Východná Európa, progresivizmus a “svinská” pravica

Natrafil som na jeden výnimočný text z r. 2017 od istého blogera menom Arpád Virág, v ktorom sa venuje pomerom vo východnej Európe. Mnohé jeho pozorovania sú pravdivé (predovšetkým pozorovanie známe takmer z každej európskej krajiny, ktorú budete podrobnejšie analyzovať, či už je to USA, Francúzsko, Nemecko či Rusko, že inteligencia viac favorizuje liberalizmus a je proti nacionalizmu).

Zhrnutie 2 základných bodov, na ktoré nadviaže zvyšok textu:

  1. Predstavy západných nacionalistov o tom, že Západ je kompletne skorumpovaný progresivistickou ideológiou – feminizmom, hedonizmom, ateizmom, environmentalizmom, LGBT, konzumerizmom – zatiaľ čo východná Európa prezentuje vo všeobecnosti zdravšie prostredie pre konzervatívne a tradicionalistické typy má istý pravdivostný základ. Avšak východná Európa je oproti západnej na tom horšie v iných parametroch – je chudobnejšia, skorumpovanejšia, v niektorých oblastiach násilnejšia (to platí najmä pre Ukrajinu a Rusko).
  2. Východná Európa je v skutočnosti viac ovládaná progresivistickou ideológiou (globalizmus, liberalizmus, Modré impérium, George Soros, atď.) než všeobecne predpokladajú západné nacionalistické kruhy. Predovšetkým, liberáli či progresívci držia aj v týchto krajinách monopol, pokiaľ ide o intelektuálne pozície. A tento monopol je možný aj vďaka mizernému ľudskému kapitálu pro-národných kruhov.

1. Rozhoduje to, ako uvažujú elity

Virág píše o katolíckom Chorvátsku a ako príklad uvádza jedny z klasických progresivistických politík: gay manželstvo a práva LGBT. Formálne je dnes väčšina Chorvátov proti gay manželstvu. Napriek tomu býva chorvátsky Gay Pride nielen obrovský čo do počtu ľudí, ale dokonca i miestni futbaloví chuligáni, inokedy nebojácni, boli ľahko presvedčení nijako neodporovať LGBT hnutiu. A čo také pravoslávne Srbsko, krajina posiata krížmi, ktorá nie je ani v EU a má dobré vzťahy s Ruskom? Ak si americkí nacionalisti predstavujú Srbsko a iné krajiny východnej Európy ako niečo na spôsob ich bláznivých evanjelikálnych “liečiteľov” homosexuality či Westboro Babtist Church, tak sú úplne mimo.

Premiérka Srbska Ana Brbanic je nielen lesba, ale aj vyzerá a správa sa ako totálna lesba lesbická. 🙂

Mohli by sme spomínať rôznych jednotlivcov či anekdotné dôkazy – a brať ich vážne alebo nie. Ale ako hovorí jedna moldavská múdrosť – trendy medzi malými elitami formujú budúcnosť, nie mečanie miliónov oviec. Dnešné ľudové hnutie Tea Party je neexistentné, zatiaľ čo editori New York Times sa nemusia zaoberať poklesom čitateľov.

A tieto trendy sú dobre podchytené prieskumami. Aj v konzervatívnom Poľsku, v bašte katolíckej cirkvi v Európe, rastie podpora gay manželstva napriek propagande zo strany vládnej PiS (a možno aj vďaka nej, ak je zle robená).

Samozrejme, jeden z pravdivých argumentov, prečo je východná Európa konzervatívnejšia oproti západnej je, že komunizmus tu fungoval ako ideologická “mraznička” po dobu pol storočia. To zároveň vytvorilo priestor pre presakovanie americkej mäkkej sily a hodnôt. Nasledujúce desaťročia budú vo východnej Európe zahŕňať dynamický boj medzi pokračujúcou kultúrnou amerikanizáciou a oživením nacionalizmu založeného na pozorovaní čoraz evidentnejšieho zlyhania multikultúrneho experimentu v západnej Európe.

2. Progresívci si udržujú monopol na rešpektované ideologické pozície aj vďaka mizernému stavu nacionalistickej pravice

Úspech moderného západného progresivizmu je založený na prenose jeho myšlienok na mladšiu generáciu tým, že úspešne indokrinuje kritickú masu obľúbených ľudí (herci, moderátori, športovci, zabávači, edukátori, skrátka osobnosti). Systémová ľavica, resp. progresivizmus si drží všetky “cool” pozície v rámci systému (vrátane veľkých médií), a preto je tento prenos nevyhnutný. Fenomén Alt Right v Spojených štátoch a následné víťazstvo Trumpa síce na krátky čas presvedčili veľký počet ľudí, že systém sa odsúva od progresivizmu, ale ide o ilúziu (áno, bol tu istý posun ku konzervativizmu, ale skôr menší). Pravda je možno v skutočnosti taká, že pozícia progresivizmu nikdy nebola istejšia než dnes.

