Vzťah politiky, IQ a autizmu

Známy japonský vedec (a tiež rasový realista) Satoshi Kanazawa prišiel v minulosti s výskumom, ktorý indikuje, že v USA je silná negatívna korelácia medzi všeobecnou inteligenciou a náboženským i politickým konzervativizmom. Pochopiteľne, niektorí takéto štúdie okamžite zavrhnú ako “liberálnu propagandu” (hoci Kanazawa je skôr konzervatívny vedec).

Tento Japonec tiež publikoval veľmi zaujímavú knihu Paradox inteligencie a napísal i zopár podnetných článkov pre Psychology Today. V mnohých svojich textoch dobre vysvetlil prečo všeobecná vyššia inteligencia liberálov môže často viesť k zlým rozhodnutiam.

Kanazawa tiež poriadne naštval “strážnych psov” politickej korektnosti svojou štúdiou atraktívnosti ženských tvári, ktorú označili za rasistickú kvôli výsledku, že černošky sú považované za najmenej príťažlivé (aké prekvapenie). Takže nech už si o výskumoch pána Kanazawu myslíte čokoľvek, tak ťažko tohto človeka označiť za vedca podplatného politickej korektnosti – práve naopak.

Kanazawa identifikoval inteligenciu ako faktor ovplyvňujúci politické postoje, ale spomína tiež, že existujú aj iné faktory, s menšou koreláciou, ako napr. pohlavie, kde vidíme, že muži inklinujú byť konzervatívnejší ako ženy. Vzhľadom k tomu, že konzervatívci majú tendenciu byť veľmi svedomití a málo otvorení, niektorí ľudia majú za to, že ľahký autizmus môže byť faktorom pri vytváraní konzervativizmu a autizmus ako taký je výsledkom väčšej ako normálnej maskulinizácie mozgu. Na druhej strane liberáli (označenie, ktoré má v súčasnosti takmer vždy ľavičiarsku konotáciu) sú menej svedomití a viac otvorení a často ich možno označiť za osoby s miernym psychotizmom.

Takéto psychologické javy môžu byť zodpovedné za niekoľko výnimiek, ktoré nie celkom dobre zapadajú do Kanazawovom pozorovanej korelácie medzi všeobecnou inteligenciou a politickou ideológiou a zároveň možno nie je náhoda, že určité časti toho, čo sa zvykne označovať ako “radikálna pravica” získali reputáciu autistov.

Nedávno som mal diskusiu s priateľom, pri ktorej mi navrhol, že by som mohol byť mierne autistický, resp. blížiť sa k aspergerom. Nemyslím, že ide o tento prípad. Mám totiž hneď niekoľko vlastností, ktoré sú jednoznačne nezvyčajné pre autistických ľudí.

Keď som bol počas môjho gymnaziálneho štúdia testovaný v IQ (v rámci istého prieskumu miestnych študentiek psychológie), tak mi vyšlo, že moja verbálna inteligencia je výrazne vyššia ako priestorová. Koniec koncov vždy som preferoval spoločenské vedy pred prírodnými. Mám tiež o trošku dlhší ukazovák ako prsteník. Toto sú “femínne” charakteristiky a tie veľmi negatívne korelujú s autizmom. Autistickí ľudia, majúci (pravdepodobne in utero) hyper-maskulínnu morfológiu, inklinujú k tomu mať nižšie ako 2D:4D ratio (čiže prsteník výraznejšie dlhší ako ukazovák) a vyššiu priestorovú, ale pomerne nižšiu verbálnu inteligenciu (link, link).

Pochopiteľne, rozumiem prečo by ma niektorí ľudia mohli považovať za autistického – kvôli mojej kombinácii introvertnosti, intelektuálnych kompetencií a občasnej nepríjemnosti (častokrát kvôli omieľaniu tých istých tém). Hoci ja to mám skôr naopak: stredne maskulinizovaná až pod-maskulinizovaná morfológia in utero v porovnaní s hypermaskulinizovanou u autistov a pomerne normálna „emocionálna inteligencia“. A toto je dôvod, prečo som odmietol súhlasiť s návrhom pre autistu/aspergera.

One thought on “Vzťah politiky, IQ a autizmu

  1. Nie je jednoduché niekoho označiť za autistu. Veľa záleží na osobnosti hodnotiaceho, pre hysterického maniaka je každý normálny človek autista. Osobitne ak je hodnotiacim partnerom žena … 😀

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s