Podstatné odlišnosti medzi ženským a mužským mozgom

Vo svojom stručnom autorskom profile predstavujem bio-realizmus ako jednu z oblastí, ktorej sa mienim vo svojich textoch venovať. Pôjde predovšetkým o problematiku ľudskej biodiverzity medzi etnickými skupinami, ale aj rozdiely medzi jednotlivcami (najmä z hľadiska kognitívnych schopností – IQ).

Pohlavnému realizmu som v minulosti venoval omnoho menšiu pozornosť a rád by som to trochu napravil. Pravda je taká, že pohlavný realizmus stále nie je natoľko kontroverzný ako napr. rasový realizmus. Napriek tomu situácia na Západe dnes dospela aj k popieraniu pohlavia a jeho prezentácie ako sociálneho konštruktu zo strany niektorých radikálnejších skupín (pôjde najmä o radikálny feminizmus či trans-aktivistov). Myslím, že mojim čitateľom je jasné o čom píšem. Súčasná situácia si teda čoraz častejšie vyžaduje aj štúdium a prezentáciu pohlavného realizmu. Je fajn mať aspoň nejaké základy z tejto oblasti.

Tu treba jasne deklarovať, že všetky tradičné spoločnosti verili, že sú tu muži a ženy (hoci niektoré z nich poznali aj koncept tzv. tretieho pohlavia, ale to je téma pre ďalší text). A muži a ženy musia uskutočňovať medzi sebou aktivitu nazvanú sex, aby mohli mať deti. Zároveň tu odjakživa bol známy fakt, že muži a ženy sú odlišní, že sú tu medzi nimi isté priemerné odlišnosti, ktoré môžeme nazvať maskulinita a femininita. Toto je základ.

Samozrejme, že je tu nejaká variácia, podobne ako v akejkoľvek inej ľudskej vlastnosti, či už je to výška, váha, farba očí, zápach, metabolizmus, rýchlosť, IQ, atď, atp.
Niektorí muži budú extrémne maskulínni, iní budú bližšie k stredu spektra a ďalší zase viac femínni. A to isté platí i pre ženy. Určite sa ako výnimočné prípady nájdu i nejaké super drsné amazonky schopné rozsekať chlapa v štýle “americkej filmovej kraviny”, ale stále – muži sú mužmi, dokonca i zženštilí muži, a ženy ženami.

Rovnako na tomto fakte nemení nič ani existencia rôznych pohlavných abnormalít, ktoré sa až príliš vychyľujú z daného spektra. Je to opäť o variabilite istých čŕt. Áno, vieme, že sa výnimočne rodia aj ľudia s rôznym stupňom hermafroditizmu a rovnako sme dnes už dobre oboznámení s problematikou transsexuálov (ale o tom bližšie inokedy). Ale takéto abnormality v žiadnom prípade nenegujú existenciu mužov a žien, existenciu maskulinity a femininity (práve preto ich nazývame abnormalitami. Rozhodne nejde o nejaké urážanie, len poukázanie na jednoduchú skutočnosť, že sa príliš vychyľujú zo spektra, že sú mimo majoritu či normu vzhľadom na nízky počet).

Poďme však k jadru textu. Niektorí možno videli výborný dokument s názvom Brainwash: Paradox rodovej rovnosti od istého nórskeho komika. Dokument nás oboznamuje aj s významnou štúdiou klinického psychológa a profesora na univerzite v Cambridge Simona Barona Cohena (bratranec slávnejšieho Sacha Barona Cohena). Rozhodol som sa, že formou voľnejšieho prekladu spracujem jeho text pod názvom “Podstatná odlišnosť: mužský a ženský mozog”. Myslím, že Cohenov text môže byť pre laika skvelým úvodom do štúdia psychologických odlišností medzi pohlaviami a obsahuje celkom dosť základných informácií. Tak poďme na to.

Podstatná odlišnosť: mužský a ženský mozog

Cohen nás v úvode svojho textu oboznamuje s tzv. teóriou empatie – systemizácie (E-S
theory). Táto teória tvrdí, že ženský mozog je prevažne orientovaný na empatiu, zatiaľ čo mužský mozog je zameraný na pochopenie a budovanie systémov.

Pod pojmom empatia rozumieme snahu identifikovať emócie a myšlienky druhej osoby a reagovať na ne s primeranou emóciou. Empatik vie intuitívne zistiť čo ostatní ľudia pociťujú a vie pristupovať k ľuďom s adekvátnou starostlivosťou a citlivosťou. Systematizácia je zase poháňaná snahou analyzovať a preskúmať systém a bližšie pochopiť základné pravidlá, ktoré riadia správanie systému.

Ide tiež o snahu konštruovať systémy. Systematik intuitívne prichádza na to, ako veci fungujú alebo aké sú základné pravidlá, ktoré riadia systém. Takéto systémy môžu byť rozmanité. Môže ísť napr. o jazierko, vozidlo, počítač, rastlinu, knižničný katalóg, hudobný nástroj, matematickú rovnicu alebo i vojenskú jednotku. Všetky takéto systémy fungujú na báze vstupov a výstupov pomocou istých pravidiel. Podľa tejto teórie má jedinec (či už muž alebo žena) určitý “typ mozgu”.

Existujú 3 bežné typy mozgov: u niektorých jedincov je silnejšia empatia ako systematizácia. Takýto typ mozgu sa označuje ako typ E, ale môžeme ho tiež jednoducho nazvať ženským mozgom, pretože viac žien než mužov vykazuje práve tento profil. U ďalších jednotlivcov je zase silnejšia systematizácia než empatia. Tu budeme hovoriť o mozgu typu S, ale môžeme ho tiež nazvať mužským mozgom – opäť z toho dôvodu, že viac mužov ako žien vykazuje takýto profil. A nakoniec tu máme i jedincov, ktorí sú rovnako silní v systemizácii ako aj v empatii. Tu hovoríme o “vyváženom mozgu” alebo mozgu typu B.

Dôkazy o ženskej výhode v empatii pochádzajú z mnohých oblastí. Napríklad ak dáte deťom slobodný výber v tom s akými hračkami sa budú hrať, viac dievčat než chlapcov sa bude hrať s bábikami a preferovať pritom spoločenské a emocionálne témy. Naopak, ak deťom darujete veľké plastové autá, na ktorých môžu jazdiť, potom uvidíte, že viac malých chlapcov než dievčat sa bude hrať na “preteky”. Chlapci tiež skôr zámerne narazia vozidlom do iného dieťaťa. Naopak, malé dievčatá budú jazdiť opatrnejšie a častejšie sa vyhnú ostatným deťom. Naznačuje to, že dievčatá sú citlivejšie voči ostatným.

Dievčatká, dokonca tak staré ako len 12 mesiacov, reagujú empatickejšie na trápenie iných ľudí, vykazujú väčšiu obavu o druhých aj prostredníctvom častejšie smutnej tváre, súcitného vokalizovania a snahy o upokojenie. Odráža sa v tom to, čo nájdete aj v ich dospelosti: viac žien hlási častejšie zdieľanie emocionálneho trápenia svojich priateľov. Ženy tiež vykazujú väčšiu snahu o upokojenie druhého ako muži. Keď sa dievčat opýtate, aby posúdili, či niekto povedal niečo potencionálne urážlivé či škodlivé – tzv. faux pas – budú skórovať lepšie ako chlapci. Ženy sú tiež viac citlivé na tvárovú expresiu. Vedia lepšie dekódovať neverbálnu komunikáciu, postrehnúť jemné nuansy z tónu hlasu alebo výrazu tváre a taktiež vedia lepšie posúdiť charakter osoby.

Odlišnosti medzi pohlaviami sú aj v ich agresii. Muži inklinujú k tomu ukázať viac “priamu” agresiu (strkanie, udieranie, a pod.). Ženy zase vykazujú “nepriamu” (alebo aj skrytú) agresiu. Tá zahŕňa napr. klebetenie, ohováranie, vylučovanie alebo necitlivé poznámky. Môžeme povedať, že udrieť niekoho do tváre alebo fyzicky ho zraniť si vyžaduje menší stupeň empatie než verbálny útok.

Ďalší spôsob ako odhaliť empatickú zručnosť iného človeka je zistiť ako bude reagovať, keď sa nováčik pokúsi o pripojenie k skupine cudzincov. Boli tu výskumy, kde sa pozorovalo ako sa bude hostiteľ správať k novej osobe, ktorá sa pripojí k skupine. Výskum spočíval v tom, že nové dieťa bolo poslané do skupiny, ktorá sa spoločne hrala. Ak je nováčikom dievča, potom je väčšia pravdepodobnosť, že bude chvíľu stáť a pozorovať ostatné deti, skontroluje čo sa to tam vlastne deje a až potom sa pokúsi zapojiť do prebiehajúcej aktivity. Takýto prístup zvyčajne vedie k tomu, že nováčik je ľahšie prijatý do skupiny. Ak je však nováčikom chlapec, tak sa pravdepodobnejšie pokúsi ukradnúť hru tým, že ju zmení a bude sa snažiť nasmerovať pozornosť každého smerom k sebe.

Už vo veku 6 rokov vedia byť dievčatá lepšími hostiteľmi ako chlapci. Venujú väčšiu pozornosť nováčikovi. Chlapci budú často len ignorovať pokus nováčika pripojiť sa do ich skupiny. S väčšou pravdepodobnosťou budú pokračovať v tom, čo už robili a zaoberať sa len vlastnými záujmami.

Ako skoro je tento rozdiel v empatii medzi pohlaviami viditeľný? Už vo veku 12 mesiacov dievčatá dosahujú častejší očný kontakt ako chlapci. Štúdia z Univerzity Cambridge ukazuje, že už od narodenia dievčatá pozerajú dlhšie na tvár, zatiaľ čo chlapci budú dlhšie pozerať na zavesený mechanický mobil. Výskumný tím z Cambridge navyše zistil, že dĺžka očného kontaktu u novorodencov je z časti určená biologickým faktorom – prenatálnym testosterónom. Prišli na to zmeraním tohto hormónu v plodovej vode.

Chlapci sa, už od narodenia, viac zaujímajú o autá, nákladné automobily, lietadlá, zbrane, meče, stavebné kamene, konštrukčné a mechanické hračky – čiže o systémy. Milujú dávať dohromady veci, postaviť hračkárske veže, mestá alebo vozidlá. Chlapci majú tiež väčšie potešenie z hračiek, ktoré majú jasné funkcie – tlačidlá, veci, ktoré sa rozsvietia alebo zariadenia, ktoré spôsobia pohyb iného objektu. Rovnaký druh vzorca nájdeme aj pri práci dospelých. Niektoré zamestnania sú takmer výlučne mužské: práca v kovopriemysle, výroba zbraní, remeselníctvo hudobných nástrojov alebo stavebné odvetvia ako napr. stavba lodí. Dôraz mužov na tieto zamestnania spočíva v konštrukčnom systéme.

Profesie ako matematika, fyzika alebo strojárstvo si vyžadujú vysokú systemizáciu a ide prevažne o disciplíny, ktoré si vyberajú muži. Psychologické testy ukazujú mužskú výhodu v systemizácii. Ide napríklad o test mentálnej rotácie, pri ktorom sa zobrazujú dva tvary a je vám položená otázka, či ide o rotáciu alebo zrkadlový obraz. Muži vedia odpovedať na otázku rýchlejšie a správnejšie.

Čítanie máp je možné použiť tiež ako ďalší test systemizácie. Muži sa dokážu naučiť trasu pri menej skúškach ako ženy, a to len z pohľadu na mapu. Dokážu tiež správne popísať viac detailov, pokiaľ ide o smer a vzdialenosť. Ak požiadate chlapcov, aby vám vytvorili mapu oblasti, ktorú navštívili, budú mať ich mapy presnejšie rozloženie funkcií v prostredí, t.j. napr. lepšie ukážu, ktorý bod je smerom juhovýchodne od iného. Ak požiadate ľudí, aby vám zostavili 3-D mechanický prístroj v rámci montážnej úlohy, muži budú v priemere skórovať vyššie. Chlapci sú tiež lepší v stavbe blokových budov z plánov 2-D. Ide o konštrukčné systémy.

