Prečo sú ženy tak často portrétované ako symbol zla alebo slabosti?

Slovo na úvod: Nasledujúci text v žiadnom prípade netvrdí, že ženy sú tým horším pohlavím. Takto sa uvažovať nemôže. Príroda totiž dobre vie, prečo to takto zariadila. Dúfam tiež, že je každému jasné, čo je to priemer ako aj existencia Gaussovej krivky. Taktiež by malo byť jasné, že len blázni by dnes volali po návrate nejakého “antického” alebo “stredovekého” patriarchátu či nebodaj toho moslimského. Absolútne nič také nechcem. Text rieši históriu a evolúciu, nie politické riešenie aktuálnych problémov. Každopádne tu je odpoveď na otázku nadpisu:

Beowulf vs. Grendelova matka, Perseus vs. Medúza, Théseus vs. Médea, Marduk vs. Tiamat, Krišna vs. Putana…a Trump vs. Hillary. 🙂

Odmalička som rád čítal mytologické príbehy z rôznych kútov sveta. Pochopiteľne, aj u mňa vedú Gréci, pričom mojim najobľúbenejším príbehom je práve ten o Perzeovi a Medúze. Osobne verím, že tieto starobylé mytológie sú reminiscenciou niečoho reálneho v našej evolučnej histórii. Prečo sa v nich tak často stretávame so zobrazením ženy ako stelesneného zla, ktoré muž-hrdina musí poraziť?


Podľa anglického spisovateľa Roberta Gravesa (Ja, Cladius, Grécke mýty) mýtus o Perseovi a Medúze predstavuje spomienku na dávny konflikt medzi mužmi a ženami počas prechodu z matriarchálnej spoločnosti na patriarchálnu.

Propertarián Curt Doolittle nám tieto dôvody pekne zosumarizoval tu. V krátkosti:

  1. Ženy (samice) si v procese evolúcie vyvinuli klebetenie a obchod so sexom, starostlivosťou (o muža, deti) a pozornosťou či obdivom ako prostriedky manipulácie (čiže získania moci) vďaka ktorým dokážu kontrolovať objektívne (o dosť) silnejšie (mocnejšie) mužské pohlavie.
Rímska cisárovná Júlia Agrippina považovaná svojho času za skutočnú vládkyňu Ríma, ktorá často využívala práve svoju sexualitu ako prostriedok ovládania mocných (a zároveň slabých) mužov vrátane jej vlastného strýka a syna.

2. Ženy (samice) nie sú lojálne (vo všeobecnosti) ku kmeňu a môžu byť ľahko „ukradnuté“ inou skupinou, pričom následne sa musia naučiť prežiť v tejto novej skupine. Ženský výber prišiel v procese evolúcie neskoršie (po párovaní). Po väčšinu času našej evolúcie ženy predstavovali de facto majetok, komoditu. Do istého stupňa i naša domestifikácia zvierat prevzatím ich hierarchie a následne kontrolovanie ich reprodukcie nasledovala domestifikáciu žien obdobným spôsobom.


“Slut-shaming” po 2. sv. vojne. Ženy, ktoré spávali s nemeckými vojakmi boli vo Francúzsku verejne ponižované, bité a často ostrihané dohola na znak ich hanby. Za nelojálnosť voči kmeňu ženy tvrdo platili.

3. Ženy môžu (a v minulosti to často robili a aj robia dodnes) vynosiť mužovi potomka, ktorého však splodil iný muž, čím ho pozbavili schopnosti obchodovať s jeho produktivitou za sex, starostlivosť a potomstvo. Podľa niektorých zdrojov až jedno z desiatich detí je výsledkom “z kukučieho vajcia”. Taktiež muži (z evolučnej nevyhnutnosti) budú demonštrovať násilie voči ženám v prvom rade a predovšetkým pre všetky takéto faktory. Značná časť mužského impulzívneho násilia je nejakým spôsobom spojená so ženami. Z tohto dôvodu bolo ženské “kurvenie sa” považované za omnoho nebezpečnejšie pre kmeň ako akákoľvek iná aktivita vrátane krádeže a vraždy, a preto bolo historicky tak tvrdo trestané.


4. Ženy si vyvinuli krátkodobý súbor impulzov (tolerancia s nízkym rizikom), aby tak limitovali vlastné poškodenie a chránili krehkosť svojich detí, ktorým trvá veľa rokov, kým dozrejú do sebestačnosti. Z tohto dôvodu ženám chýba viac vplyvu a aktivity. Napriek nášmu statusu super-predátorov alebo opičích predátorov sú ľudia v skutočnosti krehké bytosti a obzvlášť krehké či zraniteľné až do dospelosti. Ergo ženy “cítia” a konajú emotívnejšie a nedokážu tak ľahko potlačiť svoje emócie a impulzy ako muži. Preto ani spoločenské štruktúry zahŕňajúce ženské impulzy nie sú také “tvrdé” ako tie mužské. Impulzívna žena môže byť , resp. mohla byť ignorovaná alebo zbitá, zatiaľ čo impulzívny muž môže byť poslaný do boja alebo na lov, ale môže byť tiež príliš nebezpečný pre kmeň alebo občiansku spoločnosť.

