Estetika a eugenika

V r. 1920 Knight Dunlap, prezident Americkej psychologickej asociácie, publikoval knihu “Personal Beauty and Racial Betterment.

Dunlapova téza spočívala v tom, že to čo sa nazýva osobná krása inšpiruje emocionálne ocenenie mnohých kvalít, ktoré robia z jednotlivca vhodného a zdravého rodiča pre vhodnú a zdravú generáciu.

Krása je meradlom rasového fitness pre budúcnosť. Muži aj ženy ju vyžadujú pre svojich partnerov, aj keď mnohí z nich nechápu povahe alebo významu tejto túžby. Túžba po prekrásnom partnerovi je nepostrádateľným, prvotným nutkaním. Ide o inštinktívnu súčasť nás samých. Usmerňuje nás k našej nedávno prerušenej ceste smerom k vyššej inteligencii, väčšej sile a moci – a k zvýšeniu vedomia a múdrosti.

Dunlap tvrdí, že zachovanie krásy je neoddeliteľné od zachovania všetkých civilizovaných hodnôt a pokroku. Ak stratíte jedno, stratíte i ďalšie. Navyše Dunlap varuje, že naša civilizácia podporuje zvýšenie ľudskej škaredosti a zničenie ľudskej krásy natoľko drasticky, že iba radikálna a namáhavá sila môže zvrátiť tento proces.

Čo je to osobná krása? Dunlap hovorí, že sa výrazne odlišuje od rasy k rase, ale typ, ktorý má najvyššiu hodnotu má tendenciu približovať sa k európskemu typu, kedykoľvek a kdekoľvek sa tento európsky typ stane známym.

Čo je osobnou krásou pre Európanov? Existuje obrovské množstvo markerov krásy vzťahujúcich sa k obom pohlaviam. V niektorých prípadoch ide tiež o markery “pokročilej” rasy z fylogenetického hľadiska, t.j. charakteristiky, ktoré signalizujú väčšiu rozdielnosť od viac primitívnejších foriem.

Ak budeme skúmať profil tváre, potom si treba všímať jej uhol: uhol línie, vzhľadom k horizontu, kedy človek normálne stojí, vychádzajúcej z najväčšieho výčnelku čeľuste smerom k najvýraznejšej časti čela. Priemerný tvárový uhol európskej rasy má najbližšie k vertikále ľubovoľnej ľudskej rasy. Neľudské tvory majú čoraz nižšie uhly tváre – a to viac a viac ako smerujeme od vyvinutejších k primitívnejším formám. Menej vyvinuté tvory s menším mozgom majú nižšie, sklopenejšie čelo (a teda aj menšiu kapacitu v čelných oblastiach mozgu). Viac primitívne tvory tiež inklinujú k tomu mať väčšie zuby a väčšie čeľuste, ktoré vyčnievajú dopredu, čím sa tvárový uhol približuje k horizontálnemu.

Muž alebo žena s vysokým alebo “ušľachtilým” čelom sa nám javí atraktívnejší ako ten so strmým, upadajúcim čelom. Druhého menovaného budeme inštinktívne vnímať ako primitívneho a škaredého, či už používame tieto slová alebo nie. Vyčievajúca čelusť alebo nevyvinutá brada a veľký sploštený nos poskytujú európskym očiam ľudský profil, ktorý pôsobí vypuklo a ako zvierací raťafák. Ide jednoducho o berličky krásy, tak ako ich vnímajú Európania. Môžeme si uvedomovať našu racionalitu, ale naše inštinkty nám jednoducho hovoria, že to, čo je vysoko vyvinuté je krásne, zatiaľ čo primitívne vyzerajúce nie.

Spôsob expresie ľudskej tváre môže byť ten najdôležitejší jednotný faktor pre osobnú krásu. Dokonca i v klasickom sochárstve, kde ideál európskej krasy je doslova vytesaný do kameňa a celá nahá forma je plne odhalená, je práve vznešený a spirituálny výraz tváre to, čo najviac priťahuje našu pozornosť, viac ako akákoľvek iná kvalita.

Tvár je miestom najkomplexnejšej svalovej štruktúry celého tela – vrátane zložitej nervovej sústavy, ktorá je s ňou zosúladená. To dáva našim tváram extrémne širokú i jemnú variáciu výrazu. Vzhľadom na závislosť či previazanosť tejto svalovej štruktúry so zdravím a aktuálnym stavom našich nervov, by nás nemalo prekvapovať, že sa dokážeme dozvedieť veľa o temperamente, zdravotnom stave a inteligencii muža alebo ženy štúdiom jeho alebo jej tváre. Tvár, a v menšom rozsahu, i ostatné časti tela, ponúkajú konštantnú a mnohostrannú reflexiu mozgového a nervového systému.

Je očividné, že naše inštinktívne ideály krásy – vyjadrené nielen v našom sexuálnom výbere, ale tiež v našom umení, pokiaľ je neskorumpované a slobodné – v týchto ohľadoch ďaleko presahujú realitu. Veľmi málo z nich zahŕňa takéto ideály až smerom k dokonalosti. Avšak treba mať na pamäti, že toto sú naše ideály, a pokiaľ sú takéto ideály uprednostňované pri výbere tých, ktorí budú matkami a otcami budúcich generácii, potom zároveň ponúknu pohľad i na nenarodené generácie: pohľad, ktorý bude zábleskom budúcnosti.

autor: Daniel Gurpide

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s