Rýchlosť kultúrnej zmeny

Pozeral som video z r. 1958, kde sa egyptský prezident Džamál Abd an-Násir, svojho času považovaný za jedného z najcharizmatickejších a najpopulárnejších arabských lídrov, vysmieva z návrhu jedného popredného člena Moslimského bratstva, aby egyptské ženy nosili povinne hidžáb.

Toto zaujímavé video nám môže poslúžiť ako ilustrácia istej pozoruhodnej skutočnosti: k prekvapujúcemu oživeniu islamského fundamentalizmu v oblastiach Blízkeho východu a Afriky, teda niečoho, čo sa v istom časovom bode zdalo byť predurčeným k tomu, aby ostalo len reliktom z minulosti, na ktorom sa budú ľudia z týchto oblastí zabávať podobne ako Násir a jeho politickí priaznivci.

Podobný vývoj poznáme aj z Iránu, kde v 30-tych rokoch došlo k zákazu hidžábu a čádoru perzským kráľom Rezom Shahom Pahlavim. Tento kráľ raz dokonca zmlátil jedného moslimského klerika, ktorý sa začal sťažovať na to, že jeho manželka nemala na sebe pokrývku počas náboženskej púte. Dynastia Pahlavi naozaj verila, že sa jej konečne podarilo poraziť šiítsku klerikálnu triedu a postupne sa pripravovala na návrat Iránu k jeho pôvodnej viere – perzskému zoroastrizmu. Jedným zo spôsobov demonštrácie ich politického víťazstva bolo aj presadzovanie netradičného, t.j. moderného/západného oblečenia pre ženy. Čádor a hidžáb boli oficiálne vyhlásené za zastaralé stopy starého Iránu, ktorý mal čoskoro zaniknúť.

Napriek tomu dnes dobre vieme, že budúcnosť Iránu patrila v skutočnosti proti-západným šíítskym radikálom, ktorí nenávideli dynastiu Pahlavi a ich modernizáciu krajiny.


Posledná perzská kráľovná Farah Diba Pahlavi. Dajte si jej majestátny obraz do kontrastu s odporným čádorom – symbolom útlaku a ignorancie.

Prečo vlastne spomínam tento radikálny obrat islamizovaného sveta? Lebo nám pekne ukazuje rýchlosť kultúrnej zmeny.

Ale netreba ani prekonať hranice Európy. Poďme sa teda pozrieť na ďalší extrémny prípad. Vieme, že nedávno svet obleteli tieto zábery stoviek „žien a detí“, budúcich “inžinierov”, “lekárov”, “fyzikov” a “astronautov”, ktorí prešli cez hranice španielskej enklávy Ceuta, aby obohatili Európu svojou „prekrásnou diverzitou“.

Najšokujúcejšie na tom sú však dlhodobé reakcie Španielska, ktoré, na rozdiel od odvážnejšieho Talianska, odmieta týchto “alienov” normálne deportovať. O tejto krajine nepočujeme až tak často, v porovnaní so severozápadnými krajinami, ale podľa mojich informácií (i od ľudí, ktorí tam žili) ide o jednu z “najslniečkárských” európskych krajín vôbec: veľmi socialistická, radikálne feministická a kultúrne -marxistická spoločnosť. V podstate sú niečo ako Švédsko, ak nie i horšie.

Niektorí si tiež možno spomenú, že svojho času v Barcelone (btw, jedno z najpopulárnejších centier LGBT kultúry v Európe) protestovalo 160 000 (niektoré zdroje uvádzajú až 500 000) „debilos“ za prijatie invazistov a zničenie domácej kultúry.



Je to šokujúce práve tým, že Španielsko malo veľmi odlišný vývoj v porovnaní s “anglo-sionistickou” severozápadnou Európou, ale aj komunistickým východným blokom. Do 70-tych rokov tu totiž vládol frankizmus – režim, ktorý zahŕňal všetko, čo dnes naše “slniečka” tak radi označujú za “fašizmus”: od autoritárstva po silný nacionalizmus, militarizmus, anti-komunizmus, anti-liberalizmus a samozrejme vyhrotený katolicizmus a s ním spojené vehementné odmietnutie slobodomurárstva. Režim celkom pripomínal to čo Slovensko poznalo i počas 2.sv. vojny za prezidentovania Jozefa Tisu.

Vieme, že na režimy Tisa, Franca alebo i Salazara boľševici vymysleli pofidérny termín „klérofašizmus“. Ale tento pojem ja osobne vnímam len ako ďalší komunistický nezmysel, ktorý ani nedáva veľmi zmysel. Ja by som ideológiu 1. Slovenského štátu označil skôr za kresťanský korporativizmus. A práve v ňom sa zhliadli Franco, Tiso a ďalší “večný panic” Salazar, ktorý dokonca skutočných fašistov – národných syndikalistov – v Portugalsku zakázal, pretože chceli sekularizovať štát, povoliť rozvody, atď. Títo katolícki korporativisti ponímali korporácie skôr ako nejaké „stredoveké cechy“, zatiaľ čo fašistická forma korporativizmu bola formou socializmu.

Ale tak pre mnohých asi pôjde o nepodstatné rozdiely. Faktom jednoducho je, že Francov režim bol silne konzervatívny: civilné manželstvá boli vyhlásené za neplatné, pokiaľ neboli potvrdené cirkvou. Rozvody, potraty a antikoncepcia boli taktiež kompletne zakázané. Samozrejme i homosexualita bola opäť kriminalizovaná. K ďalším opatreniam patrila aj povinnosť dávať deťom len kresťanské mená či mať v školách, resp. v školských triedach krucifixy. Zmenilo sa i postavenie žien. Ich primárna rola bola v domácnosti, kde mali rodiť a starať sa o deti a venovať sa trivialitám typu vyšívanie. Mnohé progresívno-liberálne zákony 2. Republiky boli zrušené. Ženy sa nemohli stať napr. sudkyňami alebo profesorkami na univerzitách, ba dokonca nemohli ani svedčiť pred súdom.

Napriek tomu vidíme krehkosť aj navonok mimoriadne tvrdo pôsobiaceho systému. Prakticky zakrátko po Francovej smrti sa krajina vrátila k liberálnej demokracii a k socializmu neskôr obohateného aj o feminizmus či kultúrny marxizmus obecne. Možno to bola i revolta voči predošlému systému, radikálne vyhranenie sa voči minulosti, ktovie?

Základným ponaučením z týchto príkladov by teda pre nás malo byť, že kurz histórie nie je nikdy nevyhnutný. Masy sa prispôsobia elitám rýchlejšie než by sme predpokladali. Ale taktiež platí, že ak daná populácia začne svoju bezprostrednú budúcnosť dostatočne nenávidieť, potom ju môže v okamihu radikálne zmeniť (ako tomu bolo v Iráne, kde väčšina mladej generácie svojho času odmietla modernitu). Žiaden koniec histórie a večné víťazstvo liberalizmu predpovedané ľuďmi ako Fukuyama teda nie sú nevyhnutné.


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s