O Kresťanskej Identite – ešte raz a objektívnejšie

Pred viac ako týždňom (tento text pochádza z januára) som uverejnil na svojom FB profile článok pod názvom “O jednej americkej sekte”. Daný text sa venoval náboženskému spoločenstvu pod názvom Kresťanská Identita. Text nemal za cieľ poskytnúť nejakú hlbšiu analýzu tohto náboženstva. Išlo skôr o môj pokus dištancovať sa od tohto smeru vzhľadom na moje hodnotové presvedčenie a celkový prístup.

Za tento text som obdržal silnú kritiku zo strany sympatizantov tohto hnutia, ktorí mi vytkli neobjektívnosť a zlú prácu so zdrojmi (t.j. že som čerpal informácie len z Wikipedie a progresivistickej Rationalwiki). Text bol podľa nich len tendenčným očierňovaním plným faktických chýb na úrovni Benčíka, ktorému chýbala snaha pochopiť druhú stranu.

Nemal som v pláne sa už ďalej tejto obskúrnej záležitosti venovať, ale po istej úvahe som ochotný uznať, že text bol príliš jednostranný. Každý z nás má svoje predsudky a nie je jednoduché ich úplne odložiť nabok. Avšak v zásade súhlasím, že primárna by mala byť pravda a snaha o objektivitu. Ak vyčítam mainstreamu, alebo aj tzv. alternatíve, tendenčnosť a jednostranný prístup, nezáujem o dialóg či nepochopenie druhej strany, potom by som sa mal snažiť o to byť v tomto smere lepším. Osobne mám za to, že ak chcete kritizovať “druhú stranu” mali by ste sa pozrieť na priamy zdroj, zistiť čo konkrétne ľudia z tejto strany hlásajú a ako uvažujú, aby ste im nepodsúvali niečo, čo nie je pravdou.

Nasledujúci text sa opäť nesnaží o nejaký hlbší výskum, ale pokúsi sa čitateľom o niečo lepšie a bez akýchkoľvek invektív (ktoré boli prítomné v prvom texte) priblížiť učenie a pôvod Kresťanskej Identity.

1. Podstata učenia

1. Na webe Kresťanskej Identity (ktorej ďalším názvom býva aj Izraelská Identita) pod názvom christogenea sa píše, že Kresťanská Identita (ďalej už len KI) sa považuje za jediné pravé konzervatívne kresťanstvo. Podľa KI bola Nová zmluva (Nový zákon) uzatvorená len s tými istými národmi ako Stará, t.j. s domom (rodinou) Izraela a domom (rodinou) Júdu. Tým najpozoruhodnejším tvrdením KI je, že potomkami vyššie spomenutých kmeňov majú byť germánske a keltské kmene. KI teda hlása, že národ, s ktorým Jahve podľa Biblie uzatvoril zmluvu, nemal semitský, ale árijský pôvod. Židia majú byť podľa nich pozostatkom starého Judského kráľovstva, pričom boli spoločne s rozmanitými Edomitmi a inými Arabmi zmiešaní v rímskej provincii Judea počas helénskeho obdobia.

2. KI ďalej tvrdí, že ľud Starého zákona predstavoval už pred Ježišom kresťanov. Kresťanstvo nepochádza podľa nich z judaizmu, ale naopak, judaizmus považujú za perverziu kresťanstva. KI má tak byť jedinou pravou kresťanskou ortodoxiou, pôvodnou katolíckou vierou, tak ako bolo podľa nich slovo “katolícky” používané kresťanskými autormi v 2. a 3. storočí n.l.

3. KI spochybňuje rovnako teóriu evolúcie, ako aj jednoduchého biblického kreacionizmu, ktorý berie Bibliu úplne doslovne (stvorenie sveta za 6 dní, 6000 rokov stará planéta a pod). Namiesto toho predkladajú svoj špecifický typ kreacionizmu, podľa ktorého sú vesmír i zem staré miliardy rokov a nebiele rasy bolo vytvorené pred stovkami tisíc až miliónmi rokov. Avšak Adam (ktorého považujú za otca bielej rasy) bol stvorený len pred 6000 rokmi. KI teda rozlišuje dva druhy stvorenia: stvorenie nebielych a neskoršie stvorenie Adama a Evy ako predstaviteľov bielej rasy.

