Aké ženy chodia na potraty?

Na úvod ma napadlo, že feministky kričiace, že”ak nemáš maternicu, potom sa nemáš čo vyjadrovať k potratom” sú vlastne “transfóbne”, no nie? 🙂 Môže mať neplodná žena alebo žena bez maternice názor na potrat podľa progresívcov? Končí sa takéto právo po menopauze? Ja si myslím, že potratová legislatíva má nepochybne výrazný dopad aj na mužov, takže určite sú oprávnení vyjadriť sa k tejto otázky aj oni. 🙂

Dobre, koniec srandy. Áno, súhlasím, že existujú dobré morálne argumenty proti potratom. Nie je potrebné sa hádať o to, či ide alebo nejde o vraždu. To čo je problematické v prípade prolife postoja je však jednoduchá skutočnosť, že ženy, ktoré chodia na potraty sú často biologicky problematické.

Bez akejkoľvek srandy, ak by niekto mal ísť na potrat, tak sú to často práve ženy, ktoré na potrat aj pôjdu.

Dôvod?

Dáta nám ukazujú, že potrat je výrazne asociovaný s mentálnymi poruchami. A duševné poruchy sú z väčšej časti dôsledkom silne dedičných, pre-existujúcich podmienok, skôr než priamym dôsledkom potratu. Áno, potrat môže byť “niekedy” traumatický pre ženu, avšak korelácia medzi interrupciou a duševnou poruchou je zväčša iba dôsledkom bežnej predchádzajúcej príčiny skôr než, že by samotný potrat spôsoboval duševnú poruchu (ak už, tak správnejšie by bolo povedať, že duševná porucha spôsobuje potrat).

Podstúpenie interrupcie je štatisticky asociované s nasledujúcimi podmienkami:

  1. Predošlé problémy s mentálnym zdravím (31% – 51%) a osobnostné problémy (vyše 50%) (Link)
  2. Hraničná porucha osobnosti (50-70% dedičnosť) – je tu pomerne solídna asociácia medzi hraničnou poruchou osobnosti a nechceným tehotenstvom mladistvých, pričom táto korelácia pretrváva aj pri kontrole socioekonomického statusu. Až 23% psychiatrických pacientov liečiacich sa ambulantne a 40-44% psychatrických pacientov bolo diagnostikovaných s hraničnou poruchou osobnosti. Ide o veľmi nákladné ochorenie rovnako na osobnej ako i spoločenskej úrovni. (Link)

Na druhej strane, Charles Murray poukázal na skutočