O podvracaní západného okultizmu

V mojom texte pod názvom “O tom, ako globalisti zneužívajú okultizmus” sme si niečo povedali o fascinácii globalistických elít okultizmom, či aspoň tým, čo sa javí na povrchu ako okultizmus. Nech už je ich dôvodom pre túto fascináciu čokoľvek, tak platí, že je veľmi naivné podceňovať vplyv akýchkoľvek spirituálnych či filozofických prúdov označovaných ako „okultné“. Napriek tomu, že tieto koncepty nie sú až tak často zobrazované mainstreamom, ktorý sa im z dobrých dôvodov skôr vyhýba a väčšina verejnosti o nich veľa nevie, tak vždy mali moc zlákať a i radikálne zmeniť svetonázor tých jedincov, ktorí sa odvážili zobrať okultizmus vážne. Z tohto dôvodu ich tiež môžeme považovať za formálne neuznávaný zdroj politického správania jednotlivcov i spoločnosti.

Každopádne, vieme, že v alternatíve sa pomerne často píše o globalistickej (či slobodomurárskej, event. neomarxistickej) subverzii kresťanstva. Asi málokto nepočul o tom, že Vatikán, ako ho poznáme, je výrazne infiltrovaný slobodomurárstvom – a to pomerne už dosť dlho. Dokonca symbolizmus inkorporovaný do Vatikánu , ako napr. jeho veľký obelisk (btw, ukážkový falický symbol), má patriť slobodomurárstvu. To isté platí o jezuitskom ráde, ktorý bol a je silne prepojený so slobodomurármi – buď skrz neskoršiu slobodomurársku infiltráciu, alebo mohlo od začiatku ísť len o jednu masívnu „power play“ medzi dvomi odlišnými elitnými skupinami jednej veľkej konšpirácie.


Námestie sv. Petra vo Vatikáne. V strede sa nachádza veľký egyptský obelisk.

Popravde, neviem s istotou, kde presne je pravda, pokiaľ ide o Vatikán, jezuitov a slobodomurárov. Ale vzhľadom k tomu, že slobodomurárstvo bolo svojim charakterom skôr anti-kresťanské a obzvlášť anti-katolícke, tak sa zdá skôr pravdepodobnejšia verzia, že tu ide o štandardnú infiltráciu. Každopádne, zdá sa, že súčasná mainstreamová RKC je svojim charakterom masonická (a nie je tomu tak „len“ od 2. Vatikánskeho koncilu, ako sa zvykne podsúvať) – je to predĺženie slobodomurárskej moci a slobodomurárskej obrazotvornosti, vskutku „dvojička slobodomurárstva, ako to svojho času trefne pomenovala “Hitlerova kňažka” Savitri Devi.

Ale späť k okultizmu. Dobre vieme, že medzi kresťanmi a kresťanskými prúdmi existujú veľmi hlboké predsudky voči okultizmu, ktorý charakterizujú ako inherentne diabolský, deštruktívny a anarchistický, pričom ho neustále potrebujú spájať s globalistickými židmi a s marxizmom. Popravde, je to trochu hlúpy predsudok a neschopnosť vidieť, že mnohé z týchto hnutí pôvodne nadväzovali na európske ezoterické tradície a mali pozitívny charakter. Až neskôr došlo k ich sfalšovaniu prostredníctvom infiltrácie nepriateľskými silami. Čiže presne k tomu, čo sa stalo i tradičnému, môžeme napísať pro-európskemu či pri-západnému, kresťanstvu.

V nasledujúcom texte sa konkrétne zameriame na globalistickú/neomarxistickú infiltráciu 2 modernejších okultných hnutí, ktoré pôvodne začínali ako pravicové (áno, viem, že mnohí máte problém s výrazmi ako pravica a ľavica, ale keďže stále ide o štandardné a z kontextu zrozumiteľné výrazy, tak ich budem používať). Konkrétne sa budú analyzovať dve väčšie a dobre známe hnutia západného okultizmu: Crowleyho Theléma a Laveyov satanizmus.

1. Prípad Aleistera Crowleyho

Aleister Crowley bol anglický básnik, románopisec, maliar i vášnivý horolezec, ktorý sa však najviac preslávil ako okultista a mág. Je zakladateľom náboženstva i filozofie zvanej Theléma. Napriek častému spájanie jeho mena so satanizmom a čiernou mágiou, bude to práve jeho politika, ktorá najviac vydesí väčšinu stádovitých ľudí.

