Existujú podľa vás úprimne zlí ľudia? Ja som ešte takých nepoznal. Povedal by som, že každá osoba, ktorá pácha zlo ho nerobí preto, že by si myslela, že je zlá, ale z dôvodu, že sa cíti na jeho páchanie oprávnená – buď prostredníctvom trestu, odškodnenia, reštitúcie, profitu alebo niektorej verzie “získania spravodlivého podielu” na niečom (toto sú spravidla zdôvodnenia, s ktorými prichádzajú ľudia pre ospravedlnenie svojich zločinov a všeobecne amorálnosti).
Každý jeden sériový vrah nejako ospravedlňoval svoje činy (aj keď niektorí ich neskôr mohli ľutovať). Veď napokon aj matky zvyknú ospravedlňovať svojich kriminálnych synov alebo aj dcéry. Všetci ľudia budú z času na čas ospravedlňovať svoje prečiny či zločiny od tých naozaj malicherných až po tie najstrašnejšie nejakou výhovorkou, spravodlivým odôvodnením.
Jednoduchá otázka: bol Mao zlý? Bol zlý Stalin? A čo Mohamed? Títo traja patria k najmasovejším vrahom v dejinách – s viac ako 100 miliónmi zavraždených v prípade komunizmu a s vyše 270 miliónmi vyvraždených kafírov (zgenocídovanie celých etník a náboženských skupín, čo výrazne pozmenilo etnický profil Blízkeho východu a sev. Afriky) moslimami. Napriek tomu sú títo ľudia hrdinami a vzorom pre niektorých a v ich mysliach títo vodcovia zabránili ešte horšiemu vývoju. (O tom, prečo tieto dve zločinné ideológie môžu byť na Západe bez akejkoľvek perzekúcie obhajované, zatiaľ čo iné nie, si povieme inokedy).
Ľudské bytosti sú racionálnymi činiteľmi a taktiež super-predátormi, resp. tými najúspešnejšími predátormi na zemi. Vieme byť milosrdní, morálni, etickí a kooperatívni, ale aj kriminálni, neetickí, nemorálni či jednoducho zlí podľa toho čo v danej chvíli uznáme za vhodné.
So zlom sa budeme stretávať neustále, je všade okolo nás. A tí najviac zlí a najnebezpečnejší ľudia sú práve tí, ktorí veria, že sú spravodliví (ako Stalin, Mohamed alebo Kiska :-)). Ide o ľudí, ktorí túžia po niečom, pretože cítia, že sú na to oprávnení.
Povedal by som, že vo všeobecnosti platí, že najmenej zlých ľudí nájdeme medzi drobnými podnikateľmi a robotníckou triedou. Tieto skupiny sú najpoctivejšie a najúprimnejšie, pričom sa vyznačujú aj najzdravšími hodnotami. Naopak, právni, finanční, vládni a samozrejme aj mimovládkoví zamestnanci ako aj politické triedy zvyknú patriť k tým najskorumpovanejším a ak by sa väčšina z nich jedného dňa vyparila, ocitli by sme sa zrazu v (aspoň o niečo) lepšom svete.
Na úvod: ťažko sa neubrániť úsmevu pri týchto PR fotečkách (aka reklama na tradičnú maskulinitu)nášho premiéra určených samozrejme najmä ženám – a to obzvlášť pri niektorých komentároch, ktoré zaznamenáte (či už na Istagrame alebo najmä na Facebooku). Napríklad, raz mu jedna “babka demokratka”, ktorej komentár rýchlo stihol zmazať, vypisovala ako sa nevie dočkať, kedy ho už konečne uvidí so ženou a minimálne tromi deťmi. Vraj taký švárny a múdry mládenec predsa nemôže ostať na ocot. 🙂
A toto mu tam vypisujú ženy non-stop. Človek by až povedal, že to musia byť nejakí platení provokatéri, teraz neviem či z radov opozície alebo od Fica, hehe. Ale nie, proste ženy sú v tomto vždy tak rozkošne naivné.
Samozrejme, že manželstvo nie je vylúčené ani v takomto prípade, ak mu to napr. poradia jeho PR poradcovia, takže slovenské devy stále majú šancu :-).
Veď stačí sa pozrieť na takého Macrona. Ono nejaká tá ochotná “fag hag” sa vždy nájde (by sa niektorí aj divili koľkým ženám vyhovuje viac práve takýto typ muža) [1]. A práve o Macronovi bude tento príspevok.
Prečo Macron dnes vzbudzuje taký nevýslovný odpor a nenávisť stoviek tisícov Francúzov, ktorí sa rozhodli obliecť si žlté vesty a týždeň čo týždeň robiť v uliciach maximálny humbuk? Nuž, súvisí to práve s jeho….Ako to len povedať? Prihriatosťou? (V angličtine majú na to výraz gayness). Nepíšem tu teraz o konkrétnej sexuálnej preferencii, ale o istom type osobnosti a prejavu. A to isté platí aj pre Francúzov ako celok. O nich sa totiž často referuje, tvrdo napísané, ako o “prihriatom” národe – vo svojej expresii, preferencii, osobnosti.
Je to typ prejavu a osobnosti, ktoré stoja akoby v opozícii voči chladnej logike, drsnosti a neohrabanosti 100% maskulinity. Takýto muži budú úhľadní, distingvovaní, šarmantní, vyslovene zvodní – ale aj emocionálne manipulatívni. Je to niečo čo dnes veľmi funguje i v politike (hoci boli tu výnimky. Tou najznámejšou je Donald Trump). Obama, Trudeau, Macron – tí všetci sem dobre zapadajú.
Macron by bol skvelý výber pre bondovského zloducha. 🙂
Francúzsky národ, so svojou kolektívnou osobnosťou, na tento typ expresie zareagoval zvolením Macrona v posledných voľbách. Bol jednoducho ním zvedený. Macron s jeho zvodnými kvalitami, “gay expresiou”, svižnou rétorikou v štýle “yes, we can” od Obamu, sofistikovaným zmyslom pre módu a mediálnu zručnosť, bol jednoducho schopný ľahko oklamať voličov – voličov, z ktorých mnohí si dnes obliekajú žlté vesty.
Áno, dáta z posledných francúzskych volieb nám ukazujú, že zatiaľ čo Le Penku volili najmä belosi zo severovýchodu a oblastí najviac “obohatených” tzv. diverzitou, tak dnešné jadro Žltých viest tvorí najmä robotnícka trieda a nižšia stredná trieda zo zväčša malých miest a vidieka.
V r. 2017 mohli byť práve takýto voliči celkom očarení tak, aby nehlasovali za kandidáta, ktorý je považovaný za “neakceptovateľného”. Všetko čo globalistom stačilo bolo predstaviť “alternatívneho” kandidáta, ktorý má potenciál ich k sebe pritiahnuť vzhľadom na ich špecifický vkus a predstavu o tom, ako by politik mal vyzerať a pôsobiť. A v osobe Emmanuela Macrona presne takéhoto človeka aj našli.
Lenže problém so zvedením je ten, že ak po ňom nenasleduje uspokojenie, potom býva sklamanie obzvlášť trpké – človeka chytá pocit ťažkej zrady a istého sebaopovrhnutia vyplývajúceho z toho, že mohol byť tak ľahko zvedený, zmanipulovaný a oklamaný.
Takýto mix emócií má následne potenciál vytvoriť ohromný hnev, ktorý dnes vidíme v uliciach Paríža aj v iných francúzskych mestách. Revolta Žltých viest je teda revolta zvedeného a následne podvedeného človeka.
Poznámka:
[1] Americký profesor Eward M. Miller prišiel s istou teóriou (vedec Dutton ju charakterizuje ako “Johnny Depp theory” – od 7:50 min.), ktorá môže vysvetliť istý experiment matky prírody. Vo všeobecnosti platí, že ženy selektujú u mužov pre maskulínne charakteristiky – fyzické i duševné. Ale nechcú, aby to bolo príliš vyhrotené jedným smerom. To čo nájdu ako optimálne je maskulínny muž, ktorý však má v sebe i isté femínne vlastnosti (napr. je milý, expresívny, i verbálne, starostlivý, empatický, prívetivý, atď., atp.). Isté femínne vlastnosti totiž budú zárukou toho, že bude dobrým manželom a otcom.
Pre samotnú ženu je teda výhodou, ak je priťahovaná k takým mužom, ktorí majú v istých oblastiach viac femínne charakteristiky. Selekcia by teda bola pre maskulínnych mužov, ale s istými femínnymi vlastnosťami, ktoré by zostali v genofonde. Niekedy by však, čisto na základe genetickej šance, došlo k manifestácii všetkých takýchto femínnych charakteristík v jednom mužovi, ale stupeň feminizácie by pokročil natoľko, že by bol ovplyvnený i jeho sexuálny inštinkt. Možno príroda chcela nájsť istú formulu pre “optimálneho” či “lepšieho” muža, ale niečo sa pokazilo a výsledkom bude…to čo vidíte vyššie na obrázku. 🙂 Každopádne, viac tu.
Výborné video od britského antropológa Edwarda Duttona. Treba si pozrieť celé video – ja vám spravím len kratší výcuc. 🙂
Ste ľavoruký? Máte ľavorukého člena v rodine? Ide totiž o anomáliu. Takýto ľudia totiž nemajú symetrický mozog.
