Orbán a Američania

Chcel som už skôr napísať niečo i k stretnutiu Orbána s Trumpom či všeobecne o jeho vzťahu k Amerike. Tak teda dnes a veľmi stručne. Predovšetkým, stretnutie medzi oboma “alfa-samcami” sa zdalo byť veľmi vrelé a evidentne tam zafungovala istá chémia (treba napísať, že aj stretnutie s Pellegrinim pôsobilo, že si Trump s ním dobre porozumel. Evidentne je tu zvýšený záujem o krajiny V4. A myslím, že Trump by mohol mať istú slabosť pre Slovanov či pozitívnejší náhľad na nich vzhľadom na výber jeho partneriek :-)).

Trump sa vyjadril na adresu Orbána, že je to “tvrdý a rešpektovaný chlap” a vyzdvihol jeho prístup k imigrácii a vyslovene sa vyjadril, že Maďarsko a USA majú dnes obdobný prístup ku globálnym problémov a k ilegálnej migrácii. Treba napísať, že dnes nejde len o obdiv Trumpa, ale všeobecne amerických konzervatívcov. Taká Annie Applebaumová napr. píše o tom, že Orbánovo Maďarsko je dnes u mnohých konzervatívnych intelektuálov z Ameriky vnímané ako vzor pre jeho obranu kresťanskej Európy. Ide tu o niečo podobné, ako keď niektorí americkí ľavičiari v minulosti obdivovali ZSSR.

Maďarský premiér Viktor Orbán navštívil Trumpa spoločne s ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm. Oproti Szijjártovi sedí John Bolton.

Tu by som dnes chcel zdôrazniť jedno: v slovenskej alternatíve sa dnes pomerne často kritizuje slovenská vláda, predovšetkým kvôli pro-americkým aktivitám Lajčáka. Lenže Orbánovo Maďarsko, prezentované tzv. alternatívou tiež často za vzor, je dnes viac pro-americké ako Slovensko. Maďari totiž už podpísali s Američanmi kontroverznú zmluvu o obrannej spolupráci. Sám maďarský minister zahraničia Szijjártó pri tejto príležitosti tiež označil USA za „skutočného priateľa a strategického spojenca“. Orbán sa niekedy v alternatíve vynáša až do nebies, ale v realite tiež robí veľa kompromisov. Ale treba tiež povedať, že tieto kompromisy sa častokrát robia práve i preto, aby krajiny, resp. ich lídri mali “pokoj”. Istý druh poklonkovania, obzvlášť ak je spojený s nakupovaním amerických zbraní a istými ústupkami vo vojenskej sfére, je totiž ideálny spôsob, ako si nakloniť americký establishment bez toho, aby ste museli byť zrovna nejaký príkladný spojenec v iných oblastiach, event. vás USA nebudú toľko kritizovať pri vašej domácej politike.

Maďari sú viac pro-americkí ako stredoeurópsky priemer

A na záver ešte jeden prieskum. Maďarský inštitút pod názvom Nézőpont Institute prišiel s prieskumom, podľa ktorého až 59% Maďarov má pozitívny pohľad na USA. Daný inštitút skúmal 12 krajín a zistil, že stredoeurópsky priemer je 54% v prospech pro-amerického postoja. 22% Maďarov nevníma Ameriku pozitívne.

Pokiaľ ide o ostatné krajiny V4, tak ako najviac pro-americkí sa ukázali byť (neprekvapivo) Poliaci (66% respondentov vyjadrilo kladný vzťah k USA), potom Česko (62% ), nasledované Maďarskom (59) a Slovenskom (50%). Slováci sú teda z krajín V4 najmenej pro-americkí a až 44% z nich vyjadrilo negatívny postoj k USA, čo je najviac z krajín V4. A slovenská politika to trochu (treba porovnať so susedmi) i odzrkadľuje.

Zdroje:

  1. Trump Praises Orbán: ‘He’s a Tough, but Respected Man’
  2. Survey: Hungarians more Pro-American than C European Average

Ako to vlastne je s kriminalitou v Rakúsku a Nemecku?

Neoliberálny plátok Týždeň prišiel s textom, v ktorom spochybňuje istú, v alternatívnom priestore pomerne častú, predstavu o obrovskom náraste kriminality v Nemecku a Rakúsku kvôli migrantom (a keď sa povie slovo “migrant”, vieme, že väčšinu ľudí napadnú ľudia neeurópskeho pôvodu). Autor Filip Minich píše:

“Alternatívne a dezinformačné portály chrlia dlhodobo a takmer na dennej báze správy o „cunami kriminality“ v Nemecku či Rakúsku. Domáci už podľa nich pomaly ani nevychádzajú von, pribúdajú útoky, znásilnenia, krádeže, vraždy. Kto za to môže? Vraj migranti.

Obyvatelia Nemecka sa podľa dezinformačných portálov boja nahlas vyjadriť nesúhlas, polícia sa to bojí vyšetrovať a súdy riadne súdiť. Vraj dostali príkaz „zhora“.

Pozreli sme sa na oficiálne, tvrdé policajné dáta z Rakúska a Nemecka, kam smerovala drvivá väčšina utečencov počas migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016. Výsledky sú viac než zaujímavé.

Rakúsko je tak bezpečné, ako nikdy predtým,“ tvrdí tamojšia polícia v najnovšej štatistickej ročenke, kde detailne sumarizuje uplynulý rok 2018.

Celkový počet prípadov klesol medziročne o 7,4 %. Kriminalita je v Rakúsku najnižšia za posledných desať rokov. Zároveň stúpa počet zadržaných a objasnenosť prípadov je na rekordne vysokej úrovni.

Keďže nemám zaplatené predplatné, tak zvyšok textu nevidím. Predpokladám, že obdobné dáta tam uvádzajú aj v prípade Nemecka. A neprekvapilo by ma, ak by tam spravili aj nejaké porovnanie s Ruskom, ktoré bude vykazovať vyššiu mieru kriminality v porovnaní so Západom. V Týždni bude ťažké odolať pokušeniu nekopnúť si nejako do Ruska.

Tie čísla sa vám však začnú javiť inak, pokiaľ sa pozriete do celkovej štatistiky Bundeskriminalamtu (federálna investigatívna policajná agentúra Nemecka). Predovšetkým, z údajov tu obsiahnutých sa dajú vyvodiť dve základné skutočnosti.

  1. Áno, celková kriminalita v Nemecku naozaj klesá. A to takmer u každého druhu kriminality vrátane násilnej.
  2. Avšak to čo rastie je kriminalita migrantov.

Jednoducho povedané, domáci páchajú v Nemecku menej a menej kriminality, zatiaľ čo u migrantov rastie. Vzhľadom k tomu, že kriminalita domácej populácie klesla tak výrazne, tak i po pripočítaní kriminality migrantov nám vyjde, že celková kriminalita zaznamenala pokles. Absolútne čísla v prípade migrantov však rastú. Navyše nie sú uvádzané vo vzťahu k počtu imigrantov, pričom čísla rástli aj v predošlých rokoch. Toto nie je len o náraste medzi rokmi 2017-2018.

A to ešte musíme zobrať do úvahy skutočnosť, že sa nesleduje kriminalita podľa etnicity, ale len porovnávame domácich vs. migrantov (a platí, že medzi domácimi môžu byť ľudia s pôvodom iným ako európskym a naopak). Čo tak prísť s dôsledným reportom kriminality so zohľadnením etnicity a náboženstva? Aha.:-)

Ja netvrdím, že situácia v Nemecku a Rakúsko je nejaký armagedon, život je tam pre väčšinu stále dosť fajn (a to je aj hlavný dôvod, prečo sú tam tí ľudia, najmä teda v Nemecku, politicky stále tak zaseknutí a volia tak, ako volia). Ale jednoducho tu hrozí skôr nárast problémov, nie zlepšovanie, pokiaľ sa bude k otázke demografie a imigrácie pristupovať tak nezodpovedne, ako to predviedla Merkelbaba. Bez imigrácie z moslimských krajín (či celkovo krajín globálneho juhu) mohli byť dnes Nemecko a Rakúsko na tom podobne ako Japonsko, ktoré má tak extrémne nízku kriminalitu, že policajti v tejto krajine nemajú čo robiť a tak sú čoraz vynaliezavejší, pokiaľ ide o ich predstavu čo je zločinom.

