O kognitívnom vývoji Európanov

Kanadský sociológ histórie a univerzitný profesor Ricardo Duchesne nám ponúkol pozoruhodný text, ktorý sa venuje špecifickému psychogenetickému poznávaniu u Európanov. Ide o náročnú a nie úplne jasnú tému, ktorá si istotne vyžaduje hlbší výskum. Text treba vnímať ako istý úvod do problematiky operacionálnej teórie intelektu a genetickej psychológie Európanov. Spracoval som len jeho prvú časť formou voľného a skráteného prekladu, ale pre lepšie pochopenie odporúčam prečítať si obe časti, ktoré vyšli na webe Council of European Canadians.

V úvode svojej eseje nás Duchesne oboznamuje s teóriou kognitívneho vývoja detí od švajčiarskeho psychológa Jeana Piageta. Ten patrí k všeobecne uznávaným odborníkom a býva často označovaný za “najvýznamnejšieho detského psychológa dvadsiateho storočia.” Na rozdiel od mnohých iných vplyvných postáv (napr. Freud) jeho objavy a tézy prešli skúškou času. Jeho tvrdenie, že ľudské poznanie sa rozvíja po štádiách, od senzomotorického, cez predoperačné štádium a štádium konkrétnych operácií až po formálne operácie, je všeobecne uznávané v psychologických a sociologických textoch. Pochopiteľne, že niektoré aspekty jeho teórie boli neskôr revidované a doplnené novými poznatkami – avšak základná téza stále platí.

Menej známou informáciou je, že Piagetova teória postavila Európanov na vrchol kognitívneho rebríčka, zatiaľ čo väčšina ľudí zostala na spodku – teda za predpokladu, že ich Európania nenaučili ako myslieť. Čo všeobecná verejnosť veľmi nevie a čo mainstreamový akademický svet potláča je skutočnosť, že mnohoročný medzikultúrny a empirický výskum Piageta a jeho nasledovníkov demonštroval, že štádiá mentálneho vývoja detí a adolescentov reflektujú štádiá kognitívnej evolúcie, ktorou si prešlo “ľudstvo” od primitívnych, starovekých, stredovekých až po moderné spoločnosti.

Kognitívne procesy ľudstva neboli vždy rovnaké, ale behom času sa zlepšili. Civilizácie nášho sveta môžu byť teda zoradené podľa úrovne kognitívneho vývoja ich populácií. Národy sveta sa odlišujú nielen pokiaľ ide o ich hodnoty, náboženské presvedčenie a spôsob klasifikácie vecí. Odlišujú sa aj v kognitívnych procesoch, ktoré využívajú a vo svojej schopnosti porozumieť napríklad vzťahu medzi objektmi a konceptmi, v uvedomení si objektívneho času či schopnosti vyvodzovať závery z dát a následne premietnuť tieto závery do hypotetickej sféry budúcnosti.

Väčšina ľudí počas zaznamenanej histórie bola, pokiaľ ide o kognitívne schopnosti, “detinská.” Neboli napr. schopní rozpoznať rozpor medzi vierou a skúsenosťou alebo predstaviť si viaceré príčiny pre isté individuálne udalosti.

Bola to Európa, ktorá začala produkovať adolescentov schopných dosiahnuť štádium formálneho operačného uvažovania pred akýmkoľvek ďalším kontinentom, kým niektorým národom sa dodnes podarilo vyprodukovať len veľmi málo dospelých jedincov schopných formálnych operácií.

Jedným zo vzácnych následovníkov Piagetovho medzikultúrneho výskumu bol nemecký sociológ Georg W. Oesterdiekhoff, ktorý spozoroval, že “tisícky empirických štúdií naprieč všetkými kontinentmi a spoločenskými prostrediami, od r. 1930 až do súčasnosti (r. 2015) demonštrovali, že v závislosti od úrovne kultúrno – vedeckého vzdelania, môžeme národy sveta v priebehu histórie identifikovať ako predoperačné (ide o štádium, v ktorom sa deti nachádzajú medzi 2. a 6. alebo 7. rokom života), konkrétne operatívne (štádium od 7.roku života do 12 rokov) a formálne operačné (štádium poznania od 12. roku života).”

