Biologický leninizmus

Natrafil som na zaujímavý článok a video o koncepte nazvanom „bio-leninizmus“. Článok, ktorý vyšiel na blogu s názvom „bloody shovel“ nám poskytuje bližší pohľad na stimuly systému, ktoré vytvárajú konvergenciu medzi dnešnou vládnucou triedou/elitou a nižšou spoločenskou triedou.  Väčšina mainstreamových konzervatívcov tomuto vzťahu dobre nerozumie, a preto im neostáva nič iné než krútiť hlavou nad rozmanitými zmätkami a extrémom tzv. ľavice (alebo “slniečkárov”, ak chcete). Prečo by vôbec niekto chcel tak veľmi démonizovať bieleho heterosexuálneho muža alebo nálepkovať každého, kto aktívne neoponuje belošstvu nacistom? Prečo potrebujú ľavičiari prichádzať s článkami, v ktorých sa píše, že už aj pedofili potrebujú byť súčasťou viktimizačnej hierarchie?

Článok na blogu „bloody shovel“, ktorého autorom je anonym Spandrell nám poskytuje odpoveď. Jeho text začína analýzou boľševickej revolúcie v Rusku, pričom sa sústredí na fakt, že hoci boľševizmus a leninizmus začali už pred viac ako 100 rokmi, tak ich dôsledky môžeme dodnes stále pociťovať. A nielen to: súčasný Západ je v skutočnosti leninizmom zamorený. 

Mohli by sme spomenúť evolúciu myslenia Frankfurtskej školy a jej transformáciu leninizmu takým spôsobom, aby bol viac kompatibilný s liberálnym Západom. Prístup tejto školy môžeme dať do kontrastu s tradičným, t.j. ekonomickým marxizmom, ktorý uspel na Východe. Následne sa tento typ transformovaného leninizmu zahniezdil v USA po 2. sv. vojne. Ako spomína i Spandrell, tento druh ľavičiarstva je očividne odlišný od politiky v časoch Lenina.

Spandrell však v texte jasne hovorí, že sa ani tak nezaujíma o Lenina ako osobu (ktorého nechce chváliť, hoci uznáva, že to bol veľký muž s dodatkom, že veľkí muži sú často aj celkom zlí), ale leninizmus – čo je fenomén zaiste nedostatočne preskúmaný dnešnými konzervatívcami. Leninizmus je stále robustná sila napriek tomu, že v Sovietskom zväze skolaboval a Lenin je už dlho po smrti. Čína je prvým príkladom, ktorý Spandrel uvádza ako príklad národného leninistického štátu – štátu, ktorý je potencionálne predurčený sa časom stať najväčšou silou na svete. Pointa jeho textu spočíva v tom, že konzervatívci zlyhali v tom identifikovať skutočný problém. Namiesto toho robia vágne odhady o tom, prečo sú dnešní intelektuáli tak náchylní byť progresívnymi ľavičiarmi („slniečkármi“) z pohľadu, že sú oponentmi kapitalizmu, voľného trhu. Konzervatívcom však uniká pointa – t.j. že takmer každý významnejší akademik, ktorý nie je marxista, je neo-liberál.

Spandrell tiež prináša dôležitú  poznámku, že na Západe sa na marxizmus nesprávne nahliada ako na niečo, čo už vyhynulo, čo má byť akýmsi reliktom. A zároveň ktokoľvek, kto tvrdí opak, bude očierňovaný nálepkou „konšpiračný teoretik“. Máme tu napr. SPLC, ktoré tvrdí, že téza o podvratnom kultúrnom marxizme je konšpiračná teória. Dáva to vôbec nejaký zmysel? Veď v prípade kultúrneho marxizmu sa poukazuje na to, že ide o istú školu myslenia s rozšírenou referenciou na jeho autorov a ich rodokmeň. Bez ohľadu na to budete označený za konšpiratívneho teoretika, ak si dovolíte tvrdiť, že duch Marxa stále žije v istých ľavičiarskych úspechoch. Napriek tomu, že Sovietsky zväz padol, sila a efektívnosť leninizmu je demonštrovaná nielen jeho schopnosťou udržať taký mega-projekt ako ZSSR po dobu 74 rokov. Taká Čína dodnes učí leninizmus na školách ako svoju oficiálnu ortodoxiu, zatiaľ čo kultúrny marxizmus prevláda v akademickej sfére Západu.