Napriek tomu, že predné vrstvy tzv. kultúrno-marxistických síl sa často tvoria z očividne patologických, narušených a odpudivých jedincov (viď Antifa), tak pokusy nacionalistov maľovať všetkých progresívcov ako bláznivých, škaredých, hlúpych a dysfunkčných sú nielen chybné, veľmi nepravdivé, ale aj aktívne škodlivé. Obrovské množstvo celkom zdravých, inteligentných a funkčných ľudí, vrátane množstva mladých ľudí, ktorých čaká úspešná kariéra, dnes zastáva progresivistické názorové pozície (LGBT práva, feminizmus, anti-rasizmus, rovnosť, redistribúcia bohatstva, zelené témy a pod.), pretože tieto pohľady jednoducho v Európe behom histórie nahradili tradičný kresťanský svetonázor. A väčšina slušných, inteligentných ľudí jednoducho chce zapadnúť a signalizovať, že sú slušní, dobrí a kooperatívni. Pred stovkami rokov by títo ľudia zase pravidelne navštevovali svätú omšu a prisahali vernosť cirkvi. Dnes navštevujú Gay Pride, Ted konferencie, prednášky Gretky a hovoria o zle neregulovaného kapitalizmu, napríklad.

Radikálna pravica investovala množstvo energie do odhaľovania patológie extrémnej ľavice, ale má veľmi slabú vôľu odhaľovať patológiu svojej strany. Je to samozrejme celkom prirodzené, vzhľadom na normálnu ľudskú tendenciu, že kohokoľvek, kto má podobné pohľady ako my budeme vnímať ako spojenca – ale ide o hrozný omyl.

Klasický chyták pre ľudí, ktorí radi poskytujú investičné poradenstvo býva otázka: ak ste tak šikovní, potom prečo nie ste bohatí? A rovnakú otázku môžeme dať aj všetkým nacionalistickým shitlordom: ak sú vaši nepriatelia tak narušení, blbí a nechutní, a vaše mémy, vtipy a komentáre tak efektívne, potom prečo nedrží monopol vaša skupina? Samozrejme, že tí, ktorí dokázali vzdorovať progresivistickému šialenstvu si zasluhujú nejaké uznanie, ale taktiež je potrebné nebáť sa kritizovať ich nedostatok vôle pre dobré porozumenie nepriateľa, jeho sily a zároveň slabostí ľudí, ktorí vzdorujú progresivizmu.

Autor potom prichádza k podstate jeho textu – je tu nedostatok atraktívnej alternatívy voči ľavičiarskym/progresivistickým pozíciám. A tento nedostatok pomenúva výrazom “swine right” – niečo ako svinská pravica.

3. O “cuckservatívcoch” s brutálnymi mysľami

Ponúka sa nám nasledovná definícia “svinskej pravice”:

“Pravicové prasa je nominálne konzervatívny typ, ktorý otvorene presadzuje tradičné hodnoty ako Boh, vlasť a rodina, ale v realite ide o vypočítavý machiavelistický typ nízkej morálnej úrovne, s nízkou časovou preferenciou a nízkou lojalitou. Podobne ako v prípade ľavicového aktivistu, ktorý bude neustále rozprávať o utláčanom proletariáte, zatiaľ čo zvyšuje svoju politickú moc a obohacuje sa o peniaze iných ľudí, tak aj pravicové prasa bude non-stop rozprávať o cnosti vzkriesenia tradičnej rodiny, hĺbke jeho kresťanskej viery a láske pre jeho vlasť, a v rovnakom čase využije každú príležitosť k tomu, aby zvýšil svoju politickú moc a bohatstvo tým najskorumpovanejším a najtrestnejšie možným spôsobom bez ohľadu na následky voči ideám, ktoré nominálne zastáva.

Takéto prasa zvykne mať zvyčajne málo manierov a správa sa hrubo napriek svojmu vysokému vzdelaniu. V krátkosti, pravicové prasa je švindlér a šarlatán, ktorý úspešne využíva pravicovú či nacionalistickú rétoriku, aby rozšíril svoje bohatstvo a politickú moc. Zvyčajne pôjde o bývalého komunistického aparátčika, ktorý úspešne nahradil kosák a kladivo krížom alebo vidieckeho burana, ktorý považuje sedenie v prvom rade na nedeľnej omši za prakticky výhodné pre svoju osobu.”