Dospelí, ktorí žijú vo vedeckej kultúre sú viac racionálni (a aj inteligentní) ako dospelí žijúci v pred-moderných kultúrach. Napríklad podľa štúdií, ktoré sa uskutočnili v 60-tych a 70-tych rokoch, dokonca vzdelaní dospelí z Papua Novej Guiney nedosiahli formálne štádium. Austrálski aborigínci, ktorí stále žijú tradičným spôsobom, sa sotva dostanú za predoperačné štádium v ich dospelých rokoch. Bez populácie, ktorá mentálne vyvinula úroveň formálnych operácií zahŕňajúcich kapacitu myslieť o abstraktných vzťahoch a symboloch bez konkrétnych foriem a ktorá má schopnosť uchopiť sylogistické úvahy, pochopiť algebru a formulovať hypotézy, by modernizácia nebola možná.

Oesterdiefkhoff je veľmi otvorený a ambiciózny v jeho argumentoch. Podľa neho rozvoj formálneho operačného myslenia medzi Európanmi bol rozhodujúcim faktorom pre vzostup modernej vedy, osvietenstva, industrializmu, demokracie a humanizmu na Západe. Dôvod, prečo India, Čína, Japonsko a Blízky východ nezačali priemyselnú revolúciu “spočíva v ich neschopnosti vyvinúť štádium formálnych operácií”. (2014a)

Primitívni a pred-moderní ľudia nemôžu byť opísaní ako ľudia, ktorí majú podobnú racionálnu dispozíciu ako moderné národy, pretože sa nachádzajú v predoperačnom alebo v konkrétne operačnom štádiu poznania. Primitívni dospelí zdieľajú základné aspekty predoperačného myslenia detí, nie viac starších ako 8 rokov. Dospelí v pred-moderných spoločnostiach zdieľajú konkrétne operatívne myslenie 6 až 12 ročných.

Nemožno si to však predstavovať tak, že dospelí v pred-moderných kultúrách sú podobní deťom v moderných kultúrách, pokiaľ ide o emocionálny vývoj, skúsenosť a schopnosť prežiť v nepriaznivom prostredí. Ide tu o skutočnosť, že schopnosť uvažovať je u dospelých v pred-moderných spoločnostiach nerozvinutá. Lucien Lévy – Bruhl (1857 – 1939) vo svojej knihe “Primitívna mentalita” pozoroval, že “primitívnej mysli chýbajú abstraktné koncepty, analytické úvahy a logická konzistentnosť. Sny, veštenie, zaklínadlá, obety a znamenia, nie inferenčné odôvodnenie a objektívne kauzálne vzťahy, sú fantasmagorickými dvermi prostredníctvom ktorých primitívi získavajú prístup k zámerom a plánom neviditeľných duchov, o ktorých sa domnievajú, že kontrolujú všetky prírodné udalosti.”

Kultúrni relativisti a kultúrne univerzálie

Oesterdiefkhoff nedefinuje “univerzálnosť racionality”, ale z literatúry, ktorú používa, môžeme zistiť, že odkazuje na ďalších antropológov, ktorí argumentujú, že všetci ľudia sú naklonení racionalite. Podľa týchto autorov primitívne národy alebo moslimovia boli a sú celkom racionálni v tom zmysle, že dokázali prežiť v prírodnom svete, vyrábať nástroje, budovať kultúry a vynucovať zvyky, ktoré boli “adaptibilné” k ich prostrediu a spoločenskej sfére. Nerozvinuli však vedu, pretože mali odlišné priority a vieru, boli menej posadnutí túžbou ovládnuť prírodu a zvýšiť produkciu.