Každopádne štartovacím bodom článku od Spandrela je preskúmanie ako sa lojalita subjektu smerom k štátu prelomí, ak dôjde k prechodu z absolutizmu na liberalizmus.

Spandrel píše:

Aby ste porozumeli marxizmu, musíte rozumieť svetu, v ktorom Marx žil v r. 1848. Svet liberálnej revolúcie. Európa si prešla od čias feudalizmu absolutistickými vojnami 17. storočia, vzostupom moderného štátu a potom sériou liberálnych revolúcií začínajúcich vo Francúzsku v r. 1789, ktoré trvali až do r. 1848. Spoločným vláknom pre všetky tieto historické udalosti bol vzostup byrokratického štátu. Feudalizmus je veľmi prirodzená forma vlády. V zásade transponuje hierarchiu dobyvačnej armády do mierových časov. Čína začala praktikovať feudalizmus už v r. 1046 pred. n.l. Germánske kmene, ktoré dobyli západný Rím, postupovali obdobným spôsobom. Kráľ vojny sa vo feudalizme stáva kráľom mieru. Generáli sa stávajú kniežatami. Plukovníci zase grófmi. Každý dostal svoj kus zeme a k nemu sadu pravidiel správania a povinnosť vernosti k pánom.

Takýto systém funguje veľmi dobre v udržaní lojality. Samozrejme, že nejde o dokonalý systém, keďže postupne, ako sa generácie striedajú, pôvodné zväzky lojality medzi armádnymi priateľmi nebudú rovnaké. Ale koniec koncov takýto systém fungoval relatívne dobre. Veď napokon v Číne ako aj v Európe trval okolo 1000 rokov. Problém s feudalizmom však spočíval v tom, že je v ňom ťažké dopracovať sa ku konečným cieľom. Je ťažké zvýšiť dane alebo dokončiť stavbu. Každý je veľmi zanietený, pokiaľ ide o jeho status a nebude tolerovať čo i len najmenšiu zmenu.

Štát, ako akákoľvek iná organizácia, však chce veci poriadne dokončiť. Chce rásť, rozširovať svoju moc a vplyv. A tak feudalizmus postupne viedol k absolutizmu. A absolutizmus viedol k liberalizmu. Liberálne štáty boli silné, mali armádu byrokratov a daňové príjmy, o ktorých feudálne štáty mohli len snívať. Ale napriek tomu, že boli efektívne, boli zároveň i chaotické. Feudalizmus bol dobrý v generovaní lojality. Naopak, liberalizmus je v tomto príšerný. A lojalita je veľmi dôležitá. Fundamentálnym problém politiky je rozlíšenie medzi priateľom a nepriateľom, ako hovorí Schmitt. A priateľ je niekto, kto je lojálny.”

Spandrell nám tu v podstate popisuje politickú nekompetentnosť 19.storočia. Európa nemohla vydržať ani 10 rokov bez nejakej revolúcie v tej ktorej krajine. Jediný progres, jediné prelomenie stagnácie bolo možné len skrz trh a súkromný sektor, ktoré napriek politickému chaosu, vydláždili cestu pre historicky bezprecedentný vzostup životného štandardu a k niektorým najúžasnejším vedeckým výdobytkom v ľudskej histórii. Bolo to obdobie, kedy vízie utópie konečne dozreli. Akademici boli vzrušení všetkými návrhmi a plánmi, ktoré mali pre spoločnosť. Ale od mnohého museli upustiť, pretože ako číri intelektuáli nemali moc v súkromnom sektore. Túžby po sociálnom inžinierstve neboli schopné sa  dostatočne naplniť, pretože politický proces bol príliš inkoherentný. Politici a byrokrati jednoducho neboli dostatočne lojálni. Neustály boj medzi politickými triedami a častý frakcionalizmus urobili z mnohých cieľov akademikov len ilúzie.