2. Trochu k pôvodu KI

Ako presne KI vznikla a čo jej predchádzalo? Vráťme sa úplne na začiatok. Príchod kresťanstva na britské ostrovy a následne i preklad Biblie do angličtiny mali svoj výrazný dopad na anglosaskú kultúru. Obyvatelia Británie sa už od stredoveku veľmi radi identifikovali s postavami Starého zákona. Táto identifikácia a i neskoršie odtrhnutie od Ríma a následná protestantizácia v týchto podmienkach postupne vytvorili hnutie britského izraelizmu. KI teda predstavuje vetvu a teológiu britského izraelizmu. Podstatou britského izraelizmu bola viera, že Briti sú potomkovia 10 stratených kmeňov Izraela. Tieto kmene mali zmiznúť potom, čo bola severná časť Izraela dobytá Asýrčanmi. Britský izraelizmus považoval Britov za “Bohom vyvolených” a očakával od nich, že budú mať mimoriadne dôležitú úlohu v záverečnej bitke medzi dobrom a zlom v zmysle kresťanskej eschatológie.

Hnutie britského izraelizmu podporovalo vtedajší britský establishment a Britskú ríšu. Židov (t.j. jeden z dvoch nestratených kmeňov) považovalo za dobrých spojencov Anglosasov. Podľa prívržencov tohto smeru boli vláda Britov v Palestíne a Balfourova deklarácia, ktorá identifikovala Palestínu ako židovskú domovinu, predurčené samotným Jehovom. Britský izraelizmus bol teda pro-židovský a v podstate vydláždil cestu dnešnému mainstreamovému kresťanskému sionizmu.

V 20-tych rokoch 20.storočia sa tento konflikt prejavil o.i. aj tým, že viacerí Židia sa podieľali na komunistickej agitácii. V 30-tych rokoch tu boli konflikty pre skutočnosť, že Židia získali príliš veľa moci v rámci správy F. D. Roosevelta. V 40-tych rokoch sa zase konflikty medzi bielymi Američanmi a Židmi prejavovali v odlišných spôsoboch riešenia otázky 2. sv. vojny. Po 2. sv. vojne tu boli tiež odlišné náhľady na Studenú vojnu so ZSSR. Okrem toho, počas všetkých týchto desaťročí Židia tiež intenzívne presadzovali mobilizáciu a desegregáciu čiernych, čo väčšina bielych Američanov vnímala s obavami.

Svoju rolu v zmene prístupu britských izraelistov z časti zohralo aj židovské správanie v Palestíne. Keď podporovatelia britsko-izraelského hnutia hovorili o presťahovaní Židov do Palestíny, tak im išlo o podporu vlády britského impéria v tejto oblasti. Namiesto toho sa tu stretli s regulérnymi teroristami pracujúcimi proti britským záujmom v tomto regióne. A k tomu došlo napriek všetkým britským obetiam, ktoré si vyžiadala
vyžiadala záchrana európskeho židovstva počas 2. sv. vojny.

3. Aké sú postoje akademikov k tvrdeniam KI?

Ako už bolo spomenuté v prvom texte, fundamentálny problém KI je v tom, že jej tvrdenia nie sú podporené archeologickým a ani historickým výskumom. Žiaden z učencov, ktorý túto teóriu pretláčal nebol antropológom alebo archeológom. (Reisenauer, 2008)

Hypotéze britského izraelizmu má odporovať nielen lingvistický a archeologický výskum, ale aj štúdium samotných biblických textov. Encyklopédia Britannica z r. 19010 napr. sumarizuje, že “teória [britského izraelizmu] spočíva na premisách, ktoré učenci – rovnako teologickí ako aj antropologickí – považujú za úplne falošné.”

