O registrovaných partnerstvách a benefitoch manželstva

Poznámka: Ide opäť o starší text (zo septembra minulého roka), ktorý vyšiel len na FB. Ale samotná téma je veľmi všeobecná a aj v budúcnosti možno očakávať, že bude opäť pretriasaná.

Strana SAS tento týždeň predložila do NR SR návrh zákona o tzv. životných partnerstvách, ktorý hoci cieli na homosexuálov, má napomôcť k zjednodušeniu istých právnych úkonov akýmkoľvek párom, ktoré nežijú v manželstve. Toto partnerstvo nemá mať charakter štandardného inštitútu registrovaných partnerstiev (ďalej len RP), tak ako ich poznáme z iných krajín ( v takej ČR homosexuálnym párom garantuje inštitút RP napr. aj vzájomnú vyživovaciu povinnosť či právo vychovávať deti), je značne okresaný, aby príliš neprovokoval, napriek tomu je takmer isté, že neprejde. Jednoznačné nie tomuto návrhu už avizovali “krajniakovci”. U kotlebovcov je jasné, že to neprejde, no a u Oľano je podpora dosť neistá.

SAS sa však pri tomto návrhu začala oháňať niektorými výrokmi Fica, Pellegriniho a Danka, ktoré naznačili väčšiu ústretovosť. Je to však zbytočná taktika, pretože v skutočnosti vládne strany Smer a SNS túto tému tiež otvárať nechcú vzhľadom na konzervatívny charakter ich voličskej základne. Pellegrini, podobne ako Fico, chce pokračovať v agende udržiavania dobrých vzťahov s RKC, a preto verejne odmietol Istanbulský dohovor a Danko, ktorý ho vlastne k tomu popohnal a navyše sa jasne vyjadril, že návrh Sas nepodporí, detto.

V ich prípade však išlo len o akúsi štandardnú zdvorilosť, pretože v zásade nikto nemá problém s nejakým nahliadaním do partnerovej zdravotnej dokumentácie či s rýchlejším vyriešením niektorých majetkových otázok. Lenže naozaj tu ide len o toto? Práve obava zo „slippery slope“ (šikmá plocha) tu bráni uznaniu takéhoto inštitútu.

Myslím, že pri RP naozaj zaváži to, kto niečo také predkladá. Pokiaľ s takýmito iniciatívami budú prichádzať ľudia typu Blahová či Poliačik, tak verejnosť sa ťažko ubráni dojmu, že je to len predohra pre radikálnejšie veci a automaticky to odmietne. Slovensko sa zdá byť v otázke legalizácie homosexuálnych partnerstiev/manželstiev a feminizmu (čo je však zaujímavé, nie až tak v prípade potratov) najkonzervatívnejšie z krajín V4, keďže Maďarsko i ČR registrované partnerstvá majú (Babiš dokonca nedávno hovoril aj o podpore homosexuálnych manželstiev) a Poľsko napriek katolíckemu profilu ratifikovalo Istanbulský dohovor.

Benefity manželstva alebo prečo je to taká úžasná inštitúcia aj pre teplých

Každopádne RP bývajú často pretláčané ako predvoj pred regulérnymi manželstvami. Poďme sa teraz chvíľu venovať tomu, prečo sa ľavici podarilo tak úspešne predať homosexuálom myšlienku manželstva. Nebolo predsa v 60-tych rokoch, v tzv. hipisáckej ére, označené týmito ľuďmi za prežitok a opresívnu inštitúciu? Často sa stretávame v konzervatívnych kruhoch s odpoveďou, že je to kvôli deťom a ich indokrinácii. Dajme tomu, hoci u mužských homosexuálov vo všeobecnosti nebadať nejaký extra záujem o adopcie detí. Ja mám za to, že je skôr otázka statusovej rovnosti. A samozrejme je to aj o tom, že tradičné manželstvo (monogamné) je jednoducho jedna z najlepších inštitúcií aké Európania dosiahli. Také je to jednoduché. Poďme sa pozrieť na jeho jednotlivé benefity:

1. Korporátne aktívum: Manželstvo z hmotného hľadiska predstavuje korporáciu s dvomi akcionármi a majetkom, ktorý ak nie je vyslovene vyňatý prostredníctvom nejakej predmanželskej dohody, predstavujúcim aktívum tejto korporácie. Manželská korporácia je tak výrazným benefitom pre tých, kto do nej vstúpia. Ekonomicky je manželská korporácia omnoho výhodnejšia ako individuálne fungovanie (čiže jediné vlastníctvo).

