Čo nám ukazuje výsledok eurovolieb?

Ako vidíte na obrázku, tak vývoj v Európe v roku 2019 nám ukazuje dve tendencie:

  1. pokračujúci úpadok tzv. centrizmu – či už stredoľavého (sociálni demokrati) alebo stredopravého (kresťanskí demokrati), t.j. dvoch tradičných pilierov povojnovej európskej politiky. Avšak stagnuje aj tradičnejšia ľavica (to čo by tu chcel Blaha?) – či už ide o Corbynových Labouristov, grécku Syrizu, španielsky Podemos alebo La France Insoumise Francúza Melénchona.
  2. pokračujúci vzostup nacionalistov a Zelených, hoci celková ľavo-pravá rovnováha (a dominancia centrizmu) zostáva zachovaná.

Nacionalistom sa podarilo získať podporu zo stredopravého spektra (pretože kresťanskí demokrati sa ukázali byť len jednou z variácií spoločenského liberalizmu) a tiež ťažia z rozčarovania “modrých golierov”, t.j. robotníckych tried, ktorých záujmy centristická ľavica opustila pre otvorené hranice a náboženstvo progresivizmu.

Zelení zase najviac priťahujú ľudí s vysokým vzdelaním, kozmopolitov/mestských liberálov a mladých (netreba asi ani spomínať, že ich súčasnou kňažkou sa stal tento pretláčaný in utero defekt kopírujúci Wednesday Addams).

Ruský blogger Anatolyn Karlin takýto vývoj predvídal už v r. 2011. Konkrétne písal:

Predpovedanie takých špecifík ako bolo stalinistické centrálne plánovanie alebo mystický miléniarizmus nacizmu by pozorovateľovi z r. 1911 prišlo nemožné. Avšak možnosť vzniku takýchto režimov bola úplne možná a predvídateľná, pretože oba typy politík sa opierali o, v tej dobe populárne, intelektuálne myslenie o politike a spoločnosti – či už išlo o marxizmus, utopický socializmus, sociálny darwinizmus a futurizmus.

Aké trendy dnešnej doby nám odhaľujú vznik budúcich politík? Argumentoval by som, že ide o ekvivalentné témy, v súčasnosti skôr marginalizované, ale s potenciálom pre výbušný rast v prípade správnych podmienok socio-politického stresu. Patrí sem: Zelené hnutie (ktoré zahŕňa miestnych aktivistov za udržateľnosť až po autoritatívnych ekosocialistov), technoutopistov (sem patrí napr. open-source hnutie, piráti, technologickí singulátori, aktivisti Wikilekas) a revival fašistického či krajne pravicového myslenia pod záštitou etnického šovinizmu a rozmanitých ideológií tzv. tretej cesty či tretej pozície.

Zatiaľ čo technologickí utopisti zostávajú stále marginálnym prúdom (hoci ktovie či sa to nezmení?), tak Zelení a tzv. radikálna pravica sú v súčasnosti najviac dynamické a rastúce politické hnutia v Európe, za ktorými stojí ohromná inštitucionálna a memetická energia.

Podobne ako komunizmus a fašizmus boli v medzivojnovom období “vlnami budúcnosti”, tak sú dnes krajne pravicový populizmus a zelené hnutie vlnou našej budúcnosti.

Tieto hnutia navyše odrážajú i istý geografický vzorec.

Zelení sú najviac silní v “jadre Európe” – ide dnes o stranu nemeckej mládeže. Populistická pravica je zase najsilnejšia vo východnej Európe (a najsilnejšiu pozíciu má momentálne v Maďarsku, kde má Fisesz a Jobbik spolu 60%).

Blogger Karlyn však uvádza, že po týchto voľbách netreba očakávať žiadnu veľkú zmenu pre dôvody, ktoré bližšie konkretizuje tento text. Centristická pravica, sociálni demokrati, liberáli a zelení sa totiž jednoznačne tešia majorite hlasov, konkrétne 67%, takže pokračujúca globalistická “veľká koalícia” je stále veľmi životaschopná). Napriek tomu nám tieto eurovoľby aspoň pekne odhalili budúce trendy.

Zdroj: The Green-Black Wave