Napriek tomu, že mnohí Crowleyho dnešní obdivovatelia sú konvenční liberálni humanisti či vyslovene “slniečkári”, tak ľudia ktorí naozaj pochopili jeho filozofiu dobre vedia, že v skutočnosti volal po deštrukcii liberálneho humanizmu.

Crowley inšpiroval viacerých významných pravicových mysliteľov 20.storočia – ako napr. P.R. Stephensena alebo vojnového stratéga J.F.C.Fullera a vyslúžil si pochvalu i od samotného Júliusa Evolu.


Aleister Crowley za mlada. Bol Crowley predchodca slniečkárov alebo pravicový spirituálny aritokrat? Alebo niečo uprostred?

Crowley bol samozrejme komplexný charakter a pomerne veľmi plodný v písaní. Vyprodukoval množstvo textov, ktoré sa zdajú byť často kontradiktórne. K jasnejšiemu vnímaniu jeho osoby i diela mnohým nepomôže skutočnosť, že to bol otvorený a aktívny bisexuál (ale s väčšou preferenciou pre ženy. Presnejšie by sa skôr malo hovoriť o kategórii “experimentujúci heterosexuál”), ktorý sa pomerne rád zapájal do správania, ktoré by niektorí označili za degeneratívne. Dnešní neomarxisti práve toto zneužívajú a kladú dôraz na jeho libertizmus v otázke osobnej slobody a sexuality (Crowley zastával názor, že homosexuálni a bisexuálni ľudia by nemali potláčať svoju sexualitu a nehanbiť sa za to, čím sú).

Neomarxisti/slniečkári sa však účelovo vyhýbajú jeho elitárstvu, radikálnemu nietzscheánstvu, rasistickým tendenciám (hoci rád sexoval s exotickými ženami), tradičným pohľadom na rolu muža a ženy (bol pomerne veľmi mizogýnny a ženy považoval za intelektuálne a morálne podradné voči mužom) a dokonca i odporu proti potratom.

Crowleyho postoj k Židom však bol skôr zmiešaný. Na jednej strane chválil ich “vznešenú” poéziu a vyjadrenú predstavivosť, lojalitu a ľudskosť, na druhej strane však poznamenáva, že storočia perzekúcií priviedli niektorých k Židov k prejavom falošnosti, lakomosti, servility a vypočítavosti.

Crowley mal afinitu k extrémnym ideológiám a páčil sa mu rovnako komunizmus ako i nacizmus, alebo ich minimálne vnímal ako inšpiratívne. To čo sa mu na týchto (na prvý dojem kontradiktórnych, hoci v skutočnosti v mnohom nie – v oboch prípadoch ide o moderné formy populizmu) ideológiách predovšetkým ľúbilo bolo ich násilie, resp. násilný spôsob prevratu spoločnosti a imponovali mu aj ich anti-kresťanské tendencie a celkovo spoločensky subverzívne implikácie oboch týchto hnutí. Crowley tiež opovrhoval demokraciou, ktorú popisoval ako „imbecilný a odporný kult slabosti“.

Napriek tomu, že veľmi opovrhoval britskou aristokraciou, považoval sám seba za aristokrata a štylizoval sa ako lord Boleskine. Raz sa dokonca označil za „aristokratického komunistu“.

Z dnešnej perspektívy sa teda osoba Aleistera Crowleyho môže javiť ako ambivalentná a rozdeľujúca. Bude rozdeľovať slniečkárov/ liberálov, ktorí, žiaľbohu, dnes tvoria väčšinu jeho následovníkov, ale i pravičiarov, keďže časť jeho osobnosti a preferencií nerezonuje dobre s pravičiarskymi sentimentmi. Crowley bol jednoducho svojský prípad a nikam sa nesnažil silou mocou zapadnúť a servilne niekoho alebo niečo nasledovať.

