.

Spomenúť môžeme napr. takú Alicu Kyteler, bohatú stredovekú dámu a klasickú „čiernu vdovu“ (bola 4x vydatá a otrávila 3 svojich manželov), ktorá bola svojho času považovaná za najmocnejšiu čarodejnicu celého Írska. Zároveň išlo i o prvú usvedčenú čarodejnicu v tejto krajine (nebola však popravená, keďže sa jej podarilo utiecť do Anglicka). Procesy s čarodejnicami totiž v stredoveku neboli obvyklé, resp. začínajú sa objavovať práve v období neskorého stredoveku, v ktorom žila Alice. Okrem vrážd jej bohatých manželov bola táto, bola popisov veľmi zvodná a manipulatívna žena, obvinená i z obetovania zvierat démonom, zo sexuálneho pomeru s démonom, z praktikovania satanistických rituálov v kostoloch a z popierania viery v Ježiša Krista.

Ďalej tu máme Francúzku madame La Voisin – profesionálnu veštkyňu, spoločníčku a travičku, ktorá zabezpečovala francúzskej aristokracii prísun jedov a afrodiziatík, praktikovala potraty pre šľachtičné a organizovala pre týchto dekadentov čierne omše. Týchto satanisticko – okultných (a i sexuálnych) rituálov sa zúčastňovali i tie najvplyvnejšie a najvyššie postavené osoby vrátane samotnej milenky kráľa Ľudovíta XIV. – intrigánky madame de Montespan.

Z 19.storočia možno spomenúť kreolku Marie Laveau, ktorá sa zase špecializovala na voodoo, kde miešala svoju vlastnú okultnú mágiu s rímskym katolicizmom (jeho symboliku preberala z dôvodu, aby ukázala miestnemu duchovenstvu, ktoré malo pochopiteľne s ňou problém, že jej praktiky nie sú v rozpore s kresťanstvom) a africkým špiritizmom – mix, ktorý svojho času zlákal množstvo bohatých a vplyvných ľudí z New Orleans a z Marie spravil dobovú celebritu.

Ale netreba chodiť ani veľmi ďaleko. Stačí sa pozrieť na príbeh uhorskej „krvavej“ grófky Alžbety Báthoryovej, údajne sadistickej a lesbickej vrahyne, ktorej s vraždami mladých dievčat pomáhala jej osobná čarodejnica (a milenka) Anna Darvulia. Niektorí tvrdia, že vraždy začali práve na popud démonickej Darvulie, ktorá Alžbetu zasvätila do viacerých praktík čiernej mágie.

Súčasnosť

Ale prejdime z nášho historického okienka do súčasnosti a poďme sa pozrieť na jednu novodobú „bosorku“ pracujúcu pre dnešné choré elity. Jej meno je Marina Abramovic a ide o srbskú „performačnú umelkyňu“ (dcéru komunistických partizánov, o ktorej etnicky srbskom pôvode mám celkom pochybnosť – viď vzhľad, priezvisko i celková osobnosť). Abramovic pracuje najmä so sadomasochistickými, kanibalskými, sexuálnymi a satanistickými námetmi.

Abramovic vzbudila výraznú pozornosť verejnosti počas posledných prezidentských volieb v USA, kedy bolo odhalené jej prepojenie na Clintovovej tím, ktorému zabezpečovala bizardné okultné seansy. Vieme, že Clintonovej ľudia jej zaplatili 10 000 dolárov za známu „spirituálnu večeru“ – nechutný rituál zahŕňajúci krv, semeno, moč a pod. – záležitosť, ktorá väčšinu normálnych ľudí vydesí a poriadne znechutí. Samotná Marina sa vyjadrila, že rituál by bol „len“ performačným umením, ak by sa uskutočnil verejne, ale keďže došlo k nemu v súkromní, za zatvorenými dverami, tak ho treba považovať za „niečo iné“.

V skutočnosti je tento rituál len zosmiešnením, paródiou skutočného okultného rituálu. Nejde o úprimnú záležitosť. Áno, na povrchu sa zdá, že je to temné a strašidelné a má to ozdoby okultizmu, ale nejde o autentický okultizmus. Je to len akási jeho soft verzia, povrchná záležitosť robená na efekt pre ľudí, ktorým chýba trpezlivosť alebo tréning na to, aby študovali kvantá matematických rovníc alebo geometriu alebo astronómiu či staré renesančné práce, z ktorých mnohé sú celkom ťažko dostupné (a taktiež písané v latinčine alebo v starej nemčine).

