O povrchnosti spájania eugeniky a rasového realizmu s nacizmom

Jednou z oblastí, s ktorou je nacistické Nemecko neustále mylne asociované je absurdná predstava o akomsi jeho primáte v rasovej vede či v eugenike. Pre mnohých bude prekvapením skutočnosť, že NS Nemecko v skutočnosti skôr oponovalo empirickej a naturalistickej rasovej vede, ktorú mnohé západné národy v tom čase favorizovali.

Evolučné a rasové zmýšľanie, ktoré koncom 19. storočia a začiatkom 20-teho prevládlo v Nemecku malo totiž isté metafyzické a anti-pozitivistické sklony.

Môžeme si to demonštrovať na niektorých mysliteľoch, o ktorých sa dá povedať, že potvrdzujú tento sklon (a ktorí zároveň ovplyvnili myšlienkovo NS hnutie).

Arthur de Gobineau (1816 -1882) bol dôležitý rasový mysliteľ, pri ktorom sa javí, že výrazne ovplyvnil ideologické presvedčenie národných socialistov pokiaľ ide predstavu vzostupu a pádu civilizácie z dôvodu zmeny genetickej kvality jej populácie. Gobineau strávil množstvo času obhajovaním tejto myšlienky, ale bohužiaľ bez toho, aby sa veľmi opieral o nejaké empirické dôkazy. Bolo tomu tak preto, že Gobineau patril k mysliteľom romantickej intelektuálnej tradície a oponoval aplikácii vedeckej metodológie v humanitných smeroch.

Ernst Haeckel (1834-1919) bol slávny biológ, ktorý popularizoval evolučnú teóriu v nemecky hovoriacom svete. Haeckel bol vynikajúci biológ, ale taktiež známy tým, že sa často nedržal faktov. Mal sklon príliš špekulovať o všetkom, či už išlo o bunkovú chémiu, ktorá ešte nebola v tom čase pozorovateľná až po zvieracie druhy, o ktorých nikto nič nevedel, ale o ktorých si Haeckel myslel, že raz budú objavené. Okrem toho mal tendenciu zmiešavať vedu s metafyzikou a evolúciu považoval za “všezahŕňajúcu” teóriu, ktorá mohla vysvetliť celú prírodu, nie len sféru biológie.

Houston Stewart Chamberlain (1855-1927) bol ďalším kľúčovým mysliteľom pre vývoj národnosocialistického rasového zmýšľania. Narodil sa v Británii, ale nakoniec sa stal naturalizovaným nemeckým občanom a nemeckým supremacistom, ktorý si zobral za ženu dcéru Richarda Wagnera. Stal sa tiež členom NSDAP a jeho narodeniny boli v Nemecku oslavované ako sviatok.

Chamberlain bol dôležitým zástancom myšlienky, že civilizačný úspech sa z väčšej časti odvíja od stupňa, od ktorého je daná civilizácia riadená árijcami, pričom degradácia árijskej krvi, a teda aj civilizácie, bola často vinou Židov.

Chamberlain bol tiež zástancom “morálnej” definície rasy, pri ktorej bol schopný označiť aj také postavy ako Ježiš, Shakespeare alebo Dante, medzi mnohými, za “Nemcov”. Chamberlain bol radikálnym anti-pozitivistom a považoval dôraz na vedu či spoliehanie sa na vedu za jeden z najväčších problémov myslenia jeho doby.

Dve odlišné školy rasového myslenia a IQ testovanie

Je dôležité si uvedomiť, že v rámci Západu nemecký a nenemecký (prevažne anglosaský) svet nasledovali po 1. sv. vojne odlišné myšlienkové školy. Bolo to evidentné napr. v tom, že Nemci nemohli navštevovať také akcie ako bol Druhý medzinárodný eugenický kongres v roku 1921 (udalosť, na ktorej sa zúčastnili napr. Winston Churchill a Herber Hoover). V 30-tych rokoch minulého storočia to boli práve genetici z Ameriky, ktorí pomohli formovať organizácie, ktoré odsudzovali nacistické chápanie rasovej vedy a jej praktickú aplikáciu.

Jednou z najvýraznejších oblastí, v ktorých sa Nemecko odlišovalo od anglosaskej sféry bolo testovanie IQ. Tými najvýznamnejšími ľuďmi v ranom vývoji testovania inteligencie boli Francis Galton (Brit), Charles Spearman (Brit), Alfred Biner (Francúz) a Lewis Terman (Američan). Do 1. sv. vojny to bola práve americká armáda, ktorá masovo testovala IQ. Po 2. sv. vojne bolo testovanie IQ zavedené na školách v USA, Anglicku a Francúzsku.

Celkom opačne, nacisti neverili testovaniu IQ. Hans Eysenck, psychológ, ktorý vyrastal v NS Nemecku, uvádza, že psychometricky validné testy inteligencie boli v Tretej ríši zakázané. Na s. 16 jeho knihy z r. 1979 pod názvom “Štruktúra a meranie inteligencie” píše: “Stalin, ako som už uviedol, zakázal testovanie inteligencie, pretože to bolo “buržoázne”, Hitler urobil to isté, pretože to bolo “židovské”.