1.1. Falošné uchopenie Thelémy podvratnými silami

Theléma by sa dala popísať ako náboženský systém odpovedajúci na Nietzscheho výzvu “transvaluácie”, prehodnotenia všetkých hodnôt, potom čo bolo odhalené, že “Boh je mŕtvy”, t.j. došlo k strate duchovného a civilizačného centra Západu. Človek sa teraz musí sám stať bohom a implementovať svoju vôľu vonkajšiemu svetu podľa thelemického maxima “rob to, čo chceš”. Berúc si mnohé prvky nielen zo západného ezoterizmu, ale i z dharmických náboženstiev, Thelema reprezentuje mýtus Nového veku pre ľudstvo, ale ponecháva “telemitovi” možnosť, aby prijal či už teistický, ateistický, panteistický, symbolický, doslovný či akýkoľvek iný prístup k mystériám.

Hoci je dobre známe, že náboženstvo Thelémy a osobnosť Crowleyho treba považovať za dve samostatné jednotky, jeho život, práca a charakter sa často považujú za “referenčný bod”, pokiaľ ide o výklad rôznych otázok, ktoré Theléma ponúka.

Nech už sa pokúšajú akokoľvek, tak moderní telemiti liberálno-humanistického razenia majú veľký problém vysvetliť veľmi explicitný anti-egalitarizmus prítomný v jeho Knihe zákona – obzvlášť jej tretej kapitaly, kde rozpráva Ra Hoor Khuit – ktorej militaristická a priam fašistická povaha sa jednoducho nedá poprieť.

Theléma vyžaduje od každého adepta, aby odhalil svoju vlastnú interpretáciu Knihy zákona. Posledné riadky tejto knihy (Tuniský komentár) dokonca zakazujú presadzovanie akýchkoľvek rigidných a autoritatívnych spôsobov čítania alebo diskutovania o týchto textoch. Napriek tomu je stále očividné, že premeniť náboženstvo s takýmito posvätnými textami na sentimentálne, všetko milujúce a rovnostárske hnutie by si vyžadovalo inak ťažkú mentálnu gymnastiku. A napriek tomu je väčšina dnešných thelemitov liberálmi a dokonca ľavičiarskymi liberálmi. Ako sa to mohlo stať?

Liberáli prostredníctvom systematickej re-interpretácie základných thelemických princípov a skrz dôslednú a neúprosnú memetickú propagandu zmenili postupom času Thelému na niečo, čím nikdy nemala mať. Napríklad jej kategorický imperatív “rob, čo chceš”, ktorý je v skutočnosti výzvou pre naplnenie vášho kompletného životného a spirituálneho potenciálu, sa stalo ospravedlnením pre narcizmus, degeneráciu a radikálny individualizmus, niečo pred čím Crowley v skutočnosti varoval.

Situácia Thelémy je teda veľmi podobná tomu, čo sa stalo slobodomurárom. Tí tiež pôvodne začínali ako čisto nepolitické ezoterické hnutie, aby boli neskôr obsadení podvratnými, “ľavičiarsko – revolučnými” silami.

Theléma mala naozaj smolu a dnes sú mnohé jej historické organizácie, medzi nimi i najznámejšia Ordo Templi Orientis (OTO), obsadené ľavičiarmi a politicky korektným newspeakom. Napriek tomu v online diskusiách môžete každú chvíľu zachytiť správy o vnútorných konfliktoch a “čistkách” v prípade verejných online thelemických skupín (niekedy sa objavujú i hysterický výlevy, že OTO je dnes infiltrovaná americkou Alt right). Lídri OTO sa však stále neostíchajú dištancovať od tých aspektov a postojov Crowleyho, ktoré nevyhovujú ich politike a nepropagujú ich milovanú “multi-kulti, dúhovú utópiu”.

Napriek tomu treba poznamenať, že autenticky pravicová (a pravá) Theléma je stále aktívna a fungujúca. Príkladom môžu byť ľudia ako Augustus Sol Invictus.

2. LaVeyov satanizmus

Nerád by som tu spomínal veci, ktoré si každý môže ľahko vygúgliť, takže len v skratke: Moderný a organizovaný satanizmus bol založený v r. 1966 ukrajinsko-židovským miešancom Antonom Szandorom LaVeyom. Základom jeho filozofie sa stala notoricky známa Satanská biblia (1969).

V krátkosti zosumarizujme toto učenie:

1. Satanizmus neuznáva Satana ako teologickú bytosť oponujúcu Bohu, ale ako dionýzovský a predovšetkým biologický “smäd po živote”.