Má tento rituál vôbec korene v nejakej zaznamenanej historickej tradícií? Nuž, nie. Poznáme istú démonológiu a okultnú literatúru, ktorá obsahuje takéto prvky, ale ide o pomerne dosť moderné záležitosti – kľudne i z 80-tych a 90-tych rokov. Je možné, že sa tu nasleduje nejaký druh „new age“ mágie, ale nejde o autentický okultizmus, ktorý by mal korene v nejakých starobylých tradíciách napr. z Babylonie, Sumeru alebo dokonca čo i len z renesancie. Žiaden Da Vinci alebo Cornelius Agrippa sa tu nekonal.

Je to skôr niečo ako druh moderného umenia, ktoré existovalo v období dadaizmu. U dadaistov umenie nič nereprezentovalo a dadaisti boli v tomto celkom úprimní. To bola vlastne celá ich pointa. Išlo o anti-umenie, druh výroku o vtedajšej kultúre, ktorá podľa nich bola zmätená, nedávala zmysel a upadala, pričom dadaisti iba otvorene odhaľovali túto skutočnosť. Dnešní moderní umelci však nie sú takto úprimní a hoci sú si vedomí, že ich umenie nič nereprezentuje, tak predstierajú pred ostatnými, že áno tvrdiac, že to všetko stojí a padá na vašej „subjektívnej interpretácii“.

Abramovicovej „spirituálna večera“ tak reprezentuje len zábavku pre znudené a deviantné elity. Ide o znudené politické elity, ktoré silou mocou chcú pociťovať, že sú súčasťou niečoho „strašidelného“ a „tajomného“. Chcú mať takýto povrchný zážitok, ale v skutočnosti nemajú reálny záujem o seriózne okultné stretnutia či hĺbkové štúdium okultizmu.

Zdá sa však, že je tu prítomná istá fascinácie telesnosťou. Stačí sa pozrieť napr. na umeleckú zbierku úchyla Podestu, ktorý patril k pozvaným hosťom pre tento rituál. V týchto ľuďoch je niečo extrémne znepokojivé. Obzvlášť nepríjemná je ich fascinácia malými deťmi. Ale i jazyk, ktorí používajú v odhalených e-mailoch pôsobí mimoriadne znepokojivo, akoby požívali nejaký kód. Používajú slová, ktoré by ste v normálnej komunikácii v danom kontexte nepoužili. Slová ako „cestovina“ a „syr“ používané spôsobom, ktorý pôsobí vskutku mimoriadne perverzne.

Ľudia tu pochopiteľne okamžite robia asociácie s luciferianizmom a podobnými záležitosťami, ale podľa môjho názoru sú títo americkí uchyláci týmito okultnými vecami fascinovaní čisto len preto, že v tom nájdu niečo rebelské. Chcú rebelovať voči západným hodnotám v západných spoločnostiam, ktoré stotožňujú s kresťanstvom. Preto sa len povrchne zameriavajú na jeho opak, resp. na to o čom si myslia, že je opakom týchto hodnôt. Sú to len perverzné „deti kvetín“, ktoré práve prechádzajú „krízou stredného veku“ a ktorým sa v ich zakorenenej infantilite stále nechce vyrásť, a preto sa musia neustále búriť voči „autorite“.

Záver

Mojim predpokladom u týchto mocenských elít je, že sú sami podobne pomätení ako ich politika. Je to vskutku desivá predstava, že jadrové spúšťače sú v rukách takýchto psychicky narušených opíc v oblekoch. V skutočnosti je táto predstava omnoho desivejšia než predstava o bande okultistov v čiernych hábitoch, ktorí sú si dobre vedomí, čo robia. Dúfam, že toto porozumenie povahy značnej časti (nielen amerických) elít nám pomôže v ich diskreditácii, v odhalení ich pravej podstaty zvyšku neprebudených a následnom pozbavení ich moci.