Autor následne detailne ilustruje správanie tohto typu na príkladoch množstva chorvátskych politických osobností, pochopiteľne obskurných pre neznalých chorvátskych pomerov. Každopádne myslím, že všetkých nás napadnú viaceré ekvivalenty z iných krajín vrátane Slovenska.

A povedzme si to otvorene: aj príklady na tej najvyššej úrovni ako Putin, Orbán a Trump zapadajú do tohto typu, minimálne z istej časti.

Autor ďalej trefne pokračuje:

“Predstavte si inteligentného gymnazistu alebo vysokoškolského študenta, ktorý sleduje toto všetko. Na jednej strane síce vidí promenády “Svetovej ligy štetiek a úchylov”, na druhej i pravicové prasa s IQ 90, ktoré by ho s potešením poslalo ísť umierať do zákopov za naše národné bytie, zatiaľ čo bratranci tohto prasaťa zarábajú milióny predajom zbraní iného štátu. Áno, niektorí z takýchto študentov majú šťastie, že sú vychovaní v dostatočne intelektuálne zdravom prostredí a môžu vidieť alternatívu k progresívnemu šialenstvu. Avšak množstvo z nich, ak nie väčšina, nie je. Ak ste knižný typ človeka z vidieka a prídete do hlavného mesta ako talentovaný študent, potom je tu celkom veľká šanca, že vaši noví vysokoškolskí priatelia (vrátane profesorov) budú o dosť milší ľudia a o dosť inteligentnejší než váš vidiecky šéf, farár alebo učiteľ na základke.

Ľavica často maľuje obraz pravicového prasaťa ako rurálneho brutálneho šéfa s falošným vysokoškolským diplomom, ktorý chce pretlačiť svojho syna prostredníctvon nejakého vtipu na súkromnú vysokú školu a do miestnej samosprávy a ktorý dohadzuje výnosné obchody pre svojho najlepšieho kamaráta, ktorý sa odrazu stane vlastníkom stavebnej firmy.

Napriek tomu, že tento popis nemá ďaleko od pravdy, tak jeho progresivistický náprotivok sa líši tým, že hovorí plynulo po anglicky, má vysokoškolský diplom liberálnych umení a organizuje výhodné obchody pre svojich priateľov v mimovládkach. Jeden si rozopne gombíky na svojej košeli, zatiaľ čo popíja brandy a počúva turbo-folk, zatiaľ čo druhý bude popíjať remeselné pivo a kývať bokmi do rytmu Depeche Mode. Ako ste si možno všimli alebo nevšimli pri mojom popise, tak druhý menovaný má omnoho vyšší status. A hoci úroveň ich kriminality je zhruba rovnaká, druhý typ je ďaleko sofistikovanejším kriminálnikom.

Virág sa ďalej zamýšľa nad tým, či by pravičiari nemali jednoducho aplikovať dobre známu ľavičiarsku politiku “žiadni nepriatelia naľavo, žiadni priatelia napravo” – ale dochádza k záveru, že by išlo o veľký omyl. Prechod na taktiku “žiadni nepriatelia napravo” je klasická falácia, ktorá sa pokúša imitovať ľavičiarsku politiku (entropia) tak, aby sa vytvorili pravicové výsledky (poriadok).

Virág však ponúka inú myšlienku: klasická téza, žiaden nepriateľ napravo, odkazuje na politické spektrum. Avšak v skutočnosti je oveľa viac a lepšie aplikovateľná na distribúciu IQ: žiadna lojalita k ľavici, žiaden nepriateľ napravo znie ako machiavelistické riešenie. Nemôžete sa priateliť s ľuďmi s IQ 80 bez ohľadu na to, či ide o Stormfront alebo Black Lives Matter, pretože ich časová preferencia je príliš nízka. A nemali by ste si robiť nepriateľov z ľudí s IQ nad 120, pretože tí uvidia, že dav s IQ 80 vám vie s radosťou rozdrviť lebku. Lojalita si vyžaduje, aby obe strany kooperovali.

Avšak základný problém ľudského kapitálu nacionálnej pravice je, že je pre ňu veľmi ťažké priťahovať ľudí s vysokým IQ – a toto vedie k “prasacím” lídrom, ktorí následne znižujú prestíž asociácie s pravicou a ešte ďalej prehlbujú problém ľudského kapitálu pravice.

