Belošské IQ podľa denominácie

Ide o údaje z USA, ale dosť zaujímavé. Zdá sa, že v rámci kresťanstva najvyššie hodnoty dosahujú tie denominácie, ktoré sú protestantské a liberálne.

Štúdia dánskeho psychológa Helmutha Nyborga skúmala, či sa IQ systematicky vzťahuje k denominácii a príjmu v rámci štruktúry faktoru g, pričom vychádzala z reprezentatívnych údajov Národnej longitudinálnej štúdie mládeže (National Longitudinal Study of Youth (NLSY97). Ateisti skórujú o 1.95 bodov v IQ vyššie ako agnostici, o 3.82 bodov vyššie ako liberálne presvedčenia a 5.89 bodov vyššie ako dogmatické presvedčenia. Denominácie sa odlišujú signifikantne v IQ a v príjme. Religiozita klesá vo veku od 12 do 17 rokov. Štúdia naznačuje, že IQ spôsobuje, že jedinec bude pravdepodobne smerovať k tej denominácii a úrovni úspechu, ktoré najlepšie zodpovedajú jeho alebo jej kognitívnej zložitosti. Ontogeneticky povedané, znamená to, že súčasné denominácie sú postavené v rade zväčša podľa dedičných variácií v mozgovej zdatnosti (t.j. IQ). Z pohľadu evolúcie sú moderní ateisti tí, ktorí racionálne reagujú na kognitívne a emocionálne výzvy, zatiaľ čo liberálni veriaci, a najviac dogmatici, sa stále spoliehajú na starobylé, pred-racionálne, nadprirodzené a zbožné myslenie.

Zdroj: http://helmuthnyborg.dk/wp-content/uploads/2016/07/Publ_2009_The-Intellligence-Religiosity-Nexus.pdf

Liberálna a dogmatická terminológia

Ak je náboženstvo definované ako ideológia…aktívne sa týka vlády a obrany vzorov viery a hodnôt (Geertz, 1964, p. 64), potom vyvstáva otázka, či sa denominácie odlišujú v otvorenosti alebo uzavretosti, flexibilite alebo dogmatizme. Súčasný prieskum indikuje, že denominácie sa istotne odlišujú v stupni vzdelania, pričom jeho nedostatok koreluje s autoritárstvom (Christie & Jahoda, 1954).

19 denominácii využitých v štúdii boli predbežne rozdelené do 4 skupín:

1) ateisti

2) agnostici

3) liberáli (veriaci)

4) dogmatici (veriaci)

Rozdelenie bolo založené na menšom výskume dôkazov pre rôzne úrovne dogmatizmu a autoritárstva. Liberálna denominácia bola definovaná ako pomerne otvorená, kritická, menej oddaná, metaforická a postavená na kultúrnom dedičstve. Dogmatická denominácia bola definovaná silnou oddanosťou, volaním po osobnom vzťahu s Ježišom, kladením dôrazu na hriešnosť, dodržiavaním pevných pravidiel správania a vyjadrením potreby zadosťučinenia.



Hrubé rozdelenie súčasných orientácií do 4: ateistické, agnostické, liberálne a dogmatické.


6 thoughts on “Belošské IQ podľa denominácie

  1. Najlepšou mierou adaptácie (ak definujem inteligenciu ako schopnosť adaptácie sa meniacim vonkajším podmienkam) je samotný život.

    Ukážkou inteligencie liberálov v USA sú praktické výsledky liberálneho multikulturalizmu a ich krásnou ukážkou bol nedávny pohreb Arethy Franklin :
    https://www.frontpagemag.com/fpm/271219/farrakhan-hijacks-aretha-franklin-funeral-lloyd-billingsley
    Pozrite si diskusiu pod týmto článkom, stojí za to!

    Čierna inteligencia USA sa adaptovala na tamojšie liberálne podmienky vytvorené „inteligentmi“ z TOP 10 uvedeného rebríčka pozoruhodným spôsobom. Aké g má matador z orálnej pracovne prezidenta USA Clinton? Kto je väčší hlupák, ľudia z TOP 10 alebo smútiaci na tomto pohrebe?

    Viete si predstaviť podobnú rasovú segregáciu na Slovensku?

    Kto je väčší hlupák, Slovák ktorý vidí katastrofálne dôsledky tejto ideológie v USA (a v niektorých mestách Francie), alebo pán Soros a Hillary (výborne karikovaná na obrázku https://pbs.twimg.com/profile_images/1038998505245818880/ebzoK1lw_400x400.jpg ).

