Debata o NS (a nielen o tom)

Nedávno som si opätovne vypočul debatu medzi dvomi americkými alternatívnymi “pravičiarmi”alebo nacionalistami (Andrew Anglin a Vox Day) a rozhodol som sa, že k nej napíšem text v podobe komentárov k výrokom, ktoré vo videu odzneli. Tento formát je trochu experiment z mojej strany, ale dúfam, že sa vám bude páčiť. Samotná debata sa pomerne dosť točila okolo ich osobných problémov, ktoré ma naozaj ani trochu nezaujímajú, ale len čo sa prešlo na NS a ideologickú problematiku tak som spozornel. Zároveň by som chcel upozorniť na alternatívu youtube z názvom Bitchute, kde môžete nájsť kopec dobrých videí, ktoré boli z youtube odstránené z dôvodu ťažkej cenzúry a potlačovania slobody slova, ktoré v poslednom období zachvátili vo väčšom rozsahu webový priestor. Tu je spomínaná debata: https://www.bitchute.com/video/Gi6pRvqFAtne/

A tu je teda zopár výrokov, ktoré ma najviac zaujali aj s mojim komentárom:

1. Radikálny individualizmus je problém. (Anglin)

Myslitelia od Benoista až po Dugina by rozhodne súhlasili. A ja súhlasím tiež. Myslím, že hyperindividualizmus je obrovský problém dnešnej spoločnosti. A naozaj nechápem, prečo americkí pravičiari ako je Vox Day musia byť tak veľmi anti-kolektivistickí. Istá forma a úroveň kolektivizmu je jednoducho absolútne nevyhnutná. Koniec koncov ľudské bytosti sú sociálnymi zvieratami – vždy sme boli veľmi spoločenskí a vždy sme existovali v nejakej forme kolektívu, či už to bola rodina, kmeň alebo národ. Budujeme komunity z dobrého dôvodu. Neexistuje žiadna taká bytosť ako „selfmademan“.

Na druhej strane treba povedať, že celá táto paradigma “kolektivizmus vs. individualizmus” je falošnou dichotómiou. Treba tu skoncovať s absolutistickým uvažovaním. Byť extrémnym kolektivistom rozhodne nie je dobrá myšlienka rovnako ako to platí v prípade extrémneho individualizmu. Extrémny kolektivista riskuje, že bude konformný voči skupine až do bodu, kedy to bude na jeho úkor, resp. do bodu sebapoškodzovania. Na druhej strane extrémny individualista zase stratí spojenie s ostatnými ľuďmi, stane sa atomizovaným a osamelým – a opäť na úkor jeho vlastného dobra. Mám za to, že k tomu, aby ste vybudovali dobre fungujúci systém, ktorý bude férový voči všetkým potrebujete dosiahnuť istú vyváženosť a spojenie individualizmu a kolektivizmu.

2. Hitler chcel zničiť kresťanstvo a tradičnú rodinu. (Vox Day)

Ide o veľmi časté obvinenie zo strany kresťanských konzervatívcov. Nie je to celkom pravda, hoci dá sa trochu pochopiť, prečo by niekto došiel k takémuto záveru. V NS Nemecku existovali inštancie prostredníctvom ktorých štát mohol prekročiť svoje hranice viac než by to bolo akceptované u Američanov s ohľadom na Hitlerjugend. Mali ste tu tiež BDM, čo bola liga nemeckých dievčat. Áno, štát chcel z časti nahradiť rodiča v rozsahu, ktorý by mnohí kresťania vnímali ako problematický. Ale nazývať to úmyselným pokusom o zničenie rodiny je šialené preháňanie. Hitler sa veľmi zaujímal o rodiny a hlavne o to, aby mali deti. Jeho vnímanie rodiny je predsa len trošku odlišné od konzervatívneho kresťana ako je Vox, takže v tomto zmysle Hitler naozaj nebol až tak tradičný alebo „pravicový“ ako povedzme americkí konzervatívci. Tí veria, že jedine rodičia by sa mali podieľať na výchove dieťaťa a štát by im mal nechať voľnú ruku.

Pokiaľ ide o Hitlerov postoj ku kresťanstvu, tak ten bol skôr pragmatický. Vieme, že na verejnosti prejavoval často vrúcnosť ku kresťanským sentimentom, keďže si uvedomoval, že prezentovanie odporu by mu mohlo pohoršiť v očiach verejnosti. V súkromní však prejavoval isté odmietanie kresťanstva, avšak dôsledne vyjadril svoju vieru vo vyššie bytie, ktoré nazýval “Prozreteľnosťou” a ktoré považoval za aktívnu božskú silu sveta.

Hitler tiež odmietol ateizmus, ktorý nazval „návratom k štádiu zvieraťa“ a veril, že uznanie božského princípu v kozme bola jedna z vecí, ktorá robila človeka človekom. Národní socialisti tiež zakázali ateistické a voľnomyšlienkárske spolky.

V krátkosti, Hitler nebol ani ateista, ani kresťan – bol to nekresťanský teista, ktorý sa v tomto smere pomerne dosť približoval deistickým mysliteľom z čias osvietenstva.

3. Národní socialisti vnímali svoju ideológiu ako jediný možný prostriedok zachovania kvality života. NS veril, že ľavica i pravica obe zapredali tradíciu, rodinu, národ i ekonomiku. (Anglin)

Absolútna pravda. Len k tomu dodám, že sám Hitler sa vyjadril, že ekonomika existuje iba ak slúži záujmom ľudí. Ak neslúži, potom aká je jej pointa? Toto nebol systém založený na profite, ale systém založený na rase alebo “völkisch” systém. Nepochybne ide o veľmi odlišný prístup než aký poznáme napr. z USA.

4. Ľavičiarstvo sa pokúša prekonať prirodzený poriadok, aby uviedlo do chodu rovnosť. (Vox Day)

Opäť pravda. Ľavičiari chcú priniesť nižšie tých, ktorí boli a sú schopní dosiahnuť najvyššie a prekonať zásluhovosť v mene rovnosti. Nestačí im rovnosť príležitostí, ale sledujú rovnosť výsledkov – v tom spočíva ich primárny problém. Sú schopní tvrdiť, že muži a ženy sú vlastne rovnakí a každá rasa má presne rovnaké schopnosti, kreativitu, psychologické kvality, atď. Ľavica sa však v tomto fatálne mýli, pričom jej omyl nás môže vyjsť veľmi draho. Výskumy dokázali, že to nie je pravda. Neomarxisti môžu vedu nazývať “hatespíč”, ale to je akurát tak všetko. Je mi ľúto, ale osobne, ako inteligentná ľudská bytosť, nepovažujem DNA a reálny vedecký výskum za “hejtspíč”.

5. NS chcel vytvoriť rovnosť v rámci nemeckého národa. (Vox Day)

Čiastočná pravda. Národní socialisti však nikdy netvrdili, že muži a ženy sú si rovní, napríklad. Verili v hierarchiu v rámci relatívne rovnej spoločnosti. Rovnosť národného socializmu bola rovnosťou rasovou. Ste všetci rovní, ak ste Nemci, a preto sa štát bude k vám chovať ako k Nemcovi – a to je to najvyššie možné zaobchádzanie aké môžete dostať. Ale systém mal jasnú hierarchiu. Hitler sám hovoril o nordickom jadre, ktoré sa prezentovalo skrz svoje správanie a zásluhovosť , a preto by malo byť na vrchu. Nacisti tiež nepraktikovali rovnosť výsledkov ako to chcú napr. dnešné feministky.

Bolo by dobré si vyjasniť fakt, že NS bol jednoznačne založený na elitnom princípe a predovšetkým pre elitu, pričom jeho sociálnosť mala dva rozmery:

1. Sociálnosť medzi členmi elity (ktorú mali predstavovať najmä SS, podľa niektorých aj stará nemecká šľachta). Tá mala mať charakter priateľstva, vzájomného vzťahu dôvery rovného s rovným – ako v rámci kmeňa u starých Germánov.

2. Druhý aspekt bol určený pre širšie vrstvy: tu mala sociálnosť skôr vyrovnávajúcu či “charitatívnu” povahu. Inak povedané, aby sa chudobní nebúrili, bolo nevyhnutné im garantovať istú životnú úroveň. V ponímaní NS to ale nesmerovalo k sociálnemu štátu pre úplne všetkých, a už vôbec nie pre všetky národy – čo by napokon bola utópia, ako sa to jasne ukázalo pri internacionálnom komunizme.

6. Nacisti neboli pro-belošskí, ale išlo o pan-germánskych imperialistov. (Vox Day)

Nuž, je to omnoho komplikovanejšie a komplexnejšie než ako to prezentuje Vox Day. Ale v zásade je na tomto tvrdení kus pravdy. Vo všeobecnom zmysle nacisti neboli pro-belošskí. Nebojovali oficiálne za bielu rasu a ani sa nepokúšali zjednotiť všetkých bielych ako seberovných. Národný socializmus nie je vôbec synonymný s dnešným bielym nacionalizmom (čo jasne deklarujú i mnohí bieli nacionalisti). Národní socialisti boli nemeckí nacionalisti až šovinisti a imperialisti. Národní socialisti začínali ako nacionalisti, aby sa neskôr stali internacionalistami – len čo sa pustili do budovania ríše (viac k charakteru a fungovaniu ríše tu). Je tu teda istá podobnosť s globalistami a ich ambíciami. Osobne sa mi v tomto prípade celkom pozdáva výraz „internacionálny fašizmus“. Iný pojem, ktorý sa mi hrnie na jazyk, je pan-germanizmus.

Napriek svojej dôležitej biologickej orientácii sa národnosocialistický pan-germanizmus v praxi prejavoval skôr nacionalisticky ako rasialisticky, čím vyvolal vnútrobelošské rozbroje. To si u pan-germanizmu všimol i mysliteľ Lothrop Stoddard, ktorý sa v r. 1921 vyjadril veľmi jasne: „ Pan-germanisti uvažujú viac v termínoch národnosti než rasy“.


7. Národní socialisti si zobrali toho viac a ľahšie z ľavice ako pravice. (Vox Day)

Skôr pravda. Ak si prečítate esej „Demystifikácia zrodenia a financovania NSDAP, ktorá je dostupná na stránke inconvenient history.com dozviete sa, že KPD stratila miesta práve na úkor NSDAP. Hitler získal ďaleko viac stúpencov z ľavičiarskeho a komunistického tábora, resp. z viacerých ľavičiarskych strán ako z pravicového alebo centristického tábora. Pre Hitlera bolo omnoho náročnejšie presvedčiť centristov a konzervatívcov než ľavičiarov.


8. Hitler bol proti tradícii. (Vox Day)

Skôr nesúhlas. Hitler bol v niečom za tradíciu a v niečom viac progresivista. Práve v NS došlo k istému zosúladeniu alebo vyváženiu tradicionalizmu a progresivizmu – povedzme niečo ako “archeofuturizmus” (nadnesene napísané :-)). Hitler vnímal NS ako prostriedok na uchovanie germánskej tradičnej kultúry, ktorá bola silne podporovaná NS štátom. Na druhej strane ťažko poprieť isté prepojenie NS i s myšlienkami osvietenstva. Tradicionalisti teda majú istú pointu, keď tvrdia, že fašizmus a NS sa v istom bode rozchádzajú s tradíciou a nadväzujú na modernitu.

Koniec koncov i taký fašizmus výrazne čerpal z odkazu VFR. Vieme, že Mussolini bol veľmi inšpirovaný i myšlienkami Thomasa Painea, ktorý podporoval VFR i Americkú revolúciu. Francúzski medzivojnoví fašisti sa veľmi otvorene hlásili k odkazu VFR – od Jacques Doriota (vodcu fašistickej Ľudovej strany) až po Marcela Déatu (vodcu francúzskych fašistických neosocialistov). Americká nacistická strana German – American Bund sa zase hrdo hlásila k americkým otcom zakladateľom (mnohí boli slobodomurári) a k Americkej revolúcii. Osvietenstvo zase imponovalo národnosocialistickým mysliteľom ako bol napr. Rosenberg (pomerne dosť anti-katolícky založený) alebo Savitri Devi, ktorá ho vnímala ako “víťazstvo Euklida nad Mojžišom.”(pozri. č. 281 VII. kapitoly).