Napr. moderná lingvistická analýza nám ukazuje, že jazyky britských ostrovov (angličtina, waleština a gaelčina) patria do indoeurópskej jazykovej rodiny, zatiaľ čo hebrejčina je druhom semitského jazyka, ktorý sa radí k afroaziatickej jazykovej rodine. Prominentný profesor anglického jazyka a historik Thomas Lounsbury sa v r. 1960 k hypotéze KI vyjadril, že “nie je možné nájsť akékoľvek prepojenie medzi angličtinou a starobylou hebrejčinou.” Wikipedia ďalej spomína i filozofa Michaela Friedmana, ktorý v r. 1993 uviedol, že tvrdenie o hebrejčine ako jazyku blízkom keltskému alebo anglosaskému jazyku nedisponuje ani len tými najslabšími dôkazmi.

Stúpenci KI tiež zvyknú citovať viaceré pasáže z Biblie, ktoré majú podľa nich potvrdzovať argument, že “stratené” izraelské kmene migrovali cez Európu až do Británie. Britskí Izraeliti napr. tvrdili, že severné kmene Izraela po zajatí v Asýrii stratili svoju identitu a že Biblia túto skutočnosť reflektuje. Charles T. Dimont, autor knihy The legend of British-Israel, však s týmto tvrdením nesúhlasí a argumentuje, že došlo iba k deportácii Izraelitov s vyšším postavením, zatiaľ čo množstvo obyčajných Izraelitov zostalo. Dimont uvádza príklady po asýrskom zajatí ako je Joziáš, kráľ Judského kráľovstva, ktorý obdržal peniaze od kmeňov Manases a Efrajim a všetkých zvyškov Izraela (2. kniha kroník 34:9).

Britský Izraelizmus tiež spočíval v spájaní rôznych starobylých populácií s Izraelitmi. Zahŕňa napr. identifikáciu “stratených” kmeňov Izraela so Skýtmi, Kimerijcami, Keltmi a modernými západnými Európanmi ako sú Briti. Na podporu týchto spojení niektorí stúpenci KI poukazujú na podobnosti medzi rozmanitými kultúrnymi aspektmi týchto skupín obyvateľstva a argumentujú, že tieto spojenia demonštrujú migráciu “stratených” Izraelitov smerom k západnej Európe. Medzi príklady, ktoré uvádzajú patria napr. pohrebné zvyky, oblečenie, stravovacie zvyky a pod. Mnohí učenci ako napr. už spomenutý Dimont však argumentuje, že zvyky Skýtov a Kimerov sú v skutočnosti v kontraste so zvyklosťami starovekých Izraelitov.

A takto by som mohol pokračovať donekonečna. Tvrdenia KI jednoducho odporujú dlhodobému vedeckému i teologickému konsenzu v tejto oblasti. Samozrejme, že podstatný nie je konsenzus, ale pravda a poznáme prípady, kedy sa väčšina môže mýliť alebo sa prispôsobí vládnucej politickej ideológii. Avšak silne pochybujem, že toto bude prípad KI. Occamova britva nás nepustí a skôr všetko nasvedčuje tomu, že ide o záležitosť podobnú niečomu ako sú Slovansko-árijské védy.

Britský izraelizmus, podobne ako S-A védy, odzrkadľuje večnú túžbu obyčajných ľudí pýšiť sa nejakou bohatou starobylou históriou – čím staršia, tým lepšie. Je to obdobné ako keď sa dnešní Afroameričania stotožňujú so starovekým Egyptom, hoci s ním nemajú nič spoločné. Človek by sa až divil, ako kreatívni dokážu byť pri hľadaní rôznych spojení. A KI je presne na tej istej úrovni.

Záver

Vo svojom prvotnom texte som vyslovil názor, že KI na Slovensko nepatrí a ide o druh kresťanského učenia, ktoré je nám cudzie. Toto tvrdenie by som predsa len poupravil. Predovšetkým, to čo KI robí nie je nepodobné tomu o čo sa pokúšali i nemeckí národní socialisti s ich konceptom tzv. pozitívneho kresťanstva.

