Preferencia pre živú alebo neživú krásu

Myslím, že u niektorých ľudí, obzvlášť ak ide o horlivých humanistov, sa môžno stretneme s tendenciou prehliadať krásu, ktorá je živá, pretože nie je produktom niečoho unikátne “ľudského”.

Všimol som si istý rozdiel medzi obhajcami kulturalizmu a “rasistami”. Ľudia z prvej menovanej skupiny budú viac oceňovať krásu neživých vecí vytvorených človekom – ako napr. umenie, hudba, literatúra, architektúra a pod. Budú tiež bojovať o zachovanie kultúry napr. proti ikonoklazmu, t.j. náboženskému úpadku, či všeobecnej degenerácii.

“Rasista” (ja viem, veľmi problematické slovo v danom kontexte, úvodzovky sú na mieste) na druhej strane bude oceňovať viac živú krásu nevytvorenú človekom a uznávať, že táto krása je produktom istého množstva genetickej izolácie a prirodzenej selekcie.

“Rasista” či teda rasialista sa preto usiluje o zachovanie krásy rasy pred vplyvmi ako rasové miešanie, ktoré by nevyhnutne ukončilo túto unikátnu krásu.

Keď už som spomenul ikonoklazmus, tak treba dodať, že ten sa neprejavuje len ničením ikon, sôch a malebných okien milovaných kresťanskými tradicionalistami, ale taktiež sa môže prejaviť v zničení rasového typu alebo dokonca v deštrukcii prírodnej krásy našej zeme – niečo, čo by malo anti-environmentálnych “pravičiarov” rozhodne začať znepokojovať (áno, ľavica má v niečom aj pravdu, zmierte sa už s tým :-)).

Povedal by som, že aj z tohto vnímania či preferencie krásy môžu vznikať rozdiely naprieč ideologickým disentom toho, čo sa niekedy označuje ako pravica či alternatívna pravica. Tí, ktorí viac oceňujú neživú krásu budú skôr nasledovať tradíciu rôznych cirkevných otcov, mystikov, monarchov a mysliteľov ako napr. Hillaire Belloc, Oswald Spengler, Július Evola či Alexander Dugin, zatiaľ čo tí, ktorí preferujú živú krásu – čiže biosféru a žijúce tvory – budú skôr nasledovať mysliteľov ako Savitri Devi, Alfred Rosenberg, Lincoln Rockwell, William Luther Pierce, David Duke, Jared Taylor či Greg Johnson, t.j. rasialisticky orientovanú pravicu.

Za seba hovorím, že si prajem zachovať rovnako živú ako aj neživú krásu. V nijakom estetickom zmysle nie som ikonoklasta. Želám si zachovanie “civilizácie” ako kultúry rovnako ako zachovanie každej ľudskej rasy, tak aby pokračovala v reprodukovaní svojej unikátnej krásy (a ďalej zušľachtovala svoju krásu) za predpokladu správnych podmienok.

Ale ak už by som si musel predsa len vybrať, tak volím záchranu základného biologického substrátu pred civilizáciou, pretože civilizácie môžu byť znovuobnovené, pokiaľ sa zachová genetický typ ľudí, ktorí ju vybudovali ale naopak to platiť nebude.

Napriek tomu by som nechcel vidieť, aby sa priaznivci neživej krásy stavali proti priaznivcom živej a naopak. Naozaj nie je dôvod k tomu , aby “kulturalista” alebo tradicionalista ignoroval biológiu ako dôležitý predpoklad pre základ národného spoločenstva rovnako ako nie je dôvod, aby etnocentrický “rasista” nevyhnutne predpokladal, že kultúrna tradícia by mala byť zničená v mene vytvorenia nejakej utopistickej spoločnosti.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s