Ľavorukosť naznačuje, že niečo chybné sa udialo počas vývoja mozgu. Mozog takýchto jedincov je asymetrický,t.j. využívajú výraznejšie viac jeho pravú hemisféru.
Zopár zaujímavostí:
1. Ľavorukosť sa často vyskytuje u ľudí, ktorí sa narodili predčasne. Narodiť sa predčasne predstavuje suboptimálnu podmienku. Čím viac predčasne sa jedinec narodí, tam viac sa zvyšujú šance, že bude abnormálny.
2. S predčasným narodením koreluje autizmus. A autizmus je ďalšia podmienka, ktorá býva asociovaná s ľavorukosťou. Prečo? Lebo autizmus opäť indikuje to, že vývoj ľudského mozgu neprebiehal zvyčajným spôsobom – bol nestabilný. A výsledkom je mozgová asymetria, mozog sa nevyvinul optimálne.
3. Ľavorukosť ďalej koreluje s nižším vekom dožitia aj s nižším IQ (pri ňom sa ešte pristavíme, lebo s ním je to pri ľavorukých komplexnejšie).
4. Abnormálna sexualita je ďalšia oblasť, ktorá je spojená s ľavorukosťou. U homosexuálnych mužov je ľavorukých 13%, u heterosexuálnych 11%. Nie je to veľký rozdiel, ale predsa tu je, predsa to niečo indikuje. Ide o to, že tento rozdiel sa začína výrazne zvyšovať, ak ide o väčšie sexuálne extrémy. U pedofilov je ľavorukých 32%. A u transsexuálov je to až 50%. Jednoducho: čím je niekto extrémnejšie abnormálny po sexuálnej stránke, tým je i väčšia pravdepodobnosť, že bude ľavoruký.
5. Géniovia a ľavorukosť: a teraz opäť k tomu IQ. Áno, ľavorukí majú v priemere nižšie IQ, ale zároveň platí, že distribúcia je výraznejšie nerovnomerná – majú totiž aj väčší výskyt géniov. Mnohí veľkí vedci, ľudia ako Isaac Newton, Darwin a podobné typy, boli ľavorukí. A to platí i pre veľkých náboženských či politických lídrov. A opäť je tu spojenie i s predčasným narodením. Dáva to zmysel: esencia génia totiž býva kombináciou veľmi vysokého IQ s aspektami autizmu (obzvlášť nízkej empatie, čo je typická črta autizmu). A ako sme si už povedali, autistická osobnosť nám koreluje s ľavorukosťou.
Každopádne, ako som už písal, viac vám povie vo videu vedec Dutton (ktorý je tiež ľavoruký). A ak by vás to zaujímalo, autor tohto príspevku je pravoruký, ale má ľavorukého brata a dedka. 🙂
Predpokladám, že už ste to zachytili: Kollárova strana nakoniec chce vstúpiť do frakcie talianskeho ministra vnútra a predsedu strany Liga severu Mattea Salviniho.
V máji sa dokonca majú práve v Bratislave stretnúť “krajniakovci” s jednotlivými zástupcami strán v Salviniho veľkej proti-migračnej frakcii. A možno sa dočkáme i Le Penovej so samotným Salvinim.
Sám Salvini dokonca natočil video, kde hovorí o budúcej spolupráci s Kollárom a spol.
Moje dojmy sú akési zmiešané. Ide o to, že je veľmi ťažké dôverovať strane, za ktorou stojí taká pochybná persóna ako Krajniak, strane, ktorá sa formálne hlási viac k dnešnej pro-americkej či pro-globalistickej opozícii než k stranám ľudovejšieho charakteru typu Smer či SNS (Kollár vehementne vylúčil spoluprácu so Smerom, ale aj s LSNS, pokiaľ kotlebovci nezmenia svoj názor na holokaust a 1. SR ).
Na druhej strane spojenectvo so Salvinim môže Kollárovi sťažiť možnú budúcu spoluprácu s terajšou opozíciou. Zachytil som, že taká Nicholsonová sa už stihla vyjadriť, že Sme rodina je pre ňu to isté čo LSNS – a sme doma. 🙂
Popravde, ak by sa aj terajšej opozícii podarilo zostaviť vládu, tak pôjde pravdepodobne o zlepenec, aký tu ešte nemal obdobu: zmes neoliberálov, neomarxistov, kresťanských sionistov a fanatikov, anarchistov a do toho nacionálne populistické Sme-rodina. Ako dlho môže niečo také asi vydržať? A koľko hanby môže takýto zlepenec narobiť? A ako vlastne môže strana ako Sme-rodina, ísť do koalície s niečim takým ako je Progresívne Slovensko?