Pozitívne kresťanstvo malo odstrániť tie prvky či myšlienky z mainstreamového kresťanstva, ktoré boli v príkrom rozpore s nemeckým nacionalizmom. K tézam pozitívneho kresťanstva patrilo napr. i tvrdenie, že Ježiš nebol Žid, ale Árijec. Pozitívne kresťanstvo, na rozdiel od KI, tiež identifikovalo istú amorálnosť a nenávistný tón Starého zákona, ktorý kompletne odmietlo.

V tomto teda nadviazalo na slávneho gnostického heretika Markióna, významného kresťanského teológa 2.storočia n.l., ktorý rozlišoval medzi zlým Bohom Starého zákona (tzv. demiurg) a dobrým Bohom Nového zákona (Otca) plného lásky, ktorého zvestoval Ježiš Kristus. Kristus je v učení Markióna predstavený ako Boh lásky, ktorý oslobodzuje človeka od krutosti Starého zákona.

Vzhľadom k tomu, že náboženstvo sa dá vnímať aj ako istý druh evolučnej stratégie, tak z tohto pohľadu nám KI rozhodne nevychádza, na rozdiel od mnohých iných kresťanských spoločenstiev, až natoľko maladaptívne.

Podstatný problém (nielen) dnešného mainstreamového kresťanstva je jeho popieranie biologickej reality, pokiaľ ide o rasy a etniká. [1] Kresťanstvo síce kladie dôraz na biológiu, ak ide o pohlavné odlišnosti, ale je skôr slepé v otázkach ako sú odlišnosti medzi rasami a jednotlivcami v kognitívnych oblastiach a v dôsledkoch aké môže mať masová imigrácia z krajín tretieho sveta pre Európu. Protestantská vetva kresťanstva z USA má tiež svoj nemalý podiel na iniciovaní vojny v Iraku v čom zohral do iste miery úlohu aj jej silný sionizmus a s ním spojené uctievanie Izraela.

KI je od vyššie spomenutých tendencií oslobodená, čiže sa niektorým ľuďom z WN kruhov môže javiť ako istý druh solídnej kresťanskej alternatívy pre rasovo uvedomelých belochov, ktorí chcú zostať kresťanmi, ale zároveň im nevyhovuje učenie mainstreamových kresťanských cirkví. Dokážem celkom pochopiť, že niekomu bude sedieť práve toto. Nie je to a nikdy ani nebude pre mňa, ale kto som, aby som inému zakazoval aj takúto vieru, no nie?

Poznámka:

[1] Napr. pápež Pius XI., ktorý býva tradicionalistickými katolíkmi často chválený za jeho odpor k modernite a liberalizmu silne oponoval rasializmu a nacionalizmu. Niekoľkokrát sa vyjadril proti rasovému realizmu s dôrazom, že “katolícky znamená univerzálny” a rozdeľovať svet na základe národnosti alebo rasy je “v rozpore s vierou v Krista”. Pius XI. mal v pláne napísať encykliku, v ktorej chcel agresívne prekliať rasializmus a anti-semitizmus, ale nestihol to. Mnohé jeho myšlienky sa nakoniec dostali do encykliky jeho nástupcu Pia XII. Ten vo svojej práci Summi Pontificatus tvrdil, že rasové odlišnosti neexistujú a všetci sme súčasťou jednej veľkej “ľudskej rasy”.

Zdroje:

  1. https://christogenea.org/
  2. https://www.counter-currents.com/2018/01/british-israelism-to-christian-identity-the-palestine-campaign-how-jewish-behavior-alienates-its-most-fervent-supporters/
  3. https://en.wikipedia.org/wiki/Christian_Identity#Beliefs
  4. https://en.wikipedia.org/wiki/British_Israelism#cite_note-63
  5. https://en.wikipedia.org/wiki/Positive_Christianity
  6. https://cs.wikipedia.org/wiki/Marki%C3%B3n
  7. https://rationalwiki.org/wiki/British_Israelism#cite_note-3
  8. https://theologicalstudies.org.uk/article_legend_dimont.html
  9. https://www.counter-currents.com/2018/12/christianity-and-nationalism-a-cautionary-tale/


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s