2. Členstvo v parite (statusová rovnosť): Keďže homosexualita bola v mnohých kultúrach, najmä abrahámovských, ostrakizovaná a ľudia prirodzene nechcú byť ostrakizovaní. Bola primárne ostrakizovaná ako “defekt/chyba” a následne i ako “nemorálna korupcia”. Vzhľadom k poznatkom, ktorými disponuje súčasná veda, sa zdá, že minimálne mužská homosexualita predstavuje ne-raritný in utero defekt (alebo suboptimálnu podmienku, ak nechcete niekoho uraziť). Ide pravdepodobne o vývojovú poruchu vyskytujúcu sa v niektorých rodinách a postihujúcu mužskú populáciu v rozpätí od 1,5 do 6% .

Tento defekt v zásade nemá nevyhnutne iné negatívne dôsledky než tie, ktoré vyplývajú z nášho inštinktívneho biasu a ako in utero defekt pochopiteľne nie je výberom, a preto ani nemôže byť otázkou nejakej “morálnej skorumpovanosti” a nebude ani predstavovať nebezpečenstvo pre tých, ktorí sú normálni (alebo “normálni”, ak chcete :-)) Ľudia predsa majú dosť poznatkov k tomu, aby čelili svojim inštinktívnym predsudkom a/alebo upustili od kultúrnych predsudkov.

A k tomu postupne došlo na Západe, kde dlhšie neexistuje stigmatizácia z minulosti a homosexuáli, ako akékoľvek iné zdravé spoločenské bytosti, preto požadujú po “de-stigmatizácii” spoločenskú “akceptáciu” (v zmysle získania dostatočne pozitívneho signálu, ktorý bude mať statusový charakter).

3. Záväzok oddanosti: Mužskí homosexuáli kvôli absencii ženského výberu demonštrujú vyššiu mieru promiskuity, ktorá – na rozdiel od heterosexuálnej promiskuity, ktorá vytvára alebo má potenciál vytvárať deti bez ekonomickej podpory, ktoré sa stávajú bremenom pre štát a spoločnosť – nepredstavuje väčšiu škodu (aj vzhľadom na ich početnosť). Jednou z funkcií manželskej korporácie je teda vytváranie väčšieho ekonomického stimulu na podporu prevencie pred promiskuitou, čím zároveň zvyšuje ochranu ekonomických, ale najmä emocionálnych investícií, ktoré vkladáme do vzťahov.

4. Sľub záväzku: Manželský sľub má tendenciu zvýšiť nároky na partnera, a preto vedie k prístupu k lepším partnerom. Bez tohto sľubu angažovanosti nepotrebujú homosexuáli demonštrovať svoj záväzok ku kvalitným partnerom. Chýba silnejšia iniciatíva. Napokon plnú dôveru nie je vo všeobecnosti ľahké získať.

5. Konformita k normám. V snahe získať právo na uzavretie manželstva musela a musí homosexuálna komunita mať viac pod kontrolou extravagantné verejné správanie niektorých ich príslušníkov, aby tak zredukovala námietky prevažne umiernených ľudí. Navyše, na rozdiel od feministických a rasových aktivistov, homosexuáli nepožadujú od spoločnosti redistribúciu bohatstva, čo ich požiadavky robí priechodnejšími.

Odolnosť náboženských skupín – cirkev ako najsilnejšia hrádza

Tu by som chcel zdôrazniť, že hlavným dôvodom, prečo návrhy na RP alebo rovno homomanželstiev budú zamietnuté je vplyv a iniciatíva náboženstva, resp. cirkví. Náboženstvá a cirkvi dnes predstavujú najsilnejšiu a poslednú hrádzu voči homosexuálnemu manželstvu. Áno, samozrejme, že odporcov nájdeme i medzi neveriacimi, ale:

a) nie je ich medzi nimi až toľko

b) nie je to pre nich až taká podstatná vec, nie sú dostatočne angažovaní.

Medzi neveriacimi je teda podpora homomanželstiev /homopartnerstiev omnoho silnejšia a zároveň odpor je slabší. Áno, napr. taký Smer nie je klerikálna strana, ale ak by nemal extra dobré vzťahy s cirkvami, tak by ústavný zákaz homomanželstiev nepresadil. Cirkvi totiž majú vplyv aj na neveriacich, sekulárnu spoločnosť.