Pokiaľ karty nezamieša nejaká nová strana (a nemyslím tým len na Kisku), tak jediná zmysluplná koalícia po parlamentných voľbách je Smer, SNS a Sme rodina s tichou podporou kotlebovcov.
Apropó, ešte kotlebovci. Všimnite si, že s nimi nemajú záujem spolupracovať ani národno-populistické strany zo Západu. Alebo je v tom len neiniciatívnosť LSNS? Treba si to vyjasniť: medzi stranami ako Lega Nord, Front National či nemecká AfD a našou LSNS sú pomerne diametrálne rozdiely.
Vieme, že Salviniho či Le Penovú ich politickí oponenti non-stop častujú prevarenou, politicky korektnou nadávkou fašizmus. Lenže táto nálepka pri nich nevyznie dvakrát úprimne – na rozdiel od prípadu Kotleba.
Salvini ani Le Penova nepochodovali v “poštárskych” uniformách, ani ich nikto nikdy nevidel dvíhať pravicu, a ani nepopierali isté naratívy o 2. sv. vojne (Le Penova uskutočnila svojho času vo svojej strane čistky zamerané na odstránenie popieračov holokaustu). Prejav strán ako FN alebo Lega Nord je v porovnaní s kotlebovcami niekoľkonásobne distingvovanejší, sofistikovanejší.
Ak s Kotlebom nedokážu spolupracovať ani takéto nacionálne strany zo Západu, potom čo čakať od takého Smeru? Dávnejšie som napísal zamyslenie nad ich spoluprácou, ale tá sa s odstupom času javí menej a menej pravdepodobnou. “Fašistického” bremena sa totiž Kotleba tak skoro nezbaví. Samozrejme, je to nefér, že niektorým sa ich marxistická minulosť či dokonca i terajšia marxistická apologetika ľahko odpustí, zatiaľ čo hlásenie sa k tzv. pravicovým medzivojnovým hnutiam predstavuje trvalú diskvalifikáciu. Ale tak buď prijmete istú realitu sveta, alebo budete len donekonečna tápať a žiť v ilúzii. A pri Kotlebovi sa zdá, že on sa tohto bremena vlastne ani veľmi vzdať nechce. Stal sa z toho začarovaný kruh.
Simona Barona Cohena som už na tomto blogu spomínal. Ide o bratranca slávnejšieho Saschu Barona Cohena. Simon Baron Cohen je svojou profesiou klinickým psychológom a profesorom na univerzite v Cambridge. Tentoraz by som odporučil sa pozrieť na jeho štúdiu (ktorú uskutočnil spoločne s inými vedcami) o účinkoch prenatálneho testosterónu. Ide o priekopnícku štúdiu, ktorá sa zaoberá účinkom prenatálneho testosterónu na postnatálny vývoj a správanie. Vieme, že hormonálne účinky na správanie boli dlhodobo skúmané u zvierat. Unikátnym prínosom tejto knihy je jej poukázanie na spojitosť medzi ľudskými fetálnymi hormónmi a neskorším ľudským správaním. Autori tu podrobnejšie popisujú účinok testosterónu na rozvoj jazyka či spoločenského správania, čím otvárajú novú cestu výskumu v rámci kognitívnej neurovedy.
Vedci sa zamerali na vzorky plodovej vody odobratej počas amniocentézy v 16. týždni tehotenstva a porovnali hladinu plodového testosterónu (ktorý je prítomný v plodoch oboch pohlaví, hoci v rôznych množstvách) s neskorším správaním dieťaťa vo veku 1, 2 či 4 rokov. Autori knihy argumentujú, že plodová tekutina nám poskytuje okno do minulosti dieťaťa – je to chemický záznam o čase dieťaťa v maternici, ktorý nám umožní predpovedať aký bude budúci mozog dieťaťa, jeho myseľ a správanie. Nejde o žiadnu retrospektívnu špekuláciu na spôsob psychoanalýzy (čo autori zdôrazňujú), ale o možnosť študovať vývojovú perspektívu a vysledovať vývojové prekurzory a príčiny neskoršej podmienky.
Daná štúdia nám naznačuje, že úroveň prenatálneho testosterónu ovplyvňuje celý rad neskoršieho správania detí, od sklonu robiť očný kontakt s inými ľuďmi až po veľkosť ich slovnej zásoby. Štúdia tiež naznačuje, že úroveň fetálneho testosterónu sa môže vzťahovať k vývoju typicky “maskulínneho” alebo “femínneho” správania. Autori ďalej rozvíjajú tézu, či prenatálny testosterón nemá spojitosť s rizikom rozvoja autizmu. Takže tu máme spojenie endokrinológie a psychológie. Autori navrhujú, že tu existuje silný biologický komponent pri správaniach, o ktorých sa často predpokladá, že sú produktom sociálneho prostredia.
Realista 