Spandrel však uvádza, že bol to práve leninizmus, ktorý ako prvý vyriešil problém inkoherentného politického procesu vytvoreného liberalizmom.  Napriek tomu, že štruktúra vlády jednej strany, t.j. komunistický režim, na ktorý dnes odkazujeme ako na leninizmus, sa v Sovietskom  zväze plne prejavil až nástupom Stalina, tak Sovietsky zväz dokázal vytvoriť veľkú lojálnu politickú triedu. V mnohých ohľadoch bol schopnejší ako liberálny Západ. Takmer každý politický návrh, s ktorým prišla komunistická strana, bol implementovaný (vrátane vskutku zlých návrhov, ktoré viedli k vyzabíjaniu miliónov ľudí). A podobná politická súdržnosť dnes existuje v Číne. V skutočnosti by sa niektorí divili, koľkí z mocných zo Západu pozerá na krajinu ako Čína so žiarlivosťou (kanadské “slniečko” Justin Trudeau potvrdí).

Spandrel poznamenáva, že Čína je schopná vybudovať vysokorýchlostný železničný systém za čas, ktorý v Amerike zodpovedá vybudovaniu tunela – a vie to uskutočniť nielen rýchlo, ale aj lacno. Je to z istej miery dané jej spoločenskou stabilitou a jednotou, ktoré stoja za vládnucou politickou štruktúrou leninizmu.

Spandrel ďalej veľmi trefne poznamenáva:

Každá krajina má vládnucu triedu. To čo nazývam lojalitou by mohlo byť inak pomenované ako asabiya – súdržnosť vládnucej vrstvy ako takej. Je to schopnosť vládnucej triedy držať pri sebe a spolčovať sa, udržiavať štruktúru vlády stabilnou. Feudalizmus týmto prvkom disponoval, aristokracia bola vládnucou triedou a táto trieda formovala spoločnosť , ktorá bola výrazne separovaná od roľníkov, pričom si dali veľmi záležať na tom, aby ich vláda nebola nikdy spochybňovaná. Zničenie tohto sveta osvietenými liberálmi viedlo k vzniku takej vládnucej triedy, ktorá bola signifikantne menej súdržná a disciplinovaná. Áno, ak ste libertarián budete si myslieť, že je to dobá vec a v niečom môžete mať správny postreh.  Ale každá organizácia chce bojovať proti entropii a zaistiť si svoju stabilitu a reprodukciu. Liberalizmus historicky ukazuje, že nie je toho dobre schopný. A leninizmus bol prvým riešením tohto problému.”

Ale bol leninizmus nejakým znovuobnovením aristokratického režimu vlády ako tomu bolo vo feudalizme? Absolútne nie, pretože je inherentne socialistický, resp. rovnostársky. Prečo? Lebo na rozdiel od šľachty, ktorá sa presadzovala prirodzene a mala moc, keďže bola najviac schopná svojej obrany, komunizmus reedistribuje moc smerom k spodku, k nižšej vrstve, k ľuďom, ktorí neboli schopní sa presadzovať, pričom častokrát ide o tých najmenej inteligentných členov spoločnosti. A presne toto urobil Lenin:  zničil aristokraciu a redistribuoval ich funkciu smerom k tým, ktorí boli v spoločnosti najmenej aristokratickí, resp. k tým, ktorí pociťovali najhlbší odpor voči imperiálnemu cárskemu Rusku: k Židom, robotníkom, chudobe, atď.

Tí, ktorí sa chceli pripojiť ku komunistickej strane museli často postúpiť kontrolu ich rodokmeňu. Ľudia, ktorých rodiny vlastnili pozemky alebo mali nejakého šľachtica medzi predkami neboli v strane veľmi vítaní. V tomto systéme boli tí najnižší zo spoločnosti omnoho viac žiadaní a dôveryhodnejší. Prečo? Lebo lojalita tých, ktorí mali aristokratický background neprinášala takú silnú garanciu. Naopak, ľuďom, ktorí pochádzali z roľníckej vrstvy dal takýto systém vyšší status, pretože  jeho tvorcovia dobre vedeli, že takýto ľudia by si húževnato obraňovali každý kúsok moci, ktorú im systém dal, a to veľakrát i za cenu smrti. Títo ľudia vedeli, že bez komunistickej strany by nemali nič, ich status by bol horší.