Antropológovia ako Claude Lévi -Strauss a sociológ Émile Durkheim boli medzi prvými, ktorí argumentovali, že primitívna myseľ je “logická v rovnakom zmysle a v rovnakej miere ako naša” a jediný rozdiel spočíva v klasifikačných systémoch a v myšlienkovom obsahu.

Myšlienka o univerzálnosti racionality a “kultúrnych univerzáliach” bola následne rozpracovaná k viac darwinizmu inklinujúcimi evolučnými psychológmi. Evolučná psychológia je vo všeobecnosti viac asociovaná s “pravicovým” spôsobom uvažovania, ktoré kontrastuje s kultúrnym relativizmom, ktorý je zase spojený s “ľavicovým zmýšľaním”.

Evoluční psychológia ako E.O.Wilson a Steven Pinker tvrdia, že kultúrne univerzálie sú prirodzene vyselektované a biologicky zdedené správanie. Tvrdia síce, že racionalita je prirodzene zdedená dispozícia medzi všetkými ľuďmi, hoci nemajú za to, že jej úroveň v rôznych kultúrach bola rovnaká. Ľudia sú racionálni v tom, ako vedia prežiť a koexistovať s inými ľuďmi. Tieto univerzálie boli vyselektované, pretože zlepšili adaptibilitu ľudí k ich prostrediu a zvýšili šancu, že skupina prežije. Niektoré z dodatočných kultúrnych univerzálií pozorovaných vo všetkých ľudských kultúrach sú napr. telesné ozdoby, kalendáre, kozmológia, veštenie, deľba práce, výklad snov, tabu ohľadne jedla, pohrebné rituály, obdarúvanie, pozdravy, pohostinnosť, dedičské práva, mágia, trestné sankcie, obrady okolo puberty, duševné koncepty a statusová diferenciácia.

Piagetský univerzalizmus a konvergencia IQ

Piagetovská teória je tiež univerzálna v tom, že podľa nej všetky kultúry v súčasnosti dosahujú štádium formálneho operatívneho myslenia. Ale bol to Západ, ktorý inicioval proces formálneho zdôvodnenia. Podľa Oesterdiefkhoffa, táto kognitívna konvergencia prebieha vo všetkých oblastiach spoločenského života, pretože zmeny v kognitívnej štruktúre ľudí prinášajú simultánne zmeny v spôsobe akým uvažujeme o politike a inštitúciach. Čím viac racionálnymi sa stávame, tým viac postulujeme osvietenskú konceptualizáciu vlády v opozícii voči autoritatívnym formám.

Vznik adolescentnej fázy formálnych operácií zrodil nielen nové vedy po r. 1650, ale tiež filozofov ako Locke, Montesquieu a Rousseau, ktorí formulovali základné princípy ústavnej vlády, reprezentatívnych inštitúcií a náboženskej tolerancie. Rozsiahly medzikultúrny výskum ukázal, že “deti nerozumejú tolerancii voči odchýlnym myšlienkam, slobode jednotlivca, právam jednotlivcov voči vláde a autorite a demokratickej legitimite vlád a autorít” (2015, 93). Sú podobné dospelým v pred-moderných spoločnostiach alebo súčasným zaostalým moslimom, ktorí vnímajú “zákony a zvyky ako nemenné, večné a božské, stvorené Bohom a nemodifikovateľné ľudskými želaniami alebo voľbami” (2015, 90).

Navyše podľa Oesterdiefkhoffa s dosiahnutím vyšších Piagetových štádií prichádza i vyššia úroveň IQ. Psychogenetické odlišnosti, nie biologické genetické odlišnosti, sú rozhodujúcim faktorom. “Všetky pred-moderné národy mali buď inteligenciu na úrovni 50 – 70 IQ bodov, alebo sa pohybovali na predoperačných alebo konkrétne operačných úrovniach, bez ohľadu na rasu, kultúru alebo kontinent, z ktorého prišli” (2014b, 380).