    Aké g majú ľudia, ktorí sa hlásia k „fialovej revolúcii“ (“purple revolution”) ? https://www.allthingscynthiamckinney.com/wp-content/uploads/2018/12/Purple-Revolution-US-Hybrid-Warfare-Home-to-Roost.pdf

    Aký g-faktor má táto dáma
    https://ocdn.eu/pulscms-transforms/1/bbHk9kpTURBXy9kNDZkYWQxOTEzN2UwOTA3NzExYzYyNjFiY2NiZjliOS5qcGeRkwLNAyYAgaEwAQ
    ktorá začala presadzovať fialovú módu aj na Slovensku?

    Je autodeštrukcia/sebapoškodzovanie prejavom inteligencie? Akú reálnu denomináciu vyznávajú nositelia tejto „ideológie“ aké je ich „g“ podľa tejto tabuľky? 😀

    Like

    1. Neprinášam žiadnu vedeckú štúdiu, len moje poznatky zo života, no a moja skúsenosť s ateistami a rôznymi inými ideologickými prúdmi je taká, že to ÍKvé viac než ja nepobrali. Aspoň tí, z môjho najbližšieho kruhu. Čím väčší fanatik vo svojom učebnom obore, tým slabšie analytické schopnosti zhodnotiť reálnu situáciu. Budili skôr dojem, že boli presvedčení, že čím viac sa im podarí iný ideologický prúd znevážiť(obvykle najvďačnejší terč-katolicizmus), tým viac sa im podarí vyniknúť ako najlepší, najmúdrejší, najčistejší. S jednými to dopadlo až tak, že vo svojom všeobjímajúcom slniečkárskom postoji sa zadĺžili tak, že im hrozí že prídu o strechu nad hlavou.

      Like

      1. Ak to zjednoduším a napíšem iba pointu, tak väčšinu zásadných rozhodnutí, ktoré rozhodujú o našej adaptácii na prostredie, robíme v časovej tiesni. V takomto strese sa rozhodujeme reaktívne/intuitívne a na dlhé premýšľanie nemáme jednoducho vytvorený dostatočný priestor. Klasické testy IQ sa snažia kvantifikovať efektívnosť toho typu myslenia, ktoré pri reálnych úlohách adaptácie na podmienky prostredia najmenej používame.

        Výhodou člena (tribalistického :-D) klanu je kolektívne nevedomie, ktoré ovláda viac alebo menej skupinu vo forme religio (jedna zo zložiek náboženstva) alebo ideológie. Takýto človek je viac ukotvený v realite a v jeho prospech pôsobí koaličná sila jedincov s podobným myslením. Šialený génius Nietzsche práve preto, že bol ukážkový sociopat, silu koalície podcenil. Jeho „nadčloveka“ dokáže zlikvidovať masa otravných komárov drobným štípaním.

        V reálnom živote je uvedená g-tabuľka iba teoretický konštrukt, ktorý človek ktorý má za sebou 60 rokov života, veľmi rýchlo vyvráti praktickými príkladmi zo života.

        Ateista alebo agnostik je väčšinou individualista a v krízových situáciách bez podpory klanu vyvádza hlúposti. Protestantská cirkev je spevokol bez ukotvenia v religio a jej členovia (napr. kazateľ minister Šimko) sa v praktickom živote správajú neuveriteľne hlúpo.

        Like

      2. No, osobné skúsenosti nie sú najlepší argument, to vieme. Moja osobná skúsenosť je dosť rôznorodá…Je to aj o tom, ako dotyčný dospel k svojmu ateizmu, či išlo len o nejakú konformitu voči prostrediu alebo naozaj otázku existencie Boha dôkladne analyzoval. Ateizmus je kontra-intuitívny a ľudia ktorí sa k nemu dopracujú zvyknú častejšie vykazovať lepšie analytické myslenie ako veriaci. Väčšina vedcov je ateistická a je tu korelácia medzi ateizmom a analytickým myslením (zatiaľ čo veriaci bývajú viac emocionálni).

        Like

  2. Veľmi podhodnocuješ faktor g. Dáta potvrdené kognitívnou vedou, ako aj empirická evidencia v každej oblasti štúdia a v každej krajine, u každej rasy, subrasy, etnicity či pohlavia ukazujú, že IQ je jedným z “faktorov” osobnostných čŕt, popri svedomitosti, ktorý je najväčším determinantom ľudského správania a jeho dôsledkov, pretože zvyšuje schopnosť identifikovať čoraz zložitejšie vzorce konštantných vzťahov. G nie je v reálnom živote len nejaký “konštrukt”, ale vyplývajú z neho isté podstatné dôsledky pre spoločnosť: https://www1.udel.edu/educ/gottfredson/reprints/1997whygmatters.pdf

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s