Spandrel dobre upozornil na genialitu leninizmu v budovaní vládnucej triedy takpovediac z ničoho. A teraz prichádza jeho hlavná pointa: ktoré skupiny sú dnes najviac pretláčané spoločnosťami ako FB, Google, Youtube, Hollywood a neustále sa pracuje na zlepšení ich spoločenského statusu? Na Západe sú to dnes najmä ženy, LGBTI, černosi, hispánci, moslimovia, ale napr. aj tuční či rôznymi spôsobmi postihnutí jedinci. A práve tento  novodobý proletariát Spandrell nazýva pojmom “biologický leninizmus”.

Vieme, že v Číne a v Rusku kvôli systému nevoľníctva a dichotómii šľachta vs. roľníctvo, bol proces leninizmu vedený triednym bojom. Lenže na Západe je triedny boj v podstate mŕtvy. Ľudia na Západe sa dnes zriedkavo identifikujú podľa ekonomickej triedy. Je tomu tak nielen preto, že bohatstvo založené na pôde a šľachtický rodokmeň sú pre ľudí záležitosťou dávnej minulosti, ale v podstate i preto, že ekonomika je dnes omnoho viac diverzifikovaná vďaka vyspelej technológii. Len preto, že dvaja ľudia majú rovnaký príjem, tak to neznamená, že budú pociťovať medzi sebou z tohto titulu jednotu. Zoberte si napr. univerzitného profesora a stavbára. Zarábajú približne rovnako, ale nezdá sa, že by boli nejako zjednotení a bojovali za nejaký spoločný záujem. Predovšetkým dnešný proletariát vykazuje vysokú úroveň materiálnej spotreby. Väčšina ľudí môže ísť dnes na dovolenky, kúpiť si dom alebo auto či televíziu, atď, atp. V žiadnom prípade to nepripomína roľnícku spoločnosť nevoľníckeho Ruska, kde rodiny nedokázali  dostatočne vyprodukovať komodity, ktoré by predali na trhu a tak dosiahli takú úroveň spotreby, pri ktorej by nehladovali. Požiadavka pre súdržnosť vládnucej vrstvy bola i v tomto systéme stále veľmi žiadaná.

Autor článku  nám vysvetľuje ako to presne funguje:

Samozrejme, že liberálna politika udržuje chaos. Chýba jej súdržnosť vládnucej triedy, ktorá nemá dostatočné stimuly, aby držala pri sebe. Ale zároveň sa istý stimul ponúka. Súdržná vládnuca trieda môže monopolizovať moc a vysávať rentu z celej spoločnosti až do aleluja. Duch Lenina je stále prítomný. A preto sa kurz histórie pohybuje  smerom  k Leninovi. Západ začal budovať leninistickú mocenskú štruktúru. Nie otvorene, a nie ako vedomý plán. Jednoducho to fungovalo, pretože stimuly sú tu viditeľné pre každého a tak sme sa k tomu pomaly prepracovali. Máme teda dnes biologický leninizmus.

Existuje dôvod prečo je vo vláde tak veľa tučných a zlých žien. Kde inde by boli, ak by ich vláda nechcela? Tieto ženy nemajú čo také ponúknuť s výnimkou svojho členstva v demokratickej mašinérii. Strana im poskytla všetko čo majú podobným spôsobom ako komunistická strana dala všetko priemernému roľníkovi, ktorý sa vďaka nej mohol stať byrokratom v Moskve. A nechcite od mňa, aby som začal spomínať moslimov a transsexuálov. Pred 60-tymi rokmi zvykli byť takýto ľudia vyhostení alebo zobraní do liečebne. A preto ich americký progresivizmus má tak rád. Takýto ľudia sú kompletne závislí od ľavičiarskeho patronátu. Ide o diabolskú dohodu: čím je niekto viac odpudivý pre všetkých ostatných, tým sa stáva hodnotnejším ako člen strany, pretože jeho lojalita bude silnejšia. Práve toto je podstata Prvého zákona Larryho Austera o menšinových vzťahoch: čím horšie sa daná menšina správa, tým viac ju bude mať ľavica rada.