Preferencia pre živú alebo neživú krásu

Myslím, že u niektorých ľudí, obzvlášť ak ide o horlivých humanistov, sa môžno stretneme s tendenciou prehliadať krásu, ktorá je živá, pretože nie je produktom niečoho unikátne “ľudského”.

Všimol som si istý rozdiel medzi obhajcami kulturalizmu a “rasistami”. Ľudia z prvej menovanej skupiny budú viac oceňovať krásu neživých vecí vytvorených človekom – ako napr. umenie, hudba, literatúra, architektúra a pod. Budú tiež bojovať o zachovanie kultúry napr. proti ikonoklazmu, t.j. náboženskému úpadku, či všeobecnej degenerácii.

Pokračovať v čítaní článku “Preferencia pre živú alebo neživú krásu”

Ako sa najlepšie vyrovnať so smrťou

Nepatrím k tým, ktorí by mali problém uvažovať o smrti a robím to pomerne často. Dodnes si živo spomínam na to, ako ma zasiahla smrť môjho starého otca v čase, keď som bol ešte žiakom základnej školy. Išlo o môj prvý pokus vyrovnať sa s týmto fenoménom, a preto to bolo vtedy najťažšie. Ďalšie prípady úmrtí veľmi blízkych ľudí ma tiež na istý čas uvrhli do vnútornej krízy – ale tá už nikdy netrvala tak dlho a intenzívne ako v prvom prípade.

Pokračovať v čítaní článku “Ako sa najlepšie vyrovnať so smrťou”

Prípad Stanke

Mnohí určite už zaregistrovali, že jeden z najhlučnejších “slušných” a chodiaci homofóbny predsudok Richard Stanke ožratý spôsobil dopravnú nehodu. HN Slovensko píšu:

„Podľa doterajších informácií viedol vodič osobné vozidlo, pričom pri prejazde kruhovým objazdom sa pravdepodobne dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, v dôsledku čoho ľavým predným kolesom narazil do vyvýšeného obrubníka deliaceho ostrovčeka,“ povedala pre Nový Čas hovorkyňa KR PZ v Bratislave Veronika Slamková.

„Bola mu nameraná hodnota 0,36 mg/l alkoholu v dychu, čo predstavuje 0,75 promile. Aj výsledok opakovanej dychovej skúšky bol pozitívny. Škoda spôsobená dopravnou nehodou bola predbežne vyčíslená na 6 000 eur,“ upresnila Slamková. Hercovi bol na mieste zadržaný vodičský preukaz. 

Veľké šťastie nielen pre neho, že nikoho nezabil. Ale veľká hanba je to stále. Samozrejme, niektorí povedia, že takýchto prípadov už bolo. Áno, bolo. Ale tu ide aj o to, že Stanke je tu už dlhodobo mainstreamom vnucovaný ako akýsi morálny vzor a bojovník proti “zlu” a za “slušné” Slovensko. Preto takáto pikantná správička poukazujúca na to, že ide o nezodpovedné, arogantné a závislé hovädo, celkom poteší.

Naozaj, odporúčam sa dobre na neho pozrieť a vypočuť si ten jeho hejt. Tu máte videjko z bratislavských protestov:

Pri pohľade na neho musí byť každému jasné, že tento človek okamžite potrebuje doktora. Mal som tu nedávno text o tom, ako veľa napovie tvár o človeku. Aj rozpadajúci sa Stankeov ksicht nám pekne ukazuje, že je to neovládateľný alkoholik (a možno aj narkoman) zasiahnutý šialenstvom. Pri pohľade na neho sa pýtam, kde sa v ňom berie toľko nenávisti? Niekto mu tu na Slovensku nejako ublížil? Šikanovali ho Slováci v detstve za to, že je bukvica, či čo? Nemyslím si. Ale ak aj áno, tak šikanovaní boli mnohí a nedopadli až takto katastrofálne ako Stanke. Toto bude primárne ideologický problém. Ukážka toho, čo s človekom spraví totalitárna ideológia, náboženský fanatizmus.