9. Ženy sú často napádané pravicou a to je jeden z dôvodov, prečo ľavica dnes dominuje nad ženami vďaka feminizmu a obhajobe ženských práv.

Celkom súhlasím. Ľavica vždy priťahovala ženy viac ako pravica, a preto si myslím, že Vox sa tu opäť mýli. Útoky na ženy a ťažká mizogýnia prichádzajú dnes z pravicových rankov, nie z ľavicových. Obzvlášť Anglin je známy pre svoju nechutnú mizogýniu a agresívne útoky voči ženám, ktoré sa venujú pro-belošskému/pro-západnému aktivizmu. Podľa Anglina nemajú ženy čo robiť v politike a nepredstavujú nijaký prínos. Nuž, s takýmto prístupom, kde je žena degradovaná len na nemysliacu chodiacu maternicu, ktorá má len trčať pri sporáku a štrikovať, americkí alternatívci určite zájdu “ohromne ďaleko”. Veľmi „inteligentný“ postoj a stratégia. Gratulujem.

10. Liberalizmus predchádzal Židom (Vox Day).

Tu som na pochybách, keďže som neštudoval dopodrobna históriu liberalizmu. Vieme, že mu predchádzal laicizmus (sekularizmus), čo je v zásade anti-cirkevný vývoj. Výrazným predchodcom liberalizmu a laicizmu bolo slobodomurárstvo, ktoré bolo silne zamerané proti katolíckej cirkvi a celému dovtedajšiemu poriadku. Slobodomurárstvo bolo tiež veľmi anti-monarchistické – povedzme,že v danej dobe monarchia prezentovala “pravicu”, čiže tradicionalizmus. Slobodomurárstvo však chcelo zničiť cirkev a monarchiu, keďže ich zo svojho uhľa pohľadu vnímalo ako veľmi nespravodlivé a umožniť väčší podiel na moci širším masám. Samozrejme, netreba tiež zabúdať, že slobodomurári výrazne čerpali zo židovských tradícií a židovského intelektualizmu, najmä z kabaly.

Vieme, že katolícka cirkev mala v časoch minulých nesmiernu moc a len jej samotné spochybňovanie vás mohlo dostať do veľkých problémov – mohol sa z vás stať heretik a cirkev vás mohla zničiť, niekedy i doslova, t.j. fyzicky. Potrebujeme teda veľa premýšľať o tom ako dochádza k transferu moci. V stredoveku vás mohla cirkev zničiť, ak veľmi chcela a odsúdiť vás k smrti. Dnes môžu človeka zničiť zase judeo – globalistické mocenské elity. Možno vás nemôžu zabiť, ale môžu vás napr. pripraviť o zamestnanie alebo zamedziť vám publikovanie na webe, event. dostať vás do väzenia za „hejspíč“ či „popieranie“ alebo deportovať z krajiny.

Záver

Celá táto debata mi miestami prišla dosť od veci. Anglin je veľmi slabý diskutér, hoci ak už by som si musel vybrať víťaza, tak by to bol skôr on. Vox Day je v mnohom pomýlený a jeho neznalosť histórie je vskutku alarmujúca (a to sa prosím pekne potrebuje tento človek neustále vystavovať svojim vraj poriadne vysokým IQ – nuž, toto je veľmi typické pre v skutočnosti zakomplexovaných jedincov). Problematiku ľavicovosti či pravicovosti NS som už vyriešil v tomto článku a mám za to, že ďaleko podstatnejšou otázkou je, či to bol dobrý systém pre Nemcov a iných bielych alebo nie, resp. či má dnes nejakú relevanciu a ak áno, potom v čom presne. Zároveň treba vyriešiť otázku do akej miery je jeho napodobňovanie a odkazovanie naň v súčasnosti vhodné alebo kontraproduktívne pre ľudí tvrdiacich, že bojujú za národ (myslím, že sa zhodneme na tom, že je to dnes veľmi kontraproduktívne). O tom však možno nabudúce.

6 thoughts on “Debata o NS (a nielen o tom)

  1. Pokiaľ má mať diskusia o fašizme, nacionálnom socializme a „klérofašizme“ reálny zmysel, je nevyhnutné rozdeliť jeho teoretické a hlavne reálne praktické uplatnenie na obdobie pred vypuknutím II. svetovej vojny a po tomto vojnovom „míľniku“. Vojna je charakteristická mimoriadnymi opatreniami, zasahujúcimi do všetkých sfér spoločnosti. A nemusí byť ani svetová, stačí si naštudovať históriu USA v období Vietnamskej vojny.

    Odporúčam každému záujemcovi o politológiu zakúpiť si knihu https://www.martinus.sk/?uItem=42391 , tých menej ako 10€ naozaj za to stojí. Dnes žijeme v prostredí, ktoré stále viac pripomína totalitný systém popísaný v tomto románe. Nové ministerstvo pravdy G. Sorosa a jeho newspeak deformuje akúkoľvek diskusiu na túto zásadnú tému a po pozornom prečítaní žaloby na ĽS NS https://domov.sme.sk/c/22110054/cele-znenie-ciznarovej-zaloby-na-rozpustenie-lsns.html sa ocitnete presne v ovzduší, ktoré popisuje tento román. Kvôli objektivite ale si treba uvedomiť, že Čižnár bol pod tlakom liberálnych hlupákov a fakt že poslal takúto mimoriadne hlúpu obžalobu bol skôr výrazom jeho rezignácie ako presvedčenia, že takto diletantsky formulovaná obžaloba mohla mať nejakú šancu na úspech.

    Na jednej strane sa na Slovensku po roku 1990 presadil nehanebný formálny právne pozitivistický pohľad na spravodlivosť, na druhej za pomoci Sorosom vychovaných samozvaných expertov z mimovládok sa definícia pojmov používaných na súdoch presunula na nikým nevolených samozvancov, ktorí našťastie sú iba obyčajní oportunisti bez vedomostí a inteligencie. Obžaloby Rostasa a ĽS NS adekvátne reflektujú neschopnosť týchto neužitočných idiotov a senilitu Sorosa, živiaceho týchto darmožráčov.

    Hlupáci ako Klus a Radičová sú nádhernou ukážkou umelo vytvorených „autorít“ bez zodpovedajúcich vedomostí a inteligencie. Pekne ilustrujú princíp fungovania totalitnej ideológie, ktoré potrebuje krížencov chameleóna a papagája pre udržanie svojej existencie.

    Problém nevidím v nálepkovaní politických protivníkov nedefinovanými pojmami spomenutými v úvode alebo v zaraďovaní na politologicky zastaranými pojmami ľavicový a pravicový. Dnes je aktuálnym problémom nástup novej totality, ktorej nositeľov médiá označujú za „slušných“ a „progresívnych“.

    Napríklad „progresívny a slušný“ Klus (docent politológie!) by dokázal pokojne obmedziť volebné právo, Osuský dokáže verejne fackovať nesvojprávneho Vaského a jeho politický súputník Traubner ľutuje, že ešte nespáchal samovraždu. https://www.hlavnespravy.sk/mohol-toto-lekar-povedat-skoda-ze-nie-ste-stvrty-reagoval-slusny-traubner-na-vaskeho-ktory-uviedol-ze-na-slovensku-denne-spachaju-samovrazdu-dvaja-az-traja-ludia/1744584
    Dvojaký kilometer a absenciu sebareflexie nádherne predviedol https://www.hlavnespravy.sk/podla-drobu-nic-lepsie-ako-eu-nikdy-mat-nebudeme-mrzi-ho-najma-ze-proti-unii-sa-ozyvaju-aj-decka-ktore-nikdy-nezili-za-ostnatym-plotom/1744698
    pri vyjadrení tohto neschopného župana, ktorý na BSK okrem bezbrehého tárania predviedol veľmi slabý výkon si musím klásť otázku, čo tento neužitočný idiot vie o socializme a koľko rokov dospelého života (narodil sa v roku 1971) zažil za tým ostnatým drôtom a aký mal prístup k reálnym informáciám o fungovaní reálneho socializmu.

    Máme Ministerstvo pravdy ktoré predstavuje sieť mimovládok senilného Sorosa, ktorý evidentne nad ich fungovaním dávno stratil kontrolu. Definuje slovník newspeaku a prekorumpované médiá ho presadzujú v diskusii o zásadných problémoch Slovenska.

    Pokúsme sa definovať pojmy ako fašizmus a nacizmu bez tohto naničhodného newspeaku a potom sa veľmi krásne odhalí ničomnosť vodcu ľudáckeho folklórneho súboru a smiešnosť jeho retroklerofašistických karnevalov.

    Páči sa mi

  2. Diskusia o fašizme by sa pokojne mohla začať Spartou a Platónovými predstavami o fungovaní štátu. Ale kvôli stručnosti sa obmedzíme na obdobie XIX. – XX. storočia a začneme protofašistom Napoleonom III. Jeho predstavy o priamej (cisárskej :-D) demokracii sú asi večne živé. Moc je odovzdaná ľudom absolútnemu vládcovi, ktorý je „ľudu“ priamo zodpovedný a jeho akty sú potvrdzované za pomoci referenda. Voľby boli starostlivo manipulované a politické aktivity a tlač boli kontrolované. Neskôr systém nahodil na seba kabát „L’Empire libéral“ (1860–70) a toto obdobie je naozaj veľmi poučné pre postsocialistické krajiny. Schéma https://fr.wikipedia.org/wiki/Empire_lib%C3%A9ral#/media/File:Constitution_de_la_France_en_1870.png
    predstavuje ideál pre systém, v ktorom Pán Veľkonemožný prezident/imperátor manipulovaný „poradcami“ vyberanými oligarchiou vládne pod liberálnou fasádou. Aké aktuálne, na Ukrajine aj na Slovensku. 😀

    Páči sa mi

  3. V tomto bode treba abstrahovať od konkrétneho a zreteľne formulovať, že bez vodcovského princípu (Führerprinzip) nemá zmysel diskutovať o fašizme a fašistoch. Myšlienka “Moc je odovzdaná ľudom absolútnemu vládcovi, ktorý je „ľudu“ priamo zodpovedný” formulovaná Napoleonom III eskalovala v nacionálnom socializme až do podoby “Slovo vodcu je nad zákonom” predstavuje jeden zo základných atribútov fašizmu. Umožňuje odlíšiť fašizmus/nacizmus od iných typov (často podstatne zákernejších) totality.

    Hrozí na Slovensku fašistické nebezpečensvo? Vidíte na Slovensku nejakého charizmatického vodcu, autoritu, ktorú by rešpektovala väčšina národa?

    Systém, ktorý sa snažia nastoliť “progresívni a slušní” lepšoľudia ho nepotrebuje, jeho ideálom je manipulovateľný pandrlák bez inteligencie a morálky. Kotleba a vodca? 😀 Fotografia Kotlebu na tejto stránke hovorí sama za seba. Vodca oneskorených puberťákov pobliekaných do pseudohistorických uniforiem, ktorý svojim myslením zaspal v tridstiatych rokoch minulého storočia! 😀

    O čom bola potom obžaloba na NS? To je kapitola sama o sebe, ale zjednodušene povedané Sorošovi darmožráči potrebujú odôvodniť svoju existenciu aby dostali svojich 30 strieborných. O čom sú diskusie o antisemitizme na Slovensku?

    Slovensko je hlboko pod priemerom Európy. Ale darmožráči sú evidentne nešťastní, preto je potrebné maximálne zviditeľňovať výstrelky Kotlebových somárov!

    Páči sa mi

  4. Jakub Drábik vo svojom článku https://www.academia.edu/9690110/K_problematike_defin%C3%ADcie_pojmu_fa%C5%A1izmus_nov%C3%A9ho_konsenzu_a_v%C3%BDvoja_v_b%C3%A1dan%C3%AD_o_fa%C5%A1izme_On_the_problem_of_defining_fascism_new_consensus_and_the_development_in_the_fascist_studies_
    K PROBLEMATIKE DEFINÍCIE POJMU FAŠIZMUS, „NOVÉHO KONSENZU“ A VÝVOJA V BÁDANÍ O FAŠIZME

    poskytol dobrý historický prehľad rôznych definícií fašizmu v ktorom stojí za pozornosť prítomnosť alebo neprítomnosť vodcovského princípu (Führerprinzip) v týchto definíciách. Z pohľadu psychológie a sociológie je to ale zásadná komponenta úspechu a aj príčina postupnej degenerácie fašizmu v histórii.

    Archetypy hrdinu, zázračného dieťaťa a múdreho starca vyjadrujú potrebu vystresovaného človeka, ktorý nechápe ohrozujúcu situáciu, nájsť vodcu čo mu poskytne ochranu v skupine vyznávajúcej ideológiu jednoduchých riešení na zložité problémy. Princíp odovzdania moci jednému človeku a spoliehanie sa na jeho zodpovedné jednanie je zásadný pre pochopenie úspechu fašistickej ideológie. Historicky overená skúsenosť, že „vodca“ nedokáže uniesť zodpovednosť a podľahne pýche (hybris) a začne doslovne bláznieť, je pre pochopenie genézy fašistickej ideológie podstatný. Východiskom konfliktu medzi sľubmi národu a reálnymi možnosťami vodcu je rozpútanie vojnového konfliktu alebo zavlečenie národa do prebiehajúcej vojny. A to je ten vojnový „míľnik“, v ktorom začína rýchla degenerácia pôvodných myšlienok. Týka sa to fašizmu aj nacizmu!

    Prečo sa potom vodcovský princíp v niektorých definíciách fašizmu vynecháva? Stačí sa pozrieť v akom historickom a ideologickom kontexte autor definície tvoril a je všetko jasné. Komunistickí politológovia majú problém s kultom osobnosti Stalina, Maa a rodiny Kimov. Naopak naši objavitelia „klérofašizmu“ majú problém s osobnosťou Jozefa Tisu, lebo označenie Tisa ako „vodcu“ fašistického typu neznesie elementárne kritériá.

    Nálepkovanie marginálnych folklórnych súborov ako je ĽS NS je možné iba za predpokladu, že vynecháte z definície fašizmu vodcovský princíp, lebo karnevalová primadona typu Kotleba je skôr na smiech ako obdiv. Úbožiaci jeho typu nemajú okrem operetnej paródie fašizmu čo národu ponúknuť!

    Pre pochopenie fašizmu je dobré si pozrieť skutočne geniálny film Leni Riefenstahl „Triumf vôle“. Jeho zakazovanie je jedným z vrcholov liberálnej idiotie, lebo práve v tomto filme dokázala umeleckou formou vysvetliť veľmi transparentne podstatu nacizmu. Čoho sa títo intelektuálni impotenti boja, že viac ako pol storočia starý film dokáže presvedčiť národ o nacistickej „pravde“? To sú naozaj tak argumentačne slabí, to ich príručky propagandistu a agitátora neobsahujú príslušnú kapitolu 😀 ? Pozorný divák poznajúci základy sociálnej psychológie veľmi rýchlo pochopí podstatnú úlohu akú hral „führerprinzip“ v nacistickej propagande. Viete si predstaviť Kotlebu ako hlavnú postavu v podobnej scéne? https://c8.alamy.com/comp/P09RR6/original-film-title-triumph-des-willens-english-title-triumph-of-the-will-film-director-leni-riefenstahl-year-1935-P09RR6.jpg 😀

    Páči sa mi

    1. Dík za text od Drábika. Myslím, že som ho už dávnejšie čítal. Drábik má pravdu, že prísť s nejakou jednou ucelenou a správnou definíciou je ťažké a i spomínaný Griffin, ktorého prístup sa zdá byť dnes v akademických kruchov preferovaný, si jeho toho vedomý.

      Kotleba a kotlebovci sú dosť na smiech, ale aj ich pôsobenie je len odrazom istej širšej zdegenerovanosti populácie.

      Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s