Pointa je teda v tom, že  ľavica na Západe nemá záujem vytvoriť súdržnú vládnucu triedu, ktorej súčasťou budú bieli muži. Tí totiž nepotrebujú byť lojálni. Momentálne budú fungovať stále dobre. O dosť jednoduchší spôsob ako spravovať poslušnú, veľmi lojálnu stranu je rekrutovať všetkých ostatných: ženy, černochov, homosexuálov, moslimov, hispáncov, transsexuálov, pedofilov, atď, atp. Na individuálne úrovni môžu byť ľudia z týchto skupín veľmi úspešní, ale pointa je v tom, že v prirodzenej (konzervatívnej) spoločnosti, t.j. v bielom patriarcháte, by (ako celok) nedosiahli taký vysoký status, ako v spoločnosti ovládanej progresivizmom. Čiže ak týmto skupinám sľúbite vysoký status výmenou za lojalitu, môžete sa staviť, že sa pridajú k vášmu tímu. Majú totiž veľa čo získať, a málo čo stratiť. Je to koalícia všetkých, ktorých status by sa znížil, ak by začala fungovať lepšia spoločnosť. Je to doslova kakistokracia.

Práve preto je dnešná ľavica rovnakou ľavicou, ktorá fungovala v časoch sovietskeho komunizmu. Samozrejme to, čo dnes progresívci schvaľujú by škandalizovalo v 20-tych rokoch 20.storočia každého ľavičiara. Dokonca aj ľavičiara z 50-tych rokov. Ale prístup je stále rovnaký, poskytujú sa stimuly, tak aby sa vybudovala súdržná vládnuca trieda, ktorá monopolizuje štátnu moc. V minulosti sa k tomu využíval triedny boj. Teraz je to súboj pohlaví a etnicity. Etnický boj v Amerike funguje, pretože migranti nemajú svoju teritoriálnu základňu, na rozdiel od Ruska a Číny. Takže stará hra, kedy sa nízkostatusovým menšinám poskytuje vyšší status funguje lepšie než kedykoľvek predtým. Funguje to ešte lepšie ako v Leninovom Rusku, keďže Amerika má teraz prístup ku každej menšine sveta. Preto je americká ľavica tak zaneprázdnená importovaním čo možno najviac Somálcov: menšiny, ktorá má jeden z najhorších výkonov na svete. Fakt dokonalé.

Ak si myslíte, že ľavičiari sa zastavia a nebude to u nich horšie ako v prípade pretláčania pedofilov, tak nerozumiete, ako to funguje. Prečítajte si tento článok z NYT. Máme tu černošku, ex-kriminálničku, ktorá zavraždila svojho 4-ročného syna. Odsedela si 20 rokov v base, kde študovala sociológiu. Potom čo opustila väzenie, požiadala o doktorantské štúdium na Harvarde, kde ju však odmietli. A progresívci vytvorili kvôli tomu armádu. Ako si to len mohli dovoliť!

Kliknite na odkaz a dobre sa pozrite na túto ženu. Pozrite sa jej do tváre. Nie je tam ani náznak ľútosti nad tým, že zavraždila svoje dieťa. Je to totálna psychopatka. Každý kto má všetkých päť pokope by s takouto ženou nič nechcel mať. Ale to je práve pointa. Vo väčšine ľudských spoločností pred rokom 1900 by takáto osoba bola popravená, legálne alebo extralegálne. Presne takýto druh osoby, t.j. niekto, kto spravodlivo sedel v base za ťažký zločin, by mal mať v spoločnosti najnižší status. A zároveň presne takýto druh osoby chce mať ľavica vo svojom tíme. Môže sa totiž spoľahnúť na jej extrémnu lojalitu k akejkoľvek progresívnej myšlienke, ktorú jej strana podsune. A áno, samozrejme, že sa jej nakoniec podarilo získať PhD titul na Newyorskej univerzite. A môžete sa staviť, že na rozdiel od 97% doktorantov na tejto univerzite, dostane onedlho i profesorské miesto.”

Môžeme teda pekne vidieť ako stimuly liberálneho štátu, v ktorom dnes žijeme, sú na Západe aranžované tak, že vytvárajú paralelu s leninizmom. Veľký proces, ktorý dnes ľavica postupuje je masová importácia tretieho sveta či legalizácia tých najškodlivejších tendencií ako napr. pedofília či legalizácia drog. Ide teda o opakovanie rovnakého leninistického úsilia vytvoriť súdržnú vládnucu triedu z tých najnižších spoločenských elementov.