2. LaVeyho Satan je v podstate zboštená Nietzscheho “voľa k moci”, ktorá je však uctievaná pod rúškom rohatého anatagonistu abrahámovského Boha, aby tak satanisti dôsledne prejavili svoje opovrhnutie kresťanstvom, ktoré vnímajú ako slabošské, falošné a pokrytecké.

3. Táto filozofia obhajuje ako radikálny individualizmus (inšpirovaný objektivizmom Ayn Rayndovej), tak i sociálny darwinizmus. Je teda istou formou “racionálneho egoizmu”.


LaVey bol Rasputinom svojej doby. Podobne ako šialený ruský mystik, i LaVey bol veľký milovník žien, ktoré len ťažko vedeli odolať jeho démonickej charizme a padali mu rovno k nohám. K jeho milenkám patrili i také hviezdy ako Marilyn Monroe a Jayne Mansfield.


Kvôli svojej jednoduchosti a komerčnému potenciálu bol laveyanizmus (toto je omnoho trefnejší výraz než satanizmus) často nazývaný ako “hamburgerové nietzscheánstvo”. Áno, je to trochu infantilné, mnohí mladí začnú práve na tomto, ale bez ohľadu na to si LaVey predsa len zaslúži pochvalu za to, že sa mu podarilo pretlačiť satanizmus ako filozofiu s viac či menej pravicovými tendenciami.

Išlo o filozofiu s úsilím o dosiahnutie niečoho vyššieho vo vašom živote, hoci z časti zmrzačenú až príliš extrémnym individualizmom. Nezáležalo tu veľmi na tom, či rozmanité formy satanizmu boli považované za náboženstvo alebo len osobnú filozofiu. Faktom zostáva, že neomarxistické zmýšľanie dlho nemalo v tejto subkultúre miesto.

Myšlienky Laveya neskôr hlbšie rozvinul a obohatil manžel jeho dcéry – Nikolas Schreck. Podľa Schrecka by naša planéta mala mať čo možno najmenej obyvateľov, keďže človek je tou najhoršou pliagou, ktorá sa tu vyskytla a zo všetkých zvierat sa najmenej správa podľa pudov, prirodzenosti – čiže najmenej nasleduje zákony prírody. Ponúkajú sa mi tu paralely i so Savitri Devi. Schreck bol výrazne proti zneužívaniu a „obetovaniu“ detí, ktorého sa dopúšťali niektoré primitívne skupiny satanistov, rovnako ako bol i proti týraniu zvierat. Satanistická filozofia totiž prísne zakazuje ubližovať nevinným bytostiam (deti, zvieratá). Schreck mal tiež revizionistické tendencie vo vzťahu k Hitlerovi a NS.

2.1. Satanistický chrám – jasný pokus o neomarxistickú infiltráciu

V r. 2012 bola v USA založená organizácia Satanistický chrám (The Satanic Temple, ďalej len TST). Napriek satanistickým zobrazeniam a anti-kresťanským sentimentom, si táto pseudo-náboženská organizácia dala za cieľ “podporovať dobročinnosť a empatiu medzi všetkými ľuďmi.”

WTF?! Anton LaVey sa veru musí v hrobe obracať ako vrtuľa a nečudo že Schreck a Zeena sa rozhodli radšej vyznávať budhizmus, než byť akokoľvek spojený s takouto fraškou a šaškárňou akou je dnešný (americký) satanizmus.

Táto satanistická odnož získala veľkú mediálnu pozornosť napr. uskutočňovaním satanských modlitieb v školských zariadeniach, oslavovaním “ružovým omší” nad hrobmi kresťanských fundamentalistov a pokusmi inštalovať satanistické monumenty vo verejných priestoroch.

TST sa popisuje ako progresívna a aktualizovaná verzia LaVeyovho satanizmu. Jeho členovia sa považujú za separátnu vetvu a tvrdia, že nová cirkev predstavuje prirodzenú evolúciu v satanistickom myslení. Podľa TST sú nietzscheánstvo a sociálny darwinizmus nezlučiteľné s recipročným altruizmom a kognitívnou vedou a predošlá Satanistická cirkev (Church of Satana) bola podľa nich príliš autokratická, hierarchická a fetišizovala si autoritárstvo.

