Budú z demokratov nakoniec anti-sionisti?

Pozoruhodné zmeny sa dnes dejú u demokratov v Amerike. Ukazuje sa, že nárast moslimov a nebielych v tejto strane nakoniec prináša presne opačné výsledky, než by si mnohí z tých, ktorí tento nárast pretlačili, želali.

Somálčanka Ilhan Omarová sa stala prvou kongresmankou, ktorá je zároveň moslimkou narodenou v Afrike. Jej zvolenie pochopiteľne vyvolalo nadšené hystérie zo strany miestnych “slniečok”, ktoré boli celé bez seba, lebo “žena, Afričanka a moslimka v jednom”.

Kvôli Omarovej sa dokonca musel zmeniť dlhodobo zavedený protokol, že v snemovni sa nesmie používať žiadna pokrývka hlavy (v 19.storočí sa myslelo hlavne na klobúky). Omarová sa tak stala i prvou kongresmankou v hidžábe.

Omarová sa zaradila medzi “nové hviezdy” amerických demokratov. Časopis Rolling Stone zverejnil na titulnej stránke fotografiu Omarovej spolu s kongresmankou Jahany Hayesovou a A. Ocasio-Cortezovou a predsedníčkou snemovne Nancy Pelosiovou s titulkom: Ženy, ktoré formujú budúcnosť.

Nadšenie globalistov však trvalo len do februára tohto roku. Vtedy totiž Omarová prišla s tweetom, kde obvinila židovskú lobby AIPAC z kontroly amerických politikov. Nasledovali tvrdé obvinenia z anti-semitizmu zo strany politického establishmentu, ktorý donútil mladú moslimku k omluve.

O niekoľko týždňov, keď kontroverzia okolo tweetu opadla, však Omarová opäť začala provokovať, keď obvinila amerických sionistov z duálnej lojality. V jednom z jej komentárov píše nasledovné:

“Nemala by som očakávať, že budem podporovať cudziu krajinu, aby som mohla slúžiť mojej krajine v Kongrese alebo v snemovni. Bolo mi každý deň povedané, že som protiamerická, pokiaľ nie som proizraelská. Považujem to za problematické a nie som sama. Bola som len ochotná o tom hovoriť a stala som sa terčom útokov.”

Ďalej sa zistilo, že moslimka Omarová mala aj v minulosti pomerne dosť tvrdé vyjadrenia na adresu Izraela. V roku 2012 napísala na Twitteri, že „Izrael hypnotizuje svet, nech Aláh prebudí ľudí a pomôže im vidieť zlo, ktoré pácha Izrael“.  🙂

Snemovňa reprezentantov sa kvôli Omarovej výrokom rozhodla vypracovať “veľké odsúdenie” antisemitizmu, ale neskôr ho zmenila len na “všeobecné odsúdenie nenávisti”. Odsúdiť sa mali všetky formy nenávisti – samozrejme s výnimkou nenávisti k bielym.

Proti pôvodnému vyhláseniu zameranému na antisemitizmus sa totiž postavilo niekoľko demokratov, vrátane mediálne protežovanej hispánky Alexandrii Ocasiovej-Cortezovej.
Ide tu o to, že ďalšie minoritné skupiny v Kongrese potom, čo sa dozvedeli o rezolúcii, začali požadovať, aby v nej bolo zahrnuté aj odsúdenie kritiky ich etnickej skupiny, čím sa výrazne rozšírila jeho pôsobnosť. Židovskí demokrati, ktorí namietali voči ďalšiemu rozširovaniu rezolúcie a trvali na tom, že má byť zameraná len na Omarovú a anti-semitizmus, voči hnedoidom jednoducho nemali šancu uspieť.

To, že je Omarová čierna a moslimka jej výrazne pomohlo prekonať odpor židovských demokratov a ustáť celú túto kontroverziu. Jej kolega, černošský demokrat James Clyburn, si dokonca dovolil povedať, že Omarovej status obete je dôležitejší ako holokaust. Clyburn poukazoval na Omarovej skúsenosť ako somálskej utečenkyne:

Sú tu ľudia, ktorí mi hovoria, “nuž, moji rodičia prežili Holokaust”. “Moji rodičia urobili to a to”. S ňou je to viac osobné. Rozprával som sa s ňou a môžem vám povedať, že si prešla cez množstvo bolesti.”