Nielen západné národy, ale všetky modernizujúce národy zvýšili svoje IQ skóre. Vzostup v štádiu pokroku a v IQ skóre vyjadruje najväčšiu inteligenčnú transformáciu v dejinách ľudstva a vyplýva výlučne zo zmien v kultúre a vo vzdelávaní. Keď Afričania, Japonci, Číňania a Brazílci zvýšili svoju inteligenciu tak dramaticky, kde je dôkaz pre väčšie genetické ovplyvnenie? Obrovský genetický vplyv môže byť predpokladaný len vtedy, ak Európania už mali vyššiu inteligenciu ako Afričania, Indovia, Arabi či Vietnamci, ktorí boli neschopní zvýšiť svoju inteligenciu na úroveň, ktorá by bola nadradená Európanom pred 100 rokmi.

IQ experti by navrhli, že iba psychometrické dáta o úrovni zdedenej všeobecnej inteligencie môžu vysvetliť vzostup formálneho operačného myslenia. Ale i v prípade, ak súhlasíme, že rozdiel v IQ medzi americkými černochmi a americkými belochmi zostáva rovnaký napriek Flynnovmu efektu a podobnej úrovni vzdelania a zárobku, je veľmi ťažké pripísať tento pozoruhodný nárast v IQ zistený v minulom storočí len dedičnosti. Oesterdiefkhoffov argument, že “všetky modernizujúce sa národy zvýšili svoje IQ skóre” a že operačné myslenie je pre túto modernizáciu centrálne, zostáva aj naďalej silným. [1]

Flynnov efekt: zisky v zaznamenanom IQ v jednotlivých svetadieloch.

Formálne zdôvodnenie nie je kultúrna univerzália

Štádium formálnych operácii však nemôže byť biologicky primárnou schopnosťou, ktorú ľudia dedia geneticky. Sú to sekundárne biologické schopnosti, ktoré si vyžadujú špecifický psycho-kultúrny kontext. Formálne myslenie bolo asimilované mnohými národmi – ale s rôznym úspechom: najúspešnejšie vo východoázijských národoch s vysokým IQ, ale v omnoho menšej miere u subsaharských národov, u ktorých sa dodnes stretneme s procesmi s čarodejnicami.

Schopnosti asociované s prvými dvoma štádiami (napr. kontrola motorických činností, chôdza, duševná reprezentácia vonkajších podnetov, schopnosť manipulovať s konceptmi) boli vyžadované univerzálne všetkými ľuďmi od prehistorických čias. Toto sú biologicky primárne kvality, ktoré deti naprieč kultúrami dosahujú v istom veku a v postupnosti, ktorú Piaget viac alebo menej dobre predpovedá. Práve o nich môžeme hovoriť ako o univerzálnych schopnostiach, ktorú sú zabudované do ľudskej povahy a pripravené k tomu, aby sa rozvinuli s iba minimom edukačnej socializácie vysvetliteľnej v kontexte darwinistickej evolučnej psychológie. Tieto kognitívne schopnosti môžu byť identifikované ako “kultúrne univerzálie.”

Konkrétno-operačné schopnosti tretieho štádia (napr. schopnosť konzervovať alebo vedieť, že nám zostane rovnaké množstvo kvapaliny, keď ju prelejeme do odlišne tvarovaného pohára) buď u primitívnych kultúrach chýbajú, alebo sa objavia u detí v neskoršom veku ako v moderných kultúrach. Tieto kognitívne schopnosti môžu byť tiež popísané ako biologicky primárne, ako zručnosti, ktoré sa prirodzene rozvíjajú s tým ako dieťa dospieva v interakcii s dospelými členmi spoločnosti.

V moderných spoločnostiach všetci jednotlivci so základným vzdelaním získavajú konkrétne operačné schopnosti. Aptitúdy tohto štádia môžu byť odôvodnene identifikované ako univerzálne prítomné vo všetkých poľnohospodárskych kultúrach.