Zdroje:

  1. Biologický leninizmus, blog Bloody Shovel
  2. Čo je to biologický leninizmus?

Zaujímavé čítanie:

  1. text Utópia a revolúcia

5 thoughts on “Biologický leninizmus

  1. Zaújmavý a rozsiahly článok, dôležitý na niekolko dôsledných preštudovaní. V tom množstve môže sa stať že nejaká dôležitá drobnosť unikne. Dosť sa tu oháňa nálepkami: “komúnizmus, marxizmus, leninizmus(dokonca aj u maoistov v Číne:-), lavica, pravica, prednica, zadnica…”. Odkedy som však mal skúsenosť s tými ktorým sa účelovo podsúvajú nálepky ktoré vedia šikovne ohýbať a znásilňovať pravdu a polopravdy, bez nejakej len nutnosti klamstiev, cítil som sa ako v gumenej klietke s bláznami, na ktorých rozumná argumentácia neplatí, aj keby ste mali každé slovo im dôsledne rozžuť a natlačiť im ho postupne do uší. Vtedy sa mi nálepkovanie sprotivilo. Najvypuklejšie to uvidíte pri rozprave o Stalinizme v Russku. Kto okupoval Československo, s tým je indoktrinované aj malé batola na Slovensku. Ale keď sa takých spýtate, koho väznil Stalin v Sovietskych Gulagoch, dostanete jednohlasnú odpoveď že v nich žiadnych Rusov neväznil, ale len nejakých odporcov jeho režimu. Akých by aj mohol, keď všetci predsa boli nasáčkovaní v Československu a tí ktorí práve neboli, predsa bedlivo strážili tých Stalinových odporcov, strielali v Katynskom lese, alebo odnášali akémusi novoobjavenému národu ukrajinčanov chlieb zo stola počas golodomoru:-). Keď sa však také svinstvo stane na Slovensku, tak to Slovák nepopravoval, neprenasledoval, neväznil, netýral a nestrielal na Československých hraniciach, to všetko robili nejakí “komúnisti”. Čistá práca:-). Tož tak je s tými nálepkami. Niekde som už natrafil na útržkovité poznámky o tom čo nazývajú “marxizmom leninizmom” rozmáhajúcim sa na “západe”. Ak počiatok tohto rozvratu považujú u Lenina v Russku a nie už počas nepokojov Olivera Cromwela v Anglicku, alebo aspoň o Velkej Francúzskej revolúcii, tak to nebude až tak prekvapivé. Skutočnosť je taká a tá je vystihnutá a to je hlavné, že “oni” stále potrebujú revolúciu, stále bojovať, stále za nejaké práva a slobody. K tomu potrebujú proletariát, osoby ktoré ku krajine a spoluobčanom v ktorej žijú nemajú žiaden vzťah, a keď tam také odcudzené masy nenájdu v dostatočnom množstve, začnú si ich dnu sami dovážať, aby rozvrat štátu mohol prebehnúť úspešne. Niekto to o revolúcii v Russku popísal pomerne zaújmavo: “Rusko, mohutné a skvělé dílo naší rasy bylo až do svého zániku také unitární stát! Jenže ten rukou židomasonců za bezmocného přihlížení zdegenerovaných a líných slovanských mužiků v březnu 1917 zanikl a vzápětí ho nahradil židokagal SSSR, jehož nástupcem je současný parchanát známý jako RF, země obývaná těmito zotročenými “bílými negry” …Ruská říše, která se cítí být duchovním nástupcem říše Východořímské – Konstantinopolu. Řím svoji nenávist vůči Konstantinopoli obrátil proti Moskvě. Už v 17.stol začala Britská říše narážet při svém šíření na ruský prostor. Pokud Rusko vstoupilo do střední Evropy, vždycky je tam přivedla jen vojska poražených útočníků…”.

    Like

  2. Priznám sa, že keď počujem slovo marxizmus a ešte viac leninizmus, dostávam koprivku. Musel som urobiť niekoľko skúšok z týchto pavied, vrátane ich odvodenín, že alergická reakcia je pochopiteľná.

    Milujem konšpiračné teórie, dokonca pracujem na niečom čo by sa dalo nazvať metakonšpiračná teória, ktorá sa zaoberá vznikom, tvorbou a históriou konšpiračných teórií. V snahe položiť svoje úvahy na pevný základ, začal som sa zaoberať aplikáciou teóriou chaosu a jej aplikáciou v sociológii a politológii.

    Sociálne štruktúry sa vyznačujú sa vyznačujú vysokou mierou komplexity a množstvom priamych a nepriamych/sprostredkovaných spätných väzieb. Došiel som k záveru, že aj ten najgeniálnejší konšpirátor nedokáže pochopiť zložitosť tohto systému a preto je zákonité, že aj tá najprefíkanejšia konšpiračná teória a sociálna štruktúra, ktorú vytvorila, pomerne rýchlo degeneruje.

    Čo je ale možné pomerne slušne za pomoci psychológie a sociológie popísať, to sú často veľmi skryté sily, ktoré v chaose samovoľne vytvárajú sociálne štruktúry okolo kondenzačného jadra, ktoré vytvoril konšpirátor.

    Faktory ako úzkosť/strach, pažravosť, zlé svedomie, primitívna zloba a závisť, … atď. sú tým spájajúcim sieťovým faktorom, ktorý pripojí často veľmi primitívnych Niktošov asociálov do klientelistickej siete, v ktorej hľadajú záchranu svojho ničomného a amorálneho života.

    Konšpirátor často pri tvorbe svojej siete podvedome vyhľadáva postihnutých jedincov a čo je ešte zarážajúce, okolo siete sa veľmi rýchlo dobrovoľne prilepí rôzna čvarga, ohrozená transformačnými zmenami.

    Spravodajské služby veľmi radi robia psychologické profily morálnych a mentálnych slabochov. Je to veľmi stará prax, napríklad podstrčia erotomanovi do postele cigánočku pod zákonom, dôjde k dobre dokumentovanému kriminálnemu sexuálnemu styku a profesionálnym svedectvom nezletilej štetky.

    Ten proces je naozaj samovoľný a konšpirátor ho nikdy nemá pod kontrolou.

    Like

    1. Najväčší vtip je v tom, že v predošlých článkoch Roland popisuje, ako Russko neprešlo tými istými vývojovými štádiami Osvietenstva, Renesancie a po zhrútení sa komúnistického režimu sa muselo vrátiť spraviť skúšky z demokratizmu. A tu zrazu toto: v demokratickom “západe” ktoré neprešlo marazmom Marxizmu-Lenizmu si teraz musia naši ludia takisto prejsť týmto peklom z ktorého práve Rusi na ktorých sa hladí z výšky ako na neposlušného (zá)školáčka vyhýbajúceho sa učebným osnovám tohto “vyspelého západu”, konečne po ťažkom strádaní vyšli. Časy sa menia: včera velila Moskva, dnes Brusel. Včera ešte demokratizmus, dnes Marx-Leninizmus.

      Like

  3. Na ilustráciu popísaného javu si uvedomte životopisy dvoch kádrov Nadácie Otvorenej Spoločnosti:

    https://www.hlavnespravy.sk/radicova-je-odbornicka-na-dopravny-koridor-ten-t-za-nehorazny-plat/1734310
    https://www.hlavnespravy.sk/meseznikov-o-nezaujme-o-volby-ep-ludia-citia-vacsiu-zodpovednost-volit-v-parlamentnych-volbach/1733985

    Keď zoberieme do úvahy ich „kariéru“ za socializmu (ich životopisy a „vedecká činnosť“ stoja za naštudovanie), normálny človek by očakával, že obaja po roku 1990 zalezú do kanálov. Ale nie, boli v prvých radoch čakateľov na funkciu lektorov demokracie za Sorosových tridsať strieborných.

    Je na mieste zásadná otázka – je Soros hlupák, alebo sa jeho nadácie úplne vymkli spod kontroly a žijú si vlastným, parazitickým spôsobom života, zneužívajúcim senilitu Sorosa?

    Koľko takýchto akademických hodností sa rozdalo, koľko syntetických osobností Niktošov vygenerovali prekorumpované médiá v súkromných rukách? Je spravodlivé poukazovať na ten hnoj v NR SR a nevidieť, že sa udiali procesy, ktoré boli iba čiastočne pod kontrolou?

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s