Mužská preferencia pre zameriavanie sa na systémy je evidentná veľmi skoro. Štúdia z Cambridge zistila, že len rok starí chlapci ukázali silnejšiu preferenciu sledovať film o autách (mechanické systémy) ako film o ľudskej tvári (s množstvom emocionálnej expresie). U malých dievčat bola presne opačná tendencia. Už od prvého dňa po pôrode sa bude malý chlapec pozerať dlhšie na zavesený mechanický mobil než tvár.

Kultúra a socializácia tiež zohrávajú istú úlohu v tom, ako sa bude mužský mozog (so silnejším záujmom o systémy) alebo ženský (so silnejším záujmom o empatiu) vyvíjať. Avšak tieto štúdie novorodencov silne naznačujú, že tieto preferencie aspoň čiastočne determinuje biológia.

Niektoré z najpresvedčivejších dôkazov pre biologické príčiny v psychologických odlišnostiach medzi pohlaviami pochádzajú zo štúdií účinkov hormónov. V istom období bol ženám predpisovaný syntetický ženský hormón (diesthylstibestrol), aby sa zabránilo opakovaným spontánnym potratom. Chlapci, ktorí sa narodili takýmto ženám častejšie prejavovali viac femínne a empatické správanie, ako je napr. hranie sa a starostlivosť o bábiky.

Ďalší výskum ukázal, že ak do samice potkana od narodenia vstrekujete testosterón, začne vykazovať rýchlejšiu a presnejšiu orientáciu v bludisku v porovnaní so samicou, ktorej nebol podávaný testosterón. Maskulinizácia potkana teda zlepšuje jeho priestorové systematizovanie.

Cambridgská štúdia tiež zistila, že batoľatá, ktoré mali nižší plodový testosterón vykazovali vyššiu úroveň očného kontaktu. Očný kontakt môže súvisieť so spoločenskou schopnosťou a empatiou. Skupina kanadských vedcov ďalej zistila, že čím vyšší bol váš prenatálny testosterón, tým lepšie vám pôjde test mentálnej rotácie (systematizácia). E-S teória nevytvára stereotypy. Naopak, môže nám pomôcť vysvetliť, prečo existujú jedinci, ktorí sú typickí alebo atypickí vo vzťahu k svojmu pohlaviu. Môže nám tiež pomôcť pochopiť detské neurologické podmienky autizmu a Aspergerovho syndrómu, ktoré pravdepodobne predstavujú extrém mužského mozgu. Takýto jedinci vykazujú poruchu v empatii popri normálnej až mimoriadnej talentovanej systematizácii.

Rané štúdie psychologických odlišností medzi pohlaviami sa sústredili na oblasť, ktorá sa niekedy zvykne nazývať aj ako “svätá trojica”: priestorová schopnosť, matematická schopnosť a verbálna schopnosť. Prvé dve z nich sú oblasti, v ktorých vykazujú vyššiu úroveň muži, kým v poslednej sú lepšie ženy. Keďže priestorové a matematické schopnosti si vyžadujú systematizáciu, môžu byť ďalším dôkazom pre E-S teóriu.

Verbálna schopnosť však nemusí mať nič spoločné s empatiou, takže v takomto prípade ju treba považovať za ďalší doplňujúci rozmer popri ostatných psychologických odlišnostiach medzi pohlaviami. Avšak dobrá empatia a dobré verbálne schopnosti uľahčujú komunikáciu, takže je možné, že verbálne a empatické zručnosti nemusia byť nezávislé.

Kľúčové referencie:

Baron-Cohen, S. (2003) The Essential Difference: men, women and the extreme male brain (Penguin, Allen Lane/ Basic Books). Kimura, D, (1997) Sex and Cognition. MIT Press/Bradford Books

Zdroj: The Essential Difference: The Truth About The Male And Female Brain