A tu máme ešte Stankeho aj s jeho kolegami:

Tu treba napísať jedno: títo divadelníci, “privilegovaní klauni”, ako im hovorím, sa už dlhodobo tešia v spoločnosti neprimeranému obdivu. Uznávam, že zopár z nich má nejaký reálny talent, že dokážu viac než len stonať a obnažovať sa pred objektívom (pozdravujem najväčšiu slovenskú intelektuálku Magdušku :-)), avšak vzhľadom k tomu, čo táto sorta ľudí dlhodobo predvádza (a to samozrejme nielen na Slovensku, veď poznáme i Hollywood) čoraz lepšie chápem, prečo historicky boli herci považovaní za ľudí 2.kategórie. Cirkev dobre vedela, prečo ich dávala pochovávať mimo mesta a starí Rimania zase dobre vedeli, prečo ich treba hádzať do rovnakého vreca spoločne s prostitútkami, gamblermi či kupliarmi (kategória ľudí, ktorých postihovala tzv. infamia a ktorým na základe toho rímske právo nepriznávalo tie isté práva ako slobodnému rímskemu občanovi). Očividne je na čase si opäť osvojiť tento starý dobrý prístup. 🙂

Otázka o Číne, 3.časť: Má Čína spojencov?

Autor: Curt Doolittle

Čína nemá spojencov. Má iba “závislých”.

Takýto princíp je však ústredný pre východoázijské zmýšľanie. Neexistuje tu žiadna rovnosť. Za každých okolností musí byť niekto nadradený a druhý podriadený.

Keď Konfucius nemohol vyriešiť nejaký politický problém, tak nariadil všetkým ľuďom organizovať sa do paternalistickej hierarchie smerom od cisára na vrchole až po novorodenca.

Keď čínska história hovorí o “kráľovstve stredu” má na mysli “centrum sveta”, kde sú Číňania na vrchole.

Čínske myslenie požaduje zachovanie harmónie – čo znamená neprerušovanie statusovej hierarchie. A to za cenu čohokoľvek, dokonca i možnosti vyhnúť sa pravde.

Čínskymi stratégiami sú oddiaľovanie a klamanie, zatiaľ čo rozvíjajú svoje útočné a defenzívne schopnosti až dokým s konkurenciou nepotrebujú rokovať, ale môžu ju jednoducho obísť.

V ich prípade ide o veľmi paternalistický model uvažovania. Nejde nevyhnutne o zlé zmýšľanie, a to pre jednoduchý dôvod: čínska snaha o harmóniu a paternalizmus sú do istej miery zakorenené v ich (skôr spornej) morálke.

Číňania sú schopní s kľudom vyzabíjať milióny vlastných ľudí, ak to bude nevyhnutné a venujú oveľa menšiu pozornosť hodnote ľudského života ako západniari (alebo indoeurópania vo všeobecnosti) pre ktorých je ťažké ich uvažovanie pochopiť.

Takže nie, Čína nemá spojencov, má iba nepriateľov, podriadených a kandidátskych podriadených.

Toto je všetko, čo je skutočne potrebné na pochopenie čínskej politiky, kultúry a civilizácie. Podobne ako suverenita, reciprocita a pravda sú všetkým pre pochopenie Západu. V tomto zmysle teda nie sme veľmi kompatibilné civilizácie.


Otázka o Číne, 2.časť: Bol “socializmus s čínskymi charakteristikami” v Číne úspešný?

Autor: Curt Doolittle

Nie, nebol. To čo prináša Číne úspech je štátny korporativizmus. Čína je riadená ako zisková spoločnosť s 1 miliardou obyvateľov využívajúc svoju medzigeneračnú schopnosť vytvárať modernú konzumnú ekonomiku tým, že hýbe obrovské počty ľudí z vidieka do mestských centier v nádeji, že takto vytvára udržateľnú hospodársku rýchlosť.

Výsledok je zatiaľ celkom dobrý, ale podobne ako experiment Francúzskej revolúcie nie je stále dokončený, tak i Čína má pred sebou ešte dlhú cestu. Stále ide o veľmi chudobnú a veľmi skorumpovanú krajinu, ktorá aj zostáva veľmi chudobnou a skorumpovanou.

A kapitál uteká z krajiny podobne ako potkany opúšťajúci potápajúcu sa loď – celkom dobrý dôkaz, že tí, ktorí žijú zo zdrojov chápu, že to čoskoro môže skončiť.

Otázka o Číne, 1.časť: Je Čína silnejšia ako Amerika?

Poznámka: Rozhodol som sa pre vás preložiť tri kratšie odpovede Curta Doolittla o Číne. V poslednom období som sa začal viac zaujímať o túto krajinu, obzvlášť vzhľadom na časté predpovede o jej budúcej svetovej dominancii, pokiaľ sa jej raz podarí vytlačiť z tejto pozície Spojené štáty (čo vôbec nie je isté). My o tejto obrovskej krajine s vyše miliardou obyvateľov v skutočnosti veľa nevieme. Jej príliš odlišný jazyk, kultúra a vývoj spôsobujú, že je pre nás stále celkom tajomnou a ťažšie uchopiteľnou. Dúfam teda, že aspoň trochu z jej tajuplnosti odkryjem.

Autor: Curt Doolittle

Čína je veľmi chudobná krajina. Avšak má viac populácie ako západný svet, viac populácie ako africký kontinent, a podobne či viac populácie ako India a o niečo menej ako moslimský svet. Čo je podstatnejšie je skutočnosť, že si udržiava ohromnú rasovú a kultúrnu homogenitu, a to viac ako akýkoľvek iný národ, s výnimkou Japoncov – a to všetko kombinuje s “odôvodnene” veľkou armádou, históriou a kultúrou monolitickej byrokracie, absenciou histórie čohokoľvek čo by sa dalo nazvať “právnym štátom” (rule of law) alebo individuálnymi právami (zvrchovanosť) či peerstvom. Čína pociťuje istú zatrpknutosť za svoju predošlú zaostalosť, zlyhanie v moderných vojnách a zlý výber v podobe komunizmu, ktorý je v rozpore s čínskym kultúrnym mýtom v zmysle ktorého je Čína “centrum sveta”.

Napriek tomu, že je pre Čínu pomerne ľahké “dobehnúť” iných v istých oblastiach využitím autoritárstva, je stále pre ňu ťažké produkovať konkurencieschopnú a neustále sa vyvíjajúcu ekonomiku vzhľadom na “čínske charakteristiky” (ktoré teraz nechcem bližšie rozoberať).

Môže Čína využiť svoju centrálnu byrokraciu na koncentráciu kapitálu v priemysle a armáde pomocou hrozby, podplácania a obštrukcie, aby získala to čo Západ dosiahol technickou inováciou, ekonomickou expanziou a vytiahnutím zvyšku sveta z nevedomosti, poverčivosti, tyranie, chudoby a choroby?

Samozrejme, že môže.

A na svete je viac národov, ktorú nechcú, aby to urobila meritokracia. A Čína, Rusko a islam sa zdajú byť v konflikte so Západom, Indiou a kresťanskou Afrikou.

Myslím, že obdobie západných ideálov skončilo a budúcnosť bude patriť “netrhovým” národom.

Demokracia, sloboda, inovácia a individualizmus sú západného pôvodu, ak nie vyslovene škandinávske či anglické predpoklady. Ide o dedičstvo národov severných morí, ktoré boli potomkami obchodníkov, pirátov, vikingov a bojovníkov. Je to ich materialistické dedičstvo. Avšak väčšina národov nemala takýto luxus.

O novom nacionalizme

Ideológ severoamerickej Novej pravice Greg Johnson prišiel so zaujímavým textom, v ktorom sa venuje fenoménu národného populizmu, ktorý v poslednej dobe išiel výrazne do popredia v mnohých európskych krajinách. V článku nazvanom “Smerom k novému nacionalizmu” dáva viaceré podnetné návrhy, ako tento fenomén správne využiť pre zmenu k lepšiemu systému.

Pokračovať v čítaní článku “O novom nacionalizme”