Je tomu tak pre doktrinálne dôvody, ktoré silne ovplyvňujú komunitu veriacich. Ale odpor sekulárnej verejnosti (ale samozrejme aj náboženskej) bude tiež z veľkej časti spôsobený spojenectvom organizovanej gay komunity/gay aktivistov s feministickými či neomarxistickými politikami, čím bola táto komunita hodená do vreca s tým čo (nielen) náboženské komunity zvyknú označovať za útok na nukleárnu rodinu, tradičné úlohy muža a ženy – a z ich perspektívy – teda za útok na samotnú civilizáciu. Z tohto dôvodu môžeme opozíciu voči homomanželstvám kľudne označiť za organizované náboženstvo, pretože práve organizované náboženstvo bolo a je zdrojom tradičnej morálnej legitimity nukleárnej rodiny.

Záver

Takže aký prístup zvoliť? Inštitút nejakého civilného zväzku, ktorý by uľahčil niektoré úkony, aj heterosexuálom či komukoľvek v spoločnej domácnosti, nemusí byť nevyhnutne zlá vec – ale je to skôr problém za súčasných podmienok.

Základný problém celej tejto agendy je jej rýchlosť, agresivita a celková preťaženosť. Výsledkom sú potom len ďalšie zbytočné kultúrne boje rozdeľujúce Slovákov, v ktorých sa médiá tak radi vyžívajú, namiesto toho, aby sa spoločnosť venovala v súčasnosti podstatnejším problémom. Je to priam až na smiech, ak namiesto sociálnej biedy ľudí ide spoločnosť riešiť špeciálne potreby sexuálnej minority.

Navyše rôzne tie dúhové pochody, ak aj nie sú také vulgárne a dekadentné ako na Západe, sú len patetickým gýčom pre pubertiakov (a naozaj, väčšinu účastníkov tvoria, okrem regulérnych homo-aktivistov, pubertálne baby) s jasným pro-americkým a pro-korporátnym posolstvom. Ich efekt je v skutočnosti opačný, než sa oficiálne požaduje, pretože v reáli akurát dávajú zabudnúť na to, že existujú aj pozitívne predsudky o homosexuáloch založené na pravde (napr. že sú kreatívni v umení či v móde a dobrí negociátori, najmä pri ženách, a mediátori pri medziľudských vzťahoch) a predstavujú ich ako komunitu večne nespokojných a nevkusných krikľúnov, ktorí si potrebujú neustále niečo vyhulákať.

A ak ide rovno o manželstvá (lebo to je ten primárny cieľ), tak popravde som veľmi skeptický, pokiaľ ide o takúto redefiníciu tohto mimoriadne dôležitého inštitútu. Jednak preto, že nevidím rovnakú úroveň stálosti v homosexuálnych vzťahoch a taktiež preto, že účelom manželstva predsa musí byť intertemporálna reprodukcia ako aj meritokratická či eugenická regulácia reprodukcie aj skrz systém vlastníckych práv. Je mi ľúto vážení, ale manželstvo naozaj nie je o láske.

Predovšetkým mám veľkú obavu, že “slniečkári” sa nikdy nezastavia a budú pokračovať v hľadaní nových a nových statusových signálov a akceptácií skrz rozširovanie perverzít. Ani nie preto, že by chceli, ale pretože to je presne to, na čom je postavená ich ideológia : na neustálom hľadaní účelu, statusu a skupinovej identity rozporných voči majorite, tak aby sa progresivisti a ich ideológie udržiavali pri živote, aby mohli vkuse vyciciavať štát a spoločnosť, ako sa na parazita patrí.

Za tie všetky roky “slniečkárov” predsa len dobre poznáme, a preto im netreba ustupovať. Ak bude spoločnosť dostatočne vyliečená, hlavné problémy bežného pracujúceho občana zažehnané a isté základné civilizačné body budú nespochybniteľné, potom sa môže pristúpiť k diskusii – aj o uľahčení niektorých vecí rôznym menšinám. Teraz však nie je na to vhodná doba.


2 thoughts on “O registrovaných partnerstvách a benefitoch manželstva

  1. Tieto otázky ako správne podotkol Norman, takže tým neni myslené na tento článok ktorý sa nimi zaoberá, sú zámerne vyťahované a predhadzované verejnosti, aby sa odviedla pozornosť ludí od riešenia omnoho závažnejších vecí.

    Liked by 1 person

    1. Áno, veď toto som tiež spomenul v texte. Ale keď už je to veľkou témou, tak treba tiež odprezentovať aj k tomu nejaký postoj. Ja som chcel najmä ponúknuť viac sekulárne stanovisko k tejto problematike. Náboženskí konzervatívci podľa mňa túto tému často uchopia zlým spôsobom.

      Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s