Veľký rozkol v strane pre postoj k Izraelu

Otázka Izraela je dnes asi tá najcitlivejšia v strane amerických demokratov. Kým mnohí starší členovia (stačí si spomenúť napr. na militantnú Clintonovú, ktorá sa raz vyjadrila, že zrovná Irán so zemou, ak by zaútočil na Izrael) a predovšetkým donori tejto strany, ako napr. Haim Saban, sú horlivými sionistami, tak mladšia, progresivistická základňa, zložená výrazne i z hnedoidov, túto proizraelskú horlivosť nezdieľa. Iba 19% černošských demokratov a 22% z hispánskych považujú Izrael za spojenca Ameriky. U bielych je to 45%. Rozdiel je aj vo vekovej kategórii: mladí nie sú takí fanúšikovia Izraela, iba 25% ľudí vo veku od 18-29 rokov vníma Izrael ako spojenca.

Starší demokratickí lídri nevedia ako majú ukontrolovať tento rastúci anti-sionistický sentiment v ich strane. Pripomína to náboženskú schizmu. Treba však napísať, že pokiaľ ide o iné problematiky, tak je u oboch demokratických frakcií zhoda. Omarová a ďalšia proti-sionistická moslimka Rashida Tlaibová sa ideologicky inak neodkláňajú od progresivizmu. Napriek ich islamskej viere podporujú napr. potraty, LGBTI a ženské kvóty. Omarová sa napr. venuje aj tomu, aby “transženy” mohli súťažiť spoločne s reálnymi ženami vo vzpieraní.

Omarová a Tlaibová taktiež bojujú proti “bielemu supremacizmu” a za otvorené hranice – ako v podstate i zvyšok demokratov. A keďže ide o nebiele moslimky a imigrantky nemajú ani žiaden rešpekt či pochopenie pre historické dedičstvo Američanov, resp. zakladajúceho (bieleho) národa – pochopiteľne, ide to mimo nich.

Pro-izraelská pravica

Kým demokrati sa medzou sebou bijú kvôli Izraelu, tak republikáni majú v tomto jasno: ich podpora Izraela sa za vlády Trumpa ešte zdvojnásobila. Trump je možno ten najsionistickejší americký prezident zo všetkých. Neustále rád pripomína čo všetko urobil pre Izrael (bohužiaľ viac ako pre svoju vlastnú krajinu). Napríklad presunul americké veľvyslanectvo do Jeruzalema. Taktiež odstúpil od dohody s Iránom – s úhlavným geopolitickým nepriateľom Izraela. Ďalej tiež ustrážil zahraničnú pomoc Izraelu v poslednom návrhu zákona o štátnom rozpočte. A spomenúť možno aj nedávne uznanie Golandských výšin ako izraelského územia.

Rastúca opozícia voči Izraelu v ľavičiarskych kruhoch zároveň spôsobila odklon viacerých Židov. Tiež sa zdá, že sa tu vytvára akási schizma medzi Židmi. Židia ako Netanyahu sa začali spájať s niektorými západnými nacionalistami. Je všeobecne známe, že Netanyahu má veľmi dobré vzťahy s Orbánom, Salvinim i Bolsonarom. Možno si niektorí z nich uvedomili, že jediní ľudia, ktorí budú podporovať Izrael sú belosi, pričom nahradiť bielych hnedými hordami z tretieho sveta, z ktorých mnohí by Židov najradšej splynovali, bol mimoriadne blbý nápad.

Vyzerá to teda na rozkol, pri ktorom je istá časť sionistov celkom zadobre s lídrami ako Trump alebo európskymi populistickými stranami a nevadí im, ak bieli uzavrú hranice a stanú sa viac nacionalistickými – za predpokladu, že budú aj naďalej podporovať Izrael a nepôjdu v domovských krajinách proti židovskej diaspóre (pochopiteľne, mnoho bežných Židov je tiež veľmi znepokojených nárastom moslimov v európskom priestore, čím dochádza i k zvýšeniu proti-židovských útokov). Títo sionisti sú zameraní prevažne na domácu politiku Izraela, sú posadnutí túžbou urobiť z Izraela svetovú mocnosť a menej sa zaujímajú o domácu politiku USA a Európy.

Takže takáto je novodobá politická paradigma, v ktorej sa treba vedieť racionálne zorientovať. Ľavičiari majú za iste v mnohom pravdu, pokiaľ ide o bezohľadnú politiku Izraela voči Palestínčanom, avšak veľkým problémom je ich politika otvorených hraníc a časté útoky na európskych vlastencov. Nacionalistické strany by zase v prvom rade mali zdôrazňovať, že prioritné sú záujmy domácej krajiny – nie Izraela. Na druhej strane netreba sa báť tiež nejako využiť skutočnosť, že istá časť Židov sa dnes oprávnene obáva toho, čo im prináša globalizácia a politika otvorených hraníc. Premýšľajme teda dôkladne o jednotlivých krokoch a budúcich spojencoch.

Zdroje:

1. The Israel Divide Within the Democratic Party
2. Ilhan Omar amplifies Israel dual loyalty charge, dismissing Democratic rebukes