5. Takže kvôli svojej vysokej impulzivite, krátkodobej predpojatosti/nelojalite, schopnosti ovládať mužov sexom a starostlivosťou a oklamať ich klebetami boli ženy historicky a (buďme úprimní, dodnes aj sú) považované za “troublemakerov”, za niekoho, kto vyvoláva problémy a konflikt.


Útek Heleny Trójskej s milencom Parisom, ktorý vyvolal podľa mýtu Trójsku vojnu.


6. Bežná predstava je, že skrotenie násilia medzi mužmi bol hlavný úspech civilizovanej spoločnosti, ale túto tézu je dôležité doplniť o ešte jeden podstatný faktor. Bolo to totiž i tradičné manželstvo a rovnosť využitia majetku, na ktorých je postavená naša civilizácia, ktoré do značnej miery skrotili ženskú klebetnosť, reprodukciu a impulzivitu. A aj dnes sú koreňom podstatných politických problémov dve otázky:

a) či majú ženy “právo” vynosiť deti, ak nedokážu vytvoriť rodinu alebo mať kariéru, ktorá ich podporí bez toho, aby museli nútiť zvyšok spoločnosti k tomu, aby platila za ich “slobodu”, keďže jediným z primárnych, ak nie nie i najdôležitejším, problémov, ktorému ľudstvo čelí je súčasná populácia a jej chorobná explózia. V postate všetky dnešné problémy sú zredukovateľné na populačnú problematiku.

b) či budeme podporovať univerzalizmus a dysgeniku (t.j. reprodukčné stratégie žien a nízkej triedy, tzv. underclass) alebo partikularizmus a eugeniku (reprodukčné stratégie mužov a vyššej vrstvy).

7. Takže aby sme si všetko zhrnuli: História je tak tvrdá voči ženám, pretože ženy sú

a) fyzicky slabšie

b) emocionálne a viac impulzívne, emocionálne menej stabilné a disponujú menšou aktivitou (sú všeobecne „pasívne“)

c) sú príčinou skrytých konštantných konfliktov

d) nie sú (dostatočne) lojálne voči kmeňu/národu. [1]

9. Treba však dodať, že na Západe vzdelanie a účasť na trhu práce do istej miery vyriešili ženskú impulzivitu. Avšak problém bol zase v tom, že ženy, od čias zavádzania socializmu a feministického hnutia ako náhrady za socializmus, začali dôsledne pracovať na tom, aby:

a) zničili patriarchálne požiadavky pre sformovanie rodiny (čiže “korporácie” určenej na produkciu detí), ktoré sa vyžadovali pred splodením potomka (preto došlo k obrovskému nárastu slobodných matiek a tým aj mnohých patológií).

b) ochudobnili mužov, vytlačili ich z mnohých ich priestorov a zapríčinili im zvýšenie sebevražednosti skrz zvýšenú rozvodovosť a následné alimenty a výživné.

c) poškodili “kmeň” tým, že umožnili svojim spojenectvom s politickou ľavicou súčasnú imigračnú politiku, ktorá by nebola tak ľahko dosiahnutá bez predošlej obhajoby socializmu (štedrý “welfare state” pre všetkých) a/alebo obhajoby feminizmu.

Záver

Západ prežil dve obrovské občianske vojny Európanov, ktoré dnes nazývame svetovými, ale ktovie či prežije “ženské oslobodenie” bez rovnakej investície do obmedzenia ženského správania, ktoré bolo vyvinuté, aby obmedzovalo správanie mužov behom posledných 10 000 rokov.

Takže, zaslúžila si podľa vás krásna Pandora svoju reputáciu? Toť otázka. Muži sú ochotní uznať svoju históriu. Môžu to isté povedať aj ženy? Nebude to jednoduché. Bohužiaľ, história, biológia a evolúcia idú často proti nim.