Nuž, ide o to, že hoci nie všetky predošlé satanistické organizácie boli náboženskými v pravom zmysle, tak si minimálne ponechávali nejakú formu kvázi – cirkevných dogiem a rituálov. TST na druhej strane na všetko kašle a nemá žiaden teologický alebo filozofický základ – je to len neomarxistický nástroj pre dekonštrukciu zavedených spoločenských a náboženských noriem v prospech práv etnických, sexuálnych a iných menšín. Ich praktické aktivity sú založené na propagácii čohokoľvek čo poškodzuje (biele) kresťanské privilégium.

Nie je ani trochu prehnané povedať, že TST je neomarxistickým pokusom infiltrovať satanistickú subkultúru. Táto nová sekta obsahuje všetky tradičné elementy slniečkárskeho aktivizmu: pro- choice protesty, gej prajdy, démonizáciu histórie Západu a európskej identity a dokonca prehlásenia v prospech moslimov a utečencov. TST je však v tomto ešte prefíkanejšie než iné neomarxistické organizácie/mimovládky tým, že o sebe prehlasuje, že je náboženskou organizáciou. Tým, že svoju politiku prezentujú ako “kľúčové doktríny ich viery” a tvrdia, že akákoľvek opozícia voči nim je porušením ich náboženskej slobody, sú chránení Prvým dodatkom americkej ústavy. Nuž, milí národovci, tak sa to má robiť.

Keď si porovnáme laveyanizmus s TST, tak je očividné, že oba prúdy zdieľajú protikultúrny prístup a rovnaký symbolizmus. Ale ich ideologické podstaty sú úplne nezlúčiteľné. Zatiaľ čo pôvodný laveyanizmus oponuje priemernosti spoločnosti a je poháňaný vôľou jednotlivca vystúpiť nad túto priemernosť, TST akurát rebeluje proti všetkým konzervatívnym a patriarchálnym hodnotám (uf, aké odvážne a originálne v dnešnej dobe, že?), ale nie v prospech niečoho, čo by ich prekonalo, ale v prospech toho, čo sa považuje za spoločensky menejcenné.

Záver

Táto esej sa primárne venovala otázke ľavičiarskej infiltrácie okultných hnutí, ktorá svojim charakterom nie je odlišná od infiltrácie kresťanstva či väčšiny kresťanských cirkví. Podobne ako dokázali dnešní globalisti úplne prevrátiť učenie kresťanských cirkví tak, aby podporovali ich politickú agendu, robia to isté i s okultnými spolkami. Na jednej strane je to dosť frustrujúce vidieť ako bola liberálna ľavica úspešná vo vytlačení pravice z jej vlastného intelektuálneho priestoru, na druhej strane nám to ukazuje, ktoré taktiky sa osvedčili a bude potrebné si ich osvojiť. Infiltrácia a odvolávanie sa na náboženskú slobodu k nim nepochybne budú patriť.

O okultných hnutiach by som chcel písať i v budúcnosti. Určite treba spomenúť i madam Blavatskú, ktorá prakticky ovplyvnila viac či menej všetky veľké okultné hnutia, ktoré nasledovali po nej – od dnešného New Age a Zetgeistu až po germánske okultné hnutia, ktoré adoptovali svastiku (Blavatská tiež tvrdila, že židia boli recyklované toxíny z predošlého vesmíru, ktoré sa nemohli inkarnovať, takže očividne ovplyvnila i Hubbardovu scientológiu :-)).

Sú to atraktívne témy a ako niekoho, kto nie je v súčasnosti príslušníkom žiadnej kresťanskej cirkvi, ma veľmi baví skúmať a študovať rozmanité nekresťanské alternatívy vhodné pre našu, t.j. európsku, civilizáciu. A myslím, že ľudí s podobným zameraním v alternatívno-pravicovom priestore len a len pribúda, takže v tomto smere budem len rád, ak môj text navnadí niekoho na hlbší prieskum nielen spomenutých 2 okultných prúdov.

Zdroje:

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Aleister_Crowley#CITEREFPasi2014
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Aleister_Crowley#CITEREFPasi2014
  3. https://en.wikipedia.org/wiki/The_Satanic_Temple

One thought on “O podvracaní západného okultizmu

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s