Nie je to však prípad všetkých operačných schopností. Zručnosti asociované s týmto štádiom (induktívna logika, testovanie hypotéz, úvahy o pomeroch, kombinácie, pravdepodobnosti a korelácie) nevznikajú v ľuďoch prirodzene skrz socializáciu. Existuje dostatok dôkazov, že dokonca normálne inteligentní vysokoškolskí študenti, ktorí strávili dlhý čas vzdelávaním, majú ťažkosti s rozlišovaním medzi formou a obsahom sylogizmu, ako aj s inými typmi formálnych operačných zručností. Oesterdiefkhoff berie na vedomie, že:“Iba keď sú ľudské bytosti vystavené silám a podnetom typických pre modernú socializáciu a kultúru, môžu sa ďalej rozvíjať a vyvinúť aspoň adolescentnú fázu formálnych operácií (2016, 307).”

Duchesne sa ďalej zamýšľa, že ak je schopnosť zapojiť sa do formálneho myslenia tak osobitá a biologicky sekundárna schopnosť našej modernej doby, nevyžaduje si potom špecifické vysvetlenie pre pôvod tohto kognitívneho štádia v starovekom svete, ktorý nemal moderné vzdelanie? Ak vznik “nových ľudí” s kapacitou pre formálne myslenie bol zodpovedný za vznik moderného sveta a existencia moderného vzdelávania je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie tejto etapy medzi limitovaným počtom študentov, potom ako k tomu dospeli “noví ľudia”, ktorí vyrástli z pred-moderného sveta s nižším priemerným IQ?

Duchesne podrobnejšie argumentuje v 2. časti svojho textu, že Európania dosiahli štvrté štádium dlho pred akýmikoľvek ľuďmi na zemi, pretože práve oni začali bezkonkurenčnú intelektuálnu tradíciu osobného skúmania svojich vedomých štádií. Ide o typ sebareflexie, pri ktorej sa európsky človek začne pýtať kto je, ako vie, že uskutočňuje pravdivé výroky, aký život je najlepší a či nie je zavádzaný vo svojich presvedčeniach a zámeroch.

Toto je forma sebapoznania, ktorá bola oznámená v delfskom motte “poznaj sám seba”. Boli to Európania, ktorí začali hľadať racionálne zdôvodnené pravdy, objektívne štandardy ospravedlnenia a realizácie dobrého života v reflexívnej sebakontrole spolu so spoločensky opodstatnenými dôvodmi pre to, čo je morálne správne.

Poznámka:

[1] Treba uviesť, že tzv. Flynnov efekt sa vzťahuje k vzostupu fluidnej a kryštalickej inteligencie, nie všeobecnej inteligencie (faktor g). Flynnov efekt v žiadnom prípade nevyvracia rasové rozdiely v IQ zapríčinené vo výraznej miere genetikou. Flynnov efekt zväčša (ale nie úplne) predstavuje vzostup kognitívnych schopností, ktoré sú odlišné od kognitívnych schopností, v ktorých sa odlišujú jednotlivé rasy. Viac o podstate Flynnovho efektu sa môžeme dočítať v tomto výbornom článku od Ryana Falka (a.k.a Alternative Hypothesis). “Angličtinárom” tiež odporúčam i rozhovor Stefana Molyneuxa s Jamesom Flynnom, kde Flynn detailnejšie rozoberá o čo presne tu ide.

Použitá literatúra:

1. Lucien Lévy-Bruhl (2018). Primitive Mentality [1923]. Forgotten Books.

2. Oesterdiekhoff, Georg W. (2014a). “The rise of modern, industrial society. The cognitive developmental approach as key to disclose the most fascinating riddle in history.” The Mankind Quarterly, 54, 3/4, 262-312.

3. Oesterdiekhoff, Georg W. (2016). Child and Ancient Man: How to Define Their Commonalities and Differences Author(s). The American Journal of Psychology, Vol. 129, No. 3, pp. 295-3123. Oesterdiekhoff, Georg W. (2012). Was pre-modern man a child? The quintessence of the psychometric and developmental approaches. Intelligence40: 470-478

4. Oesterdiekhoff, Georg W (2014b) “Can Childlike Humans Build and Maintain a Modern Industrial Society?” The Mankind Quarterly 54, 3/4, 371-385.