Poznámka:

[1] Treba uviesť, že západné ženy boli vždy slobodnejšie ako ženy z iných civilizačných okruhov a bolo by nadlho rozoberať prečo je tomu tak. Zdá sa, že belosi sú menej klanovití. Majú tiež menej testosterónu (s výnimkou východných Aziatov). Je tu nejaká evidencia, že nedostatok ľudí v severnej klíme, hodnota “tých druhých” v severnej klíme pre prežitie, “homogenita” troch alebo štyroch vĺn Európanov plus limitovaná klanovitosť jednoducho vytvorili menej nepriateľské prostredie pre mužský výber (aspoň taká je súčasná hypotéza). Ale bude to chcieť ďalšie práce genetikov a iných expertov, aby sme poznali naisto odpoveď. Bez ohľadu na to, belosi sú menej “klanovití” ako ďalšie rasy a sub-rasy. Naopak, africkí negroidi a “púštni” a “stepní” ľudia sú viac klanovití a agresívnejší než ľudia ďalekého Západu alebo ďalekého Východu, čo ovplyvňuje aj fungovanie žien v ich spoločnostiach.


Bájna Lillith, prvá žena Adama.


2 thoughts on “Prečo sú ženy tak často portrétované ako symbol zla alebo slabosti?

  1. Na tému „žena“ a „matka“ nájdete napr. v knihe http://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780199237173.001.0001/acref-9780199237173 množstvo (čo je typické často protirečiacich) citátov. Svedčí to o tom, že je to Veľká Téma, ktorá je skoro nevyčerpateľná.

    Poznám dvoch psychiatrov, jeden z nich dokonca napísal na túto tému veľmi populárnu knihu, ktorí teoreticky vedeli že začať si pomer s hysterickou ženou (dokonca s pacientkou!) je zaručené cesta do záhuby a napriek tomu túto kolosálnu hlúposť urobili.

    Budem sa venovať jednému modernému problému – problém ženy sociopatickej manipulátorky. Nicole Kidman je úžasná predstaviteľka tohto typu, dokonca mám podozrenie, že tieto role jej sedia nie náhodou. 😀 Sharon Stone vo filme Basic Instinct https://www.youtube.com/watch?v=dmNpywhXelg
    je ďalší nádherný príklad.

    S ohľadom na môj vek a osobné skúsenosti som mal možnosť sledovať pár týchto typov žien prakticky pol storočia.

    Rozdelil by som tieto hadie jedovaté a často veľmi zlomyseľné stvorenia na dve kategórie:
    1. Frigidná/lesbická krásavica, ktorá sa dokáže pomstiť mužom za svoju sexuálnu deviáciu tým, že zanecháva svojich partnerov v troskách a za chrbtom sa im smeje akí sú sprostí.
    2. Škaredá večne nadržaná a neukojená fúria, ktorá manipuluje mužov za pomoci premyslených hysterických záchvatov a fabulácií. V tejto kategórii nakoniec s pribúdajúcim vekom končia aj narcistické krásavice z predchádzajúcej kategórie.

    „Smutná vŕba“ mutti Merkel dotiahla možnosti druhej kategórie do absurdných rozmerov. Jej kariéra v komunistickej NDR a neskôr v Nemecku je ukážkovým príkladom toho, ako môže aj vyslovene škaredá žena manipulovať so svojim okolím.

    Páči sa mi

    1. Ja by som o tom prvom type žien, ktoré spomínaš, nehovoril ako o lesbách. Ono pravých lesieb (pravdepodobne in utero defekt alebo podmienka v dôsledku hormonálneho pôsobenia na plod) je relatívne málo (cca 1%) a zbytok sú len rôzne stupne ženskej bisexuality. V zásade platí, že ženská sexualita je viac fluidná (t.j. bisexuálna), kým mužská skôr rigidná a dichotómna (ste buď hetero, alebo homo, zdá sa, že bisexualita u mužov, v zmysle orientácie, nie správania, neexistuje). Mužská sexualita je tiež počas života viac stála). Spomínam si, že tu boli nejaké štúdie, ktoré ukázali, že ženy budú prejavovať symptómy fyzického vzrušenia ako reakcie na lesbickú erotiku, dokonca i v prípade, ak ide o ženy, ktoré úplne popierajú lesbické sklony a celý život mali vzťahy len s mužmi. Taktiež sa zdá, že trauma alebo emocionálna averzia môžu mať vplyv na vyhrotenie ženskej sexuality do lesbizmu (žena sklamaná mužmi môže začať hľadať útechu v ženskej náruči…to u mužov takto nefunguje).

      Merkelová však kľudne môže byť pravá butch lesba (nasvečovať tomu môžu aj také drobné detaily ako jej masívnejšie telo, celkovo i maskulínejšie rysy tváre i taká skutočnosť, že vyštudovala fyziku, prírodné vedy), pričom jej bezdetné manželstvo je len pro forma (veru takýchto prípadov je habadej), predsa len to je dcéra farára, tak sa prispôsobila…

      Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s