Citlivá téma: Židia

V diskusii s mojim stálejším prispievateľom Pavlikom Morozovom padla téma Židia – téma pre mnohých asi najcitlivejšia zo všetkých. Skúsim v krátkosti načrtnúť môj postoj.

Začnem tým, že bez ohľadu na ich „kmeňovú“ identitu sú i Židia jednotlivcami, podobne ako sú jednotlivcami napr. Slováci, Maďari, Rusi, Američania, cigáni, ale i liberáli či takí národní socialisti alebo iní reakcionári. Tých pár Židov, ktorých som mal možnosť v živote osobne spoznať (počas pobytu v cudzine) budilo dojem celkom normálnych, slušných ľudí, nijako extra odlíšiteľných od ostatných. A všetci boli nereligiózni. Mnoho individuálnych Židov môže mať i postoje, ktorú nebudú veľmi odlišné od tých, ktoré uvádzam na tomto blogu. Nepochybujte, že takých nájdete.

Vyššie spomenuté však neznamená, že musím zamlčiavať fakt, že osoby židovského pôvodu/židovskej etnicity zohrali disproporčne pomerne výraznú úlohu v pôvodnom formulovaní a aplikácii marxistickej ideológie (Marx mal židovský pôvod po oboch rodičoch, rovnako i Trotsky. Mnoho Židov zohralo dôležitú rolu v Sovietskom zväze). Rovnako to neznamená, že nerozumiem skutočnosti, že Židia stále zohrávajú svoju významnú úlohu v propagácii marxizmu na Západe (hoci tentoraz v menej otvorenej podobe) a tiež takých ideológií ako globalizmus, neoliberalizmus, neokonzervativizmus a libertarianizmus (Soros, Rand, Rothbard, Friedman, atď.) – bez ohľadu na to, ako dané ideológie vnímame.

Čiže môžeme pristupovať k Židom ako k jednotlivcom, vyhýbať sa nebezpečnému aplikovaniu nejakej kolektívnej viny, ale zároveň ich vnímať aj ako ideologický fenomén, ktorý je rovnako produktom židovskej vynaliezavosti a stratégie (v nežičlivom prostredí) ako aj istej gójskej zraniteľnosti či citlivosti. Táto zraniteľnosť môže byť zapríčinená prítomnosťou abrahámovského náboženstva na európskom kontinente s jeho „kresťanskou“ etikou, ako aj sklonom k etnomasochizmu, ku ktorému môžu byt Európania viac geneticky predisponovaní v porovnaní s inými národmi prvého sveta, ako sú napr. takí Japonci alebo Kórejci, ktorí sa nesprávajú natoľko xenofilne.

So Židmi býva často spojené isté „kultúrne ľavičiarstvo“, pričom sa zdá, že ide predovšetkým o aškenázsky fenomén. Môže tam zohrávať svoju rolu ich vyššie priemerné IQ (v porovnaní s inými židovskými skupinami), ktoré ich disproporčne vedie k obsadeniu vysokých intelektuálnych pozícií v spoločnosti, čo im zároveň nevyhnutne umožňuje študovať marxizmus alebo feminizmus a trénovať ich ľavičiarsku „vôľu k moci“ nad obyčajnými masami propagovaním takýchto ideológií na veľmi profesionálnej úrovni.

Treba však napísať, že fenomén kultúrneho ľavičiarstva nebol pozorovaný na takom vysokom stupni u iných židovských skupín, ktoré pôsobia buď na Blízkom východe (Irak, Irán, jemenskí Židia, atď.), alebo pri Stredozemnom mori (príkladom môže byť taký Milo Yianoppoulos, ktorý má grécko-židovský pôvod a je relatívne dosť anti-marxistický). Ľavičiarsky židovský stereotyp sa zdá byť zväčša výsledkom behaviorálneho fenoménu medzi Židmi, ktorí historicky obývali strednú, východnú a severnú Európu a neskôr emigrovali do USA, Izraela alebo iných oblastí. V podstate je dosť od veci hovoriť tu o nejakom všeobecnom antisemitizme, pretože sa tu bavíme skutočne len o jednej vetve z celej veľkej židovskej skupiny, ktorých elity bývajú často angažované v ľavičiarskej (dnes i v tzv. neoliberálnej) propagande a v globalistických hrách.

