Prečo moslimovia oceňujú právo šaría?

Skôr než začneme diskusiu na túto tému, musíme pochopiť, že islamská civilizácia, mimo bývalého ZSSR, je veľká, chudobná, pomerne ignorantská a beznádejne ignorantská voči tomu, čo označujeme ako “vedecké myslenie” (alebo dokonca len inžinierstvo), pričom jej úroveň negramotnosti sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 60%.

Ak sa teda opýtate takýchto ľudí či by preferovali filozofický, politický a právny systém, s ktorým sú oboznámení, ktorému rozumejú a ktorý považujú za “spravodlivý”(t.j šaríu), tak dostanete pozitívne výsledky. Ale je tomu tak i z dôvodu, že moslimovia nepoznajú alternatívy a nemajú s čím porovnávať.

Na Západe sa naši kresťanskí predkovia najprv spoliehali na Písmo a potom na “prirodzené právo”, ktoré im pomohlo kontrolovať zneužívanie zo strany štátu. Bolo tomu tak až dovtedy, kým sme nepochopili, že nezávislé súdnictvo, obyčajové právo a majetkové práva sú zdrojom slobody, nie Písmo, a určite nie vláda, a preto sme opustili moralistické argumenty v prospech racionálnych. Takže aj my sme v minulosti mali náš ekvivalent práva šaría. Rozdiel však spočíval v tom, že sme doň inkorporovali – a to odvážne – grécky racionalizmus, minimálne od čias Augustína (a pravdepodobne vždy).

Právo šaría je vo svojich dôsledkoch v podstate komunistické. Islamský radikalizmus prijal taktiku internacionálneho komunizmu z dôvodu, že ide o revoltu tej najnižšej civilizácie sveta obsahujúcej ľudí s najnižším statusom, mimo subsaharskej Afriky, proti zvyšku sveta. Islam priznáva rovnaký sociálny status všetkým (moslimom). Strata (nižší status) pripadá na zvyšok ostatných. My však žijeme v aristokratickej spoločnosti, kde si status treba zaslúžiť prostredníctvom demonštrovaných činov. Avšak moslimov neustále počujeme kritizovať náš záujem o heroizmus. Náš spôsob života im pripadá antagonistický – a nemorálny.

Dokonca aj po storočí a pol trvajúcom útoku na aristokraciu zo strany komunizmu, socializmu, feminizmu a postmodernizmu (jediným politicky zmysluplným sa ukázal byť len feminizmus vzhľadom na počet žien ochotných voliť proti aristokracii) si na Západe stále udržujeme našu heroickú kultúru. Minimálne väčšina bielych mužov stále praktizuje západné aristokratické hodnoty. A tieto hodnoty nám dali vedu, rozum a právny štát. (O týchto hodnotách sa však Západniari už dlhšie neučia, pretože by to rušilo štátom sponzorovaný socializmus a náboženstvo postmodernizmu praktikované liberálmi).

Musíme porozumieť tomu, že moslimská spoločnosť je skorumpovaná, rodinkárska a tribalistická (pretože je silne pod vplyvom inbrídingu). Je tiež veľmi mystická a iracionálna. Prístup k príjmom z ropy skrz štátne granty hromadí luxusné tovary a nečinnosť, ktoré len posilňujú tento stav. Kým na Západe máme korupciu skrz “špeciálne záujmy” a rasové skupiny tu súťažia o kontrolu štátu, privilégiá, redistribúciu a daňové úľavy, tak islamský svet, alebo minimálne jeho ropné regióny, súťaží o prístup k takýmto príjmom.

Keďže moslimská spoločnosť je prenikavo skorumpovaná a tribalistická a zároveň západné rozdelenie Osmanskej ríše do súčasných štátov ignorovalo kmeňové hranice, tak i vlády takýchto štátov budú nielen príšerne skorumpované, ale aj tribalisticky predpojaté. Podobne ako by sa Spojené štáty mali rozdeliť na viac regiónov tak, aby pobrežie dlhšie nepokračovalo v utláčaní centra a juhu krajiny, tak i islamské krajiny potrebujú byť rozdelené do federácie kmeňov – toto však znemožňujú súčasné príjmy z ropy.

Spravodlivosť v skorumpovanej, arbitrárnej a mystickej spoločnosti je nepredvídateľná, ak nie nemožná. Ľudia ťažko zreformujú samých seba, ak majú možnosť viniť ostatných. A moslimovia konštantne obviňujú tých druhých. Moslimovia, a obzvlášť Palestínci, si takmer vždy vyberú zlé rozhodnutie, ak im bude prezentované. Takže šaría je niečo čomu rozumejú a dôverujú, nie je arbitrárna, nie je otvorená mnohým výkladom a je ťažké ju skorumpovať. A favorizuje chudobných a ignorantských. Dáva status ľuďom, ktorí sú na spodku pyramídy ľudskej prestíže, ak nie aj na spodku etnickej pyramídy. Moslimovia tvoria nižšiu triedu v porovnaní so zvyškom sveta napriek prisľubu prestíže, ktorý im dáva ich náboženstvo.

Pre takýchto ľudí nie je iracionálne, ak za takýchto okolností preferujú šaríu. V skutočnosti je šaría pre nich vzhľadom na arbitrárnosť ich štátnych hraníc a úroveň tribalizmu, mysticizmu, ignorancie a skorumpovanosti ich civilizácie zatiaľ korektným riešením dokým sa im nepodarí vyvinúť právny štát. A právny štát nemôžu vyvinúť bez strednej triedy a obchodnej spoločnosti. Bez tohto to nejde. Bodka. Obchodná spoločnosť ignoruje rodinné stimuly. Na trhu sme všetci rodina. Toto je však neprijateľné pre primitívne tribalistické, rodinkárske a inbredné kultúry.

Nesťažujem sa na moslimov, ktorí chcú právo šaría vo svojej krajine. Sťažujem sa však na naše súdy, ktoré ospravedlňujú toto správanie a sťažujem sa na moslimov, ktorí sa nechcú integrovať do západnej spoločnosti a pokračujú vo svojom ibrídingu.

Jediný spôsob, ako môžeme tolerovať moslimskú kultúru na Západe je kompletne zakázať zmiešané manželstvá a inbríding až do šiestej generácie (pomocou genetického testovania a pod hrozbou deportácie) a zároveň zatvoriť všetky mešity a moslimské školy. Islam ako osobné náboženstvo praktizované doma je súkromná vec jednotlivca. Avšak islam propagovaný ako politický a právny systém je iná vec a ide o porušenie práv zvyšku ostatných. V momente, keď ustanovíte, že vaše náboženstvo ovplyvňuje právo a majetok , už dlhšie nejde o náboženstvo, ale o politiku. A v prípade komunizmu i práva šaría ide o vojnu proti samotnej civilizácii.

autor: Curt Doolittle