5. Oesterdiekhoff, Georg W (2015). “Evolution of Democracy. Psychological Stages and Political Developments in World History” Cultura. International Journal of Philosophy of Culture and Axiology 12 (2): 81-102.


Zdroj: https://www.eurocanadian.ca/2018/10/jean-piaget-superior-psychogenetic-cognition-europeans-part-one.html

2 thoughts on “O kognitívnom vývoji Európanov

  1. Zdá sa, že pojem inteligencia sa stal ústrednou témou na tomto serveri. Dotýka sa takých oblastí, ako imigračná politika, pedagogika, rasizmus, obranyschopnosť krajiny, … atď.! Je to ale jedna z najmenej politicky korektných oblastí na diskusiu.

    Shane Legg a Marcus Hutter vymenovali 70 definícii tohto pojmu a pokúsili sa ponúknuť vlastnú definíciu : „Intelligence measures an agent’s ability to achieve goals in a widerange of environments.“ Trochu by som ju poopravil a skrátil:
    Inteligencia je schopnosť dosiahnuť ciele v širokom rozpätí typov prostredia.

    Táto definícia však priniesla viac otázok na pálčivé témy s ňou spojené, ako ponúkla odpovedí. Aby som mohol použiť túto definíciu pre riešenie spomenutých praktických problémov, musím ju dokázať nejakým spôsobom odmerať. Ukážkou problémov s tým spojených sú napríklad články :
    https://realista.home.blog/2019/04/02/vyskum-inteligencie-bol-potlacany-nacistami-i-komunistami/
    https://realista.home.blog/2019/03/31/pokles-iq-mozno-vysvetluje-preco-je-dnesna-politika-viac-tribalisticka/

    Problémom je otázka závislosti nameranej hodnoty na čase, genetickej predispozícii, kultúrnom prostredí, … atď..

    Predpokladajme že genetická predispozícia je jeden z faktorov a výchova v určitom kultúrnom/intelektuálnom prostredí (napríklad v rodine, v škole) ju dokážu rozvinúť, alebo potlačiť.

    Jednou z prvých krajín, ktorá riešila problémy s imigráciou a integráciou imigrantov boli USA. V článku (2) je aj popísané, akým zásadným spôsobom sa zapojila armáda počas druhej svetovej vojny.

    Problémom je evidentne ako v testoch simulovať spomenutú škálu prostredí adaptácie a hlavne cieľ, na ktorý sa použijú namerané hodnoty. Okrem iného je skutočne zásadným problémom kultúrne prostredie autorov testov, na tento problém naráža aj https://realista.home.blog/2019/04/03/o-kognitivnom-vyvoji-europanov/ .
    Nacisti a komunisti sa snažili obísť tieto problémy odmietnutím formálnych testov a aplikovali prirodzený výber. Mládežnícke organizácie a viac alebo menej povinná účasť mládeže mali byť tým empirickým sitom, ktoré pomôže zaradiť mladého človeka „na správnu koľaj“. Je to myšlienka, ktorá sa objavuje už v Sparte a jej aplikácie majú problematické výsledky.

    Ak akceptujem model inteligencie, ktorý ponúka nasledovný obrázok

    je zjavné že pri meraní sú dôležité jeho podmienky.

    Obávam sa, že definovať rôzne druhy inteligencie neprináša veľa praktických dôsledkov http://psychtutor.weebly.com/uploads/2/0/8/5/20851588/7263448_orig.jpg?623

    Lebo život zjavne poukazuje na problém vzájomného ovplyvňovania spomenutých typov a jeho vplyv na namerané hodnoty IQ.

    (1) Shane Legg, Marcus Hutter: A Collection of Definitions of Intelligence, 2006
    (2) Garland E Allen : Intelligence Tests and Immigration to the United States, 1900-1940, 2003

    Liked by 1 person

Napísať odpoveď pre Roland Edvardsen Zrušiť odpoveď

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s