100. výročie úmrtia Štefánika

Tak máme dnes 100. výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika, podľa mnohých najväčšieho Slováka zo všetkých (osobne by som dal na 1.mieste Štúra, ale nemám väčší problém ani so Štefánikom).

Každopádne, dočítal som sa, že na spomienkovej slávnosti uskutočnenej kde inde než na Bradle, sa Andrej Danko vyjadril, že “keby Štefánik žil, bojoval by v 30. rokoch proti fašizmu.”

Hmm? To je tá historická “kebybolológia”, ktorá je síce veľmi lákavá, ale intelektuálne nepoctivá, pretože história je výsledkom miliárd kauzálnych príčin, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú.

Vieme však, že Štefánik silne nenávidel boľševizmus a aj priamo bojoval proti boľševikom počas občianskej vojny v Rusku. Veď napokon aj toto bol dôvod, prečo mali aj tunajší komunisti voči nemu dlho skôr rezervovaný postoj.

Upozornil by som však i na článok od Jozefa Majchráka, ktorý vyšiel na webe Postoj, pod názvom “Aký štát chcel Štefánik”. Vyberám z textu:

Ale, ako už bola reč, Štefánik sa od svojich druhov v československom odboji nelíšil len aristokratickým šarmom, ale aj politickými názormi. Bol výrazne konzervatívnejší. Známy prvorepublikový novinár Ferdinad Peroutka napísal, že v ňom bola skrytá taká zásoba konzervativizmu, že by ju mohol podeliť medzi niekoľko ďalších. Niekedy v ňom vraj tento konzervativizmus doslova vybuchoval.

Možno aj vtedy, keď Masaryk v roku 1918 zverejnil takzvanú Washingtonskú deklaráciu. Jej text bol jeho politickým a programovým manifestom. Hovorí sa v nej, že československý štát bude republikou, že zavedie všeobecné volebné právo, teda aj volebné právo pre ženy, že dôjde k odluke cirkvi od štátu a nová republika urobí zásadné politické a sociálne reformy. Napríklad zruší šľachtické výsady a vykúpi veľkostatky. Štefánik sa o deklarácii dozvedel v Tokiu a Masarykovi okamžite telegrafoval svoje výhrady. Nový štát sa podľa neho nemá „otrocky poddávať tlaku toho, čo sa neprávom nazýva moderným myslením“. Štefánik, na rozdiel od prvého prezidenta, neveril v Ameriku a Wilsonove myšlienky, o ktoré sa Masaryk vo svojej deklarácii opieral, považoval za produkty falošného pokrokárstva modernej doby. Politické usporiadanie USA bolo pre neho len zakukleným tyranstvom najhoršieho druhu, pred ktorým jednoznačne uprednostňoval monarchiu. Nesúhlasil ani s oddelením cirkvi od štátu a zavedením volebného práva žien. V uskutočnení Masarykových plánov videl riziko, že povedú k anarchii. Navrhoval, aby prvé obdobie po vzniku štátu bolo preklenuté vojenskou diktatúrou a až neskôr, po stabilizácii pomerov, by bola zavedená konštitučná monarchia.

Na rozdiel od Masaryka a Beneša neveril Štefánik ani v rodiacu sa Spoločnosť národov. Podobne ako hlava obnoveného Poľska Jósef Pilsudski za jedinú naozajstnú garanciu existencie štátu považoval len silnú armádu. A to armádu so železnou disciplínou, kde nie je miesto pre žiadne demokratické prvky.

Ja samozrejme nemienim tvrdiť, že Štefánik by sa nakoniec priklonil v búrlivom období 20-tych a 30-tych rokov k fašizmu – v kontexte v tom čase rastúcej popularity rôznych fašistických hnutí naprieč celou Európou. To by som sa zase púšťal do Dankovej “kebybolológie”. Skôr mi ide o to poukázať na to, že prezentovať Štefánika ako nejakého zarytého demokrata či liberála a budúceho anti-fašistu, spôsobom, ako to dnes robia mnohí politici a “slniečkári” je tiež vytváranie falošného obrazu.

3 thoughts on “100. výročie úmrtia Štefánika

    1. V poriadku. Nie som zástancom pestovania kultu osobnosti, hlavne nie takého akoby prevzatého cez kopírák Sovietskych bolševikov z obdobia Stalinizmu.

      Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s