Ďalej už len v krátkosti: pokiaľ ide o Holokaust, tak nejde o tému, o ktorej sa rád bavím a popravde, nikdy ma nejako extra táto oblasť ani nezaujímala (hoci isté znalosti som sa v rámci možností snažil doplniť). V zásade som otvorený vedeckému revizionizmu a podporujem slobodu slova a výskumu v tejto oblasti. Som však skôr skeptický k holokaustovému revizionizmu, ako k prostriedku nejakej politickej zmeny. Viac v tomto mojom texte.

V prípade Izraelsko – palestínskeho konflikt, ktorý pomerne dosť rozdeľuje i našu spoločnosť, prejavujem súcit a solidaritu s utrpením Palestínčanov, ktorí sú tu jasnou obeťou. Toto nie je o náboženstve (islam) alebo etnicite (Arabi). Je to len otázka aspoň základného humanizmu a etiky, princípu zlatého pravidla, ktorým sa riadi naša civilizácia. Pochopiteľne, ani tu nič nie je len čierno-biele a vnímam zbytočné krviprelievanie neviných civilov na oboch stranách. Každopádne v súlade s princípom etnonacionalizmu vidím optimálne riešenie v dvojštátnom riešení, avšak nemám dojem, že je tu veľká vôľa z izraelskej strany.

To by bolo k Židom zatiaľ z mojej strany všetko. Asi netreba spomínať, že sa im ešte budem v budúcnosti venovať. Je to fascinujúca skupina.

7 thoughts on “Citlivá téma: Židia

  1. Kladieš otázky, na ktoré nie sú k dispozícii jednoduché a rýchle odpovede. Historicky boli nie raz zneužité a Hitler nemá prioritu na jednoduchú odpoveď – Židovské sprisahanie!

    Začnem s pomerne čerstvou sociologickou štúdiou
    https://www.jpost.com/Israel-News/Report-Wage-gap-between-Ashkenazi-Sephardi-Israelis-growing-585308
    Popisuje situáciu v rastúcich platových rozdieloch a životnej úrovni Židov v štáte Izrael. Je pikantné, že sa nezaoberá Chasidskými Židmi. Osobne ma prekvapuje postavenie „Beta Židov“ – už ten názov hovorí za všetko – imigrantov pôvodom prevažne z Etiópie.
    https://en.wikipedia.org/wiki/Beta_Israel

    Rastie počet kníh a vedeckých článkov na tému problémov s ich integráciou …

    Pointa je zjavná – rozdiely medzi spomenutými skupinami spočívajú predovšetkým v kultúrnom zázemí a vzdelaní, ktoré si priniesli z krajín svojho pôvodu.
    https://books.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=9UWUG1KIgt4C&oi=fnd&pg=PA97&dq=Israel+Ethiopian+immigrants+Jews+adaptation&ots=ctk5lVNfQw&sig=99uHxOTB7VdArZveqCClMvJIqvE&redir_esc=y#v=onepage&q=Israel%20Ethiopian%20immigrants%20Jews%20adaptation&f=false

    Aškenázi Židia dlhodobo žili v pomerne uzavretých komunitách. Gheto v Benátkach je pekný príklad. V takýchto vylúčených komunitách fungujú v prípade neochoty asociála spolupracovať priam eugenické efekty. Naopak nepodliehajú tak dysgenike ako otvorené komunity. „Kresťanská láska“ ich donútila ku komunitným sociálnym programom a k úcte ku vzdelaniu.

    Sefardi sa viac venovali obchodu, neboli tak prenasledovaní. Tradične ich vzdelanostná úroveň je nižšia.

    Okrem Tóry boli to predovšetkým tie komunitné sociálne programy a dosiahnuté vzdelanie, ktoré urobili mešumedov – odpadlíkov od viery ľavicových extrémistov rôzneho razenia. Ako sa ľudovo hovorí „mali to v krvi“, bolo to ich kultúrne dedičstvo, ktoré si priniesli z prostredia, ktoré opustili.

    Aktivita Židov v médiách a na finančných trhoch má iné korene. Ale tieto problémy si vyžadujú samostatnú kapitolu.

    Páči sa mi

  2. Židia neobjavili úver, úžeru a frakčný rezervný systém – základné piliere moderného bankovníctva.

