LGBT je nezmyselná kategória

2 thoughts on “LGBT je nezmyselná kategória”

1. S ohľadom na moje odborné zameranie a profesionálu históriu som stretol veľké množstvo ľudí. Na podiv som nenarazil na žiadnu typickú lesbu, ale naopak evidentne som bol pre homosexuálov veľmi žiadúci partner. Okrem iného som musel pre túto komunitu vydávať falošné signály, lebo s ohľadom na moju veľmi skorú frigidnú haváriu a opatrný prístup k ženám (po tom čo som zažil pochopiteľný) som musel pre takto postihnutých chudákov pôsobiť ako smutný gay. 😀 Po odmietnutí dokáže byť homosexuál veľmi pomstivý a žiarlivý, v jednom konkrétnom prípade lekár gay po decentnom odmietnutí jeho dosť otvorených ponúk mi napísal do zdravotného záznamu veci, ktoré mi znemožnili dostať modrú knižku. Zdravotná sestra, ktorá mi tento zápis ukázala, zvíťazila nad ním s veľkým náskokom a tak ju začal v práci brutálne šikanovať.

   Je až podivné, že napriek veľkému počtu žien, som osobne nestretol žiaden typický lesbický pár. Bude to aj tým, že s ohľadom na moje skoré frigidné skúsenosti som dokázal odlíšiť frigiditu od LGBT.

   Veľmi často sa zabúda na elementárny fakt, že sexuálne úchylky môžu mať dve príčiny:

   1. Vrodená genetická porucha, ktorá sa prejaví aj na anatomických deformáciách a fyziológií. Najmä Katolícky Taliban tvrdí, že LGBT správanie je liečiteľné, u tejto etiológie je to hrozná hlúposť.

   2. Psychiatrické príčiny, hlúpa výchova, náboženské predsudky, prostredie, odtrhnutie sa z reťaze a snaha vyskúšať všetko, čo je v tejto oblasti k dispozícii.

   O tom, ako sa podarilo LGBT komunite veľmi agresívnym spôsobom vyradiť zo zoznamu chorôb je na Internete veľa materiálov, dám ako ukážku iba jeden link 😀 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4695779/
   kde na stránke nájdeš množstvo linkov na túto problematiku.

   Páči sa miPáči sa mi

   Odpovedať

   1. Lesieb je v populácii menej, teda takých tých “pravých”. Ja poznám len jednu a je to dosť klasický prípad (hrala podzemný hokej, vyštudovala matematicko-fyzikálnu fakultu, odmieta sa maľovať, nosí chlapčenský účes a pod.. Bola taká od detstva).

      Áno, príčiny pre LGBT sú rozmanité, už len preto, že sú tam zahrnuté rôzne odlišné kategórie. Homosexualita je však v zásade sexuálna inverzia vytvárajúca kontinuum (napr. kontinnum maskulinni gejovia – feminni gejovia – drag queens – homosexuálni transsexuáli. Tí posledne menovaní majú v mnohom ženskú fyziognómiu a ľahko podstúpia tranzíciu na ženu, resp. “ženu”), dala by sa možno pripodobniť k ľavorukosti. Taktiež z politicky korektných dôvodov sa nechce pripustiť, že cca 50% transsexuálov tvoria autogynefili (t.j. heterosexuálni narcisti, ktorí sa zamilovali do seba samého, ako obrazu ich vysnívanej ženy). A niektorí sexuológia (ako napr. Blanchard) rozlišujú až 5 dôvodov pre vznik pohlavnej dysfórie:https://www.youtube.com/watch?v=jJRJgk5_cHo . Predispozície sú však viac alebo menej vrodené.

      Ten link som už dávnejšie čítal. Je v tom stále zmätok – aj z dôvodu vstupu ideologického presvedčenia do týchto výskumov (či už ľavicová alebo konzervatívna/náboženská ideológia). Najlepšia kniha o homosexualite a transgenderizme kumulujúca desaťročia výskumov v tejto oblasti je asi kniha od M. Baileyho: http://faculty.wcas.northwestern.edu/JMichael-Bailey/TMWWBQ.pdf

      Každopádne, či niečo je alebo nie je duševnou poruchou spočíva na tom, či sa dá vedecky dokázať, že uvedená podmienka zodpovedá faktorom požadovaným v ICD alebo v DSM.

      ICD – 6, prvá verzia zoznamu duševných porúch zahŕňala homosexualitu ako duševnú poruchu zapríčinenú poruchou osobnosti. Lenže nenašli sa žiadne presvedčivé dôkazy pre toto a homosexualita sama o sebe nepredstavuje definíciu toho, čo je to duševná porucha, tak ako bola uvedená v ICD -6. A kombinácia týchto faktorov potom spôsobila jej odstránenie z ICD – 10.

      V prípade DSM (diagnostický a štatistický manuál duševných porúch) bola zase homosexualita zahrnutá ako forma parafílie, čo je však kategorizácia veľmi odlišná od toho, ako bola homosexualita kategorizovaná v ICD. Keďže tieto dve kategorizácie nesedeli, tak to znamenalo, že jedna alebo obe museli byť nesprávne.

      DSM – 3 (1980) potom urobilo kompromis a zahrnulo len ego-dystonickú sexuálnu identitu (častú u kresťanských homosexuálov a transsexuálov) medzi poruchy: čiže poruchy sexuálnej identity, pri ktorých je sexualita jedinca v rozpore s jeho idealizovaným obrazom, a preto jedinec chce zmeniť svoju sexualitu. Potom to v r. 1987 zase zmenili na nešpecifikovanú sexuálnu poruchu, ktorá zapríčiňuje pretrvávajúci stres či utrpenie. Konsenzus je dnes taký, že stres a úzkosť sú zapríčinené spoločenskou stigmou a diskrimináciou, ktoré boli výraznejšie v ranom 20.storočí, kedy sa hsx dostala do DSM, čiže základ pre jej zahrnutie medzi duševné poruchy bol napríklad v 30-tych rokoch 20.stor. a pod. neistý.

      Takže preto sa nakoniec došlo k jednoduchému záveru: seba-evidencia nie je platným argumentom, pretože to, ako je niečo klasifikované ako duševná porucha nemôže byť hneď len samozrejmosťou, s ktorou začneme, ale vyžaduje si to vedecké dôkazy, že kritérium je splnené pre akúkoľvek podmienku, ktorá by mala byť považovaná za duševnú poruchu. A takýto základ neexistoval pre homosexualitu v žiadnom časovom bode, v ktorom by bola definovaná ako duševná porucha buď v DSM a/alebo v ICD.

      Páči sa miPáči sa mi

      Odpovedať

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Komentár vložte sem...

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

Email (Email nebude zverejnený)

Meno

Adresa webu

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. ( Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Na komentovanie používate váš Twitter účet. ( Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Na komentovanie používate váš Facebook účet. ( Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Zrušiť

Connecting to %s

Upozorniť ma na nové komentáre cez e-mail.

Upozorniť ma na nové články prostredníctvom mailu.

Δ