Niektorí ľudia možno uverili predstave, že nacisti používali IQ testy k tomu, aby určili koho sterilizovať v rámci ich eugenického programu. Nie je to pravda. Psychológ Nicolas Mackintosh to uvádza na pravú mieru na s. 20 vo svojej knihe “IQ a ľudská inteligencia”:

“Nemeckí doktori v skutočnosti iba položili zopár otázok typu “Kto to bol Bismark?”, “Kto objavil Ameriku?”, tým, o ktorých predpokladali, že boli mentálne postihnutí, hoci nazerali na výsledky z takýchto testov so skepticizmom – obzvlášť, keď sa prišlo na to, že zlyhali v tom rozlíšiť normálne, hoci len “zaostalé”, deti z východného Pruska alebo že na niektoré otázky nedokázalo odpovedať príliš veľa členov NSDAP (Burleigh, 2000)…Lekári sa viac spoliehali na celkový dojem zo správania skúmaného subjektu, pričom ich záujem pre oblasť morálnej slabosti viedol k tomu, že mnohé z vedomostných otázok začali nahrádzať otázkami typu “prečo sa ľudia modlia” alebo “prečo by ľudia mali hovoriť pravdu”. “

Jednoducho v NS Nemecku sa nepoužívali dobre overené inteligenčné testy, aké sa v tom čase používali v anglicky hovoriacom svete, ale všetko stálo a padalo na subjektívnom dojme lekárov. Je pravdou, že národní socialisti niekedy používali testy inteligencie, ale ako sme už vysvetlili, nešlo o také testy, o ktorých referujú ľudia, keď bežne hovoria o IQ testoch.

Otázka Eugeniky

Eugenika je oblasť, ktorá je neustále asociovaná s nacistickým Nemeckom. Ale pôvod eugenického hnutia nenájdeme v Nemecku. Termín eugenika bol zavedený Francisom Galtonom (Brit). Taktiež istá myšlienková škola často asociovaná s eugenikou, v tom čase nazvaná sociálny darwinizmus, bola zavedená ďalším Britom – Herbertom Spencerom. Eugenické programy boli zriadené vo veľkom rozsahu v Spojených štátoch, predtým než vôbec existoval nejaký NS štát v Nemecku. Medzi dvomi svetovými vojnami bol za najdôležitejšieho eugenického mysliteľa považovaný Madison Grant, Američan, ktorého dielo Hitler označil za “svoju bibliu”.

Áno, eugenika bola jednoznačne idea, ktorú národní socialisti prijali za svoju – ale nebola to ich myšlienka. Skôr si to treba predstaviť tak, že išlo o prijatie istého súboru myšlienok, ktoré sa v tom čase rozvíjali v anglosaskom svete. Vzhľadom na skutočnosť, že ľudia z anglicky hovoriacich krajín neskôr odmietli eugeniku z veľkej časti kvôli jej asociácii s nacizmom, je jasné, že v ich odmietnutí zohrala výraznú rolu falošná propaganda.

Aby však všetko bolo jasné, nehovorím o tom, že nacisti nemali záujem o vedu alebo že Nemci nijako neprispeli k rozvíjaniu rasového myslenia. Nie, skôr tu ide o to poukázať na zaujímavú skutočnosť, že v nemeckom rasovom zmýšľaní sa objavoval istý anti-empiristický sklon a nerešpektovanie seriózneho výskumu a testovania inteligencie. To znamená, že nemecký alebo národnosocialistický rasový realizmus bol odlišný, menej podobný dnešnému rasovému realizmu, ktorý sa v skutočnosti viac približuje k populárnemu zmýšľaniu v mnohých západoeurópskych (najmä anglosaských) krajinách v tom čase. Taktiež niektoré myšlienky, ako napr. eugenika, ktoré nacistický režim prijal za svoje, nemajú svoj pôvod v Nemecku alebo v NS ideológii. Vzhľadom na tieto skutočnosti je okamžitá asociácia rasového realizmu a eugeniky s nacistickým režimom mimoriadne povrchná.

Záver

To, že je niekto rasovým realistom a/alebo eugenikom z neho vôbec nerobí nasledovateľa myšlienok nacistického Nemecka. Omnoho presnejšie by bolo povedať, že takýto človek uvažuje podobným spôsobom ako väčšina západného sveta pred 2. sv. vojnou vrátane Spojených štátov. V skutočnosti môžeme skôr napísať, že je nasledovateľom západného myslenia v tom čase rozvinutého v liberálnych demokraciách anglosaskej sféry. To, že sa ľudia ako ja ohradia voči nálepke “nacizmu” nie je teda otázka nejakej “lepšej optiky”, ale otázka pravdy. Odmietnutie tejto škatuľky je len jednoduchá pravda spočívajúca v tom, že myšlienky dnešných biologických realistov sú ďaleko viac podobné ideám mysliteľov z amerického, britského či iného západoeurópskeho okruhu pred 2. sv. vojnou (a vlastne aj po nej) než nacistom.

Zdroj: https://ideasanddata.wordpress.com/2017/08/28/the-alt-right-and-nazism/

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s