    Budem citovať samého seba, ale podrobne o tomto probléme som písal v
    https://blogy.hnonline.sk/pavlik-morozov/protokoly-financnych-mudrcov-ii-1
    https://blogy.hnonline.sk/pavlik-morozov/protokoly-financnych-mudrcov-ii-2
    https://blogy.hnonline.sk/pavlik-morozov/protokoly-financnych-mudrcov-iv-cast
    https://blogy.hnonline.sk/pavlik-morozov/skepticky-slovnik-pre-financnych-analfabetov-pismeno-b-heslo-banka
    https://blogy.hnonline.sk/pavlik-morozov/skepticky-slovnik-pre-financnych-analfabetov-pismeno-b-heslo-banka

    Ani bez mála po 9 rokoch nemusím meniť nič na tejto analýze. Židov najprv „kresťania“ vyhnali z remesiel a obchodu. Keď uchopili cudzie vynálezy – peniaze, úrok, úžeru, úrok a frakčný rezervný systém – urobili to bezohľadní odpadlíci od viery, ktorí začali prekrúcať Tóru a Talmud pomocou veľmi pružnej definície pojmu „blížny“ a „brat“.

    Pri oprávnenej kritike týchto rasistických pohľadov treba ale zobrať do úvahy, že podobnú pružnosť preukázala najskôr Byzancia a neskôr aj katolícka cirkev.

    Nadpriemerne vysoká úroveň vzdelania, uzavretá komunita s klientelistickými praktikami a povedzme otvorene nenávisť ako reakcia na prenasledovanie Gójmi sa postarali o to, že vynikli bezohľadnosťou a prefíkanosťou pri okrádaní celej spoločnosti, vrátane Židov.

    Páči sa mi

  3. Sociológiu Židov Aškenázi výborne a objektívne popísal Alexander Solženicyn
    http://www.vzdelavaci-institut.info/?q=node/534
    http://www.vzdelavaci-institut.info/?q=node/529
    Pogromy na prelome XIX./XX. storočia
    https://realista.home.blog/2019/05/30/citliva-tema-zidia/comment-page-1/#comment-230
    spôsobili, že došlo k masovej migrácii väčšinou veľmi biednych Židov z “štetlov”
    https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tetl
    čo spôsobilo obrovské sociálne problémy v krajinách, ktoré zasiahla imigračná vlna. Uzavretý charakter komunity spôsoboval problémy pri ich integrácii. Práve v tomto období vo Viedni začal kvitnúť “Ariosofizmus”, ktorý inšpiroval Adolfa Hitlera s fatálnymi následkami pre Európu.

    Páči sa mi

  4. Aha, vidím, že tu máte slobodné prostredie 🙂 Vhodné na tieto témy.
    Ináč výborná fotka, tá odhaluje konieckoncov možno aj viac, ako článok .-) To sú skutoční židia 19. storočia, a to tí lepší, Aškenázi. Vtedy vzniklo židovstvo “moderných” časov — tam je jeho reštart, jeho nový kmeň.
    A čo vidno na fotke?
    1. skupina s kriminálnou mafistickou tendenciou
    2. mentalita a inteligencia dosť špecializovaná na manipuláciu s okolím (snažím sa korektne nehovoriť o tom ako podvodoch ).
    3. necitlivosť voči svetu.

    Samozrejme, to je len jedna fotka a spomínané dojmy sú “nedokázateľné” – ale to zostane aj po analýze fenoménu moderné židovstvo.

    Ale ináč dobré zhrnutie kritických bodov pri postoji ku židom. Tak, ako sa to vykryštalizovalo aj v mnohých debatách našich komunít na webe.

    Len tak bokom: Téma holokaust má dva aspekty – jeden je dianie počas vojny, druhý je nezávisle na tom, čo sa stalo cez vojnu, povojnové “náboženstvo holokaustu”. Hej, ako prostriedok zmeny pomerov je táto téma niečo podobné, ako by niekto chce viesť útok cez najhustejšie zamínované obranné pásmo. Je to ako útočiť na kresťanstvo, že Kristus nevstal z mrtvych – je prakticky nemožno dokázať, že je to len mýtus.

    Páči sa mi

  5. Niekedy fotografia vypovedá viac o jej autorovi a o tom, kto ju a hlavne ako použil …
    Celá fotografia sa publikuje zriedka, toto je neorezaná kópia:

    Fotografia bola urobená niekedy v roku 1876 na dvore hotelu v Jeruzaleme. Sediaci sú naaranžovaní pozberanci z ulice, odetí do idiotských kostýmov. Pôvod fotografie prezradil nápis na neorezanom origináli a podivné pokrývky hlavy, ktoré v niektorých prípadoch nemajú s Aškenázy Židmi nič spoločné.
    Ďalšie dedukcie zodpovedajú úrovni aranžovania tejto fotografie …
    (zdroj https://picryl.com/media/ashkenazim-german-jews-1 )

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s