Pred niekoľkými rokmi som sa naučil uvažovať viac v kontexte toho čo je prospešné, než čo je dobré alebo zlé. O dobre a zle môžeme argumentovať celý deň, ale určiť čo je prospešné je celkom jednoduché a je ťažké proti tomu argumentovať.
Verím, že zmena paradigmy je dokonale zosúladená s reciprocitou, keďže reciprocita (podľa môjho chápania) je nájdenie najviac užitočného kompromisu medzi dvomi alebo viacerými stranami.
Čo ľudia považujú za “morálne” je vždy subjektívne, pretože sa to líši z kultúry do kultúry a ide o niečo, čo bolo a je predmetom zmeny v priebehu času. Nevidel som žiaden dôkaz, ktorý by podporoval myšlienku, že existuje taká vec ako objektívna alebo absolútna morálka, pretože tá je predmetom zmeny.
Možno i predstava definície morálky alebo jej určenie, či je morálna alebo amorálna by mala byť považovaná za vec minulosti a mala by byť aktualizovaná tak, aby v sebe zahŕňala najviac výhodné postupy pre všetky zainteresované strany.
Jednostranné uvažovanie v extrémoch viedlo k väčšine, ak nie ku všetkým, spoločenským problémom, ktoré postihujú ľudstvo – hoci nepochybujem, že by sa našli mnohí, ktorí by s týmto nesúhlasili (vzhľadom na ich štádium jednostranného myslenia). 🙂
A ešte jeden bonusový názor z diskusie: Morálka je nástroj pre riešenie sporov v rámci skupiny. Čím viac sa budú skupinové hodnoty líšiť, tým bude morálka menej a menej užitočným nástrojom.
„Denne sa objavujú nové prípady sexuálneho zneužívania detí veľkým počtom členov katolíckeho kléru. Bohužiaľ nedá sa hovoriť o jednotlivých prípadoch, ale o kolektívnej morálnej kríze, ktorú kultúrna história ľudstva nikdy predtým nepoznala v takej desivej a znepokojujúcej dimenzii. Mnohí kňazi a rehoľníci sa priznali. Niet pochýb o tom, že tisíce prípadov, ktoré boli oznámené spravodlivosti, predstavujú len malý zlomok skutočnosti, pretože mnohí páchatelia boli chránení a ich prípady ututlané hierarchou.“
Judeo-kresťanský web Postoj nedávno prišiel s celkom úsmevným článkom pod názvom Proti Židom na západe dnes stoja najmä moslimovia a ľavica, v ktorom autor textu, istý Lukáš Kekelák, popisuje nárast anti-semitizmu v západnej Európe. Takže tentoraz výnimočne vinníkmi nie sú tzv. pravicoví extrémisti či fašisti, ale skupiny spomenuté v nadpise – moslimovia a ľavičiari.
Tento text je vyslovene klasickou ukážkou povrchného prístupu neokonov či sionistov (v prípade autorov z webu Postoj ide o sionistických kresťanov) v prípade problematiky tzv. antisemitizmu, pri ktorom sa síce povie isté A, ale zamlčí sa veľmi podstatné B.
A tým B sú dve podstatné skutočnosti:
Výrazné zapojenie židovskej elity do podpory migrácie, vrátane migrácie moslimov, do Európy.
Disproporčne väčšie zastúpenie Židov v ľavicových stranách a v ľavicových politikách (vrátanie ich vlastného chválenia sa v propagácii a v presadení homomanželstiev, napríklad. Toto by snáď tých kresťanov z Postoja, posadnutých homosexuálmi, mohlo zaujímať, no nie?).
V oboch prípadoch o tomto disproporčnom zapojení píšu samotní Židia. Treba tiež napísať, že niektorí i kriticky.
Človeka priam láka položiť nepríjemnú otázku, či tí Židia a ich, v dnešnom globalizovanom svete postupne umierajúca, kolektívna identita vlastne ten antisemitizmus nepotrebujú? Taký režisér dokumentu Defamation, Yoav Shamir, by súhlasil.
Autor má samozrejme pravdu, že s prílevom moslimov prichádza do Európy i viac antisemitizmu (radšej by som používal výraz judeofóbia, obzvlášť v tomto prípade, keďže mi príde dosť zvláštne obviňovať skupinu zloženú prevažne zo semitov z antisemitizmu) a s ním spojených fyzických útokov na Židov (a nielen ich). Kekelák v článku spomína isté štatistiky ohľadne útokov na Židov v Británii, ako aj postoje miestnych Židov, ktorí sa v Británii dnes viac boja moslimov než tzv. pravicových extrémistov.
Ok, mnohí obyčajní Židia to asi takto pociťujú, ale čo ich elity? Tam vidíme skôr iný konsenzus. t.j. že Židia by sa mali spájať s inými, údajne utláčanými, menšinami proti európskej majorite.
Tu je jeden príklad: The Jewish Chronicle patria k najčítanejším a najvplyvnejším židovským novinám v Británii. V r. 2018 noviny prišli s príbehom pod názvom “Židovské a moslimské ženy sľubujú, že budú spolupracovať, aby porazili nenávisť”. Čitatelia sa tiež dozvedeli, že článok bol o “najväčšom zhromaždení Židov a moslimov v Európe, v ktorom sa ženy z oboch táborov zaviazali, že budú spolupracovať v boji proti nenávisti”. Čo sa myslí tou “nenávisťou”? Prečo ma ako prvé napadlo, že sa myslí nenávisť bielej a prevažne kresťanskej majority? Hmm?
A takýchto zhromaždení, spájaní či proklamácií medzi Židmi a moslimami by sme našli nespočet. Jednoducho židovsko – moslimské vzťahy sú komplexnejšie, než sa nám snažia často podsúvať neokonzervatívne weby ako je Postoj.
Najhoršie je, ako sa článok opäť pokúša trápne zmiešať kritiku politiky Izraela s antisemitizmom. Jeremy Corbyn a jemu podobní nie sú žiadni anti-semiti. Ich solidarita s utláčanými Palestíncami je čisto otázkou aspoň základného humanizmu a etiky, princípu zlatého pravidla, ktorým sa riadi naša civilizácia, hoci v ich poňatí to často býva aj o “anti-rasizme” a vymedzení sa voči etnoštátu, ktorý Izrael reprezentuje. Čo tak si radšej prečítať, ako to ponímajú samotní ľavičiari?
Dobre, dnes teda k tejto problematike len takto stručne. Skôr mi išlo o to upozorniť na web Postoj ako na falošnú “alternatívu” voči systému, keďže som to doposiaľ takto verejne (formou článku) nespravil.
Ľudia za týmto webom Slovensku nič pozitívne neponúkajú, akurát len viac podpory pre Izrael, viac boja proti “fašizmu” a “komunizmu” (rozumej sociálnej solidarite) a samozrejme dysgeniku (keďže chcú zakázať aspoň eugenické minimum v podobe napr. terapeutických potratov, výberu embryií, umelého oplodnenia, boja proti dedičným ochoreniam, atď., atp., ktoré Západ, pod rúškom liberalizmu, resp. slobody voľby, praktikuje). Treba to napísať priamo: ak sa má kresťanstvo niekedy v budúcnosti pozitívne reformovať a stať sa opäť hybnou silou európskej spoločnosti, tak sa musí v prvom rade očistiť od presne takejto dogmatickej hniloby, akú reprezentujú filosemiti z Postoja. Viac k tomu nie je čo dodať.
Realista 