Autor nakoniec dospieva k desivej myšlienke: z pohľadu mladého človeka vo východnej Európe, ktorý si najviac želá mier, prosperitu a poriadok, môže byť vláda progresivistickej Katedrály zdravou alternatívou voči silám, ktoré ho obklopujú. Dokiaľ sa bude signifikantná časť pravice správať ako vyššie spomenuté prasa, potom bude progresivizmus ešte viac schopný maľovať obraz svojej intelektuálnej a morálnej superiority.

Zdroj: Eastern Europe and the Swine Right

One thought on “Východná Európa, progresivizmus a “svinská” pravica

  1. Dobrý skeptický text, Skepticky treba byť, ináč je človek hneď v kolajoch a ťažko sa z nich dostane.
    Ale:
    hlavná chyba je to delenie na ľavicu a pravicu, ktoré málokedy niečo hodnotné dá. Aj tu je to také krútenie sa v kruhu. Spoločenské spektrum je proste multidimenzionálne a nedá sa zavrieť do dvojpólového videnia, naozaj nie.

    Niektoré body konkrétne, najprv táto drobnosť

    Klasický chyták pre ľudí, ktorí radi poskytujú investičné poradenstvo býva otázka: ak ste tak šikovní, potom prečo nie ste bohatí? A rovnakú otázku môžeme dať aj všetkým nacionalistickým shitlordom: ak sú vaši nepriatelia tak narušení, blbí a nechutní, a vaše mémy, vtipy a komentáre tak efektívne, potom prečo nedrží monopol vaša skupina?
    —-
    To nie je dobrý argument. Aj vo financiách nie každý znalec má zdroje ako aj ochotu to robiť. Teoretik nie je praktik – to je normálne. A čo sa týka politiky, tam je to ešte jasnejšie – je prirodzené, že skupiny v opozícii si nič nenahovárajú a starajú sa o svoje poznanie, kdežto naopak provládne skupiny v princípe nehľadajú pravdu, ale len to, čo podporuje systém. Preto je opozícia, respektíve jej texty, múdrejšia. A špeciál v politickej opozícii platí, že bez prostriedkov sama teória nie je moc výkonná. Ako by som to ešte jednoduchšie povedal: ten, čo už náhodou vyhral v lotérii či inej hre, sa už nestará o pravdepodobnosť a spôsoby hry. Už to ani nepotrebuje, veď už vyhral. Naopak ten, čo sa len snaží vyhrať, rozumie pravdepodobnosti či zákonitostiam hry ovela lepšie. Ale všetci vyhrať jednoducho nemôžu 🙂

    Ale ešte toto, asi dôležitejšie:

    Avšak základný problém ľudského kapitálu nacionálnej pravice je, že je pre ňu veľmi ťažké priťahovať ľudí s vysokým IQ – a toto vedie k “prasacím” lídrom, ktorí následne znižujú prestíž asociácie s pravicou a ešte ďalej prehlbujú problém ľudského kapitálu pravice.

    Nie je to tak, je to mýtus až klamstvo systému. Mimochodom teraz, ako Uhrík sa stal poslancom, mam doložené príhody, ako sú ľudia prekvapení, že on je doktor a to v oblasti infomatiky – to ľudí prekvapuje, hlavne tých, čo LSNS považujú za zlo.
    To, že tieto “pravicové” strany nie sú intelektuálske a podobne, je dané nie ich teóriou, ale proste tým, že vznikli v ťažkej reálnej despocii. Tá ich vyfiltrovala a zostali tam iba húževnatí a možno použiť termín otrlí ľudia. Ľudia ako ja alebo ty tam nie sú nie preto, že by ich politika bola až tak odlišní od našeho svetonázoru, ale proste preto, že nám to členstvo tam nestojí za tú šikanu, čo by sa systém na nás dopustil. To je racionálne rozhodnutie, najsprávnejšie. Ale tak to funguje u všetkých a preto sú tam len takí ľudia, ako tam sú.
    To neznamená, že preto pomery v LSNS treba jednoducho nekritizovať – ale za tie pomery,napríklad to, že Kotleba to naozaj moc ovláda, môžu nie nejaké ideológie nacionalizmu, ale proste tá despocia a šikana systému. Preto je tá strana taká uzavretá, lebo otvorený intelektuál naivista by v nej nevydržal.

    A ešte jednu malú vec ohľadne terminológie – aj keď u nás sa nový marxisti nazvali “progresivisti”, ja by som ten názov na naomarxizmus nepoužíval. Je moc pozitívny, nezaslúžia si ho, skrývajú zaň svoju pravú tvár zapečených kšeftárov. Čisto môj názr či rada 🙂

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s