Pokles IQ možno vysvetľuje, prečo je dnešná politika viac tribalistická

Washington Examiner prišiel s pozoruhodným textom o tom, prečo sa dnešná politika v USA a v Európe odkláňa od centrizmu a ľudia sa stávajú viac a viac bigotnými vo svojich politických postojoch.

Autor článku Dan Hannah píše o tom, že dôvodom môže byť hlúpnutie populácie. Práve to spôsobuje rastúcu politickú polarizáciu – či už ide o volebný elektorát, alebo samotných legislatívcov. Ľudia tiež častejšie odmietajú priateľstvo s niekým, kto má opačný politický pohľad a nie sú ochotní nájsť kompromis.

Hannah uvádza:„Vo svojej novej knihe, Prius or Pickup, Marc Hetherington a Jonathan Weiler ukazujú, že v 80-tych rokoch okolo 15% demokratov a republikánov priznalo, že “nenávidia” svojich rivalov. Na konci storočiasa toto číslo zvýšilo na 20% a odvtedy prudko rástlo. V r. 2016 48% demokratov a 50% republikánov priznalo, že nenávidia opačnú stranu.“

Rôzni autori prichádzajú pre tento posun s rozmanitými vysvetleniami. Ben Sasse napr. vo svojej najnovšej knihe Them: Why We Hate Each Other – and How to Heal tvrdí, že sociálne štruktúry sú dnes viac fragmentované. Podľa neho Rotary kluby a menšie ligy postupne miznú a na ich miesto nastupuje politický tribalizmus. Iní autori zase tvrdia, že je to dané rozmachom sociálnych sietí, ktoré posunuli ľudí do uzavretých politických online komunít, v ktorých je umožnené obkľúčiť sa len ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné názory.

Dan Hannah tomuto pohľadu kontruje. Podľa neho je tu vďaka sociálnym sieťam v skutočnosti väčší pluralizmus než pred 20 a viac rokmi, keď bol človek odkázaný čítať len obyčajné noviny a sledovať televíziu, v ktorej sa propagovala len jedna ideológia.

Podľa neho ale sociálne médiá prispeli k väčšej fragmentácii a nenávisti medzi stranami odlišným spôsobom. Obrazová závislosť totiž skracuje našu pozornosť a znižuje našu kognitívnu schopnosť, čím sme menej schopní uznať, že ľudia, ktorí sa nám nepáčia môžu napriek tomu povedať niečo správne. Hannah otvorene píše o tom, že pokles IQ na Západe je jedným z najpodceňovanejších fenoménov. Novinári i politici o tomto odmietajú hovoriť.

V texte sa následne spomínajú rôzne vysvetlenia prečo je tomu tak – od skutočnosti, že hlúpejší ľudia inklinujú k tomu mať viac detí, až po faktor imigrácie z krajín, v ktorých ľudia dosahujú nižšie priemerné skóre.

Obzvlášť znepokojujúce je poukázanie na istú štúdiu z Nórska, ktorá skúmala výšku IQ u 730 000 mužov (štandardizované IQ sú totiž v Nórsku súčasťou vojenskej služby). Táto štúdia ukázala, že IQ upadá dokonca v rámci tých istých rodín. Muži narodení v r. 1991 dosahujú, v priemere, nižšie skóre, ako muži narodení v r. 1975. Podľa Hannaha tu musí tu byť nejaké environmentálne vysvetlenie pre tento fenomén. A tým je podľa neho nárast obrazovky.

Deti vychované Facebookom a Instagramom sú viac politicky bigotné, nie preto, že by neprichádzali do kontaktu s alternatívnymi názormi, ale z dôvodu, že majú problém s koncentráciou, ktorá je nevyhnutná na vypočutie si oponenta – ide o náročnú a neprirodzenú zručnosť.

Autor článku svoj text zakončuje upozornením, že dnešné voľby a politická súťaž sú v porovnaní s takým 19. storočím stále ešte umiernené. 20. storočie bolo obdobím zvyšujúcej sa vzdelanosti a inteligencie na Západe, ktoré viedli k väčšej tolerancii a empatii voči oponentom. Od istej doby však dochádza k reverznému trendu a ľudia sa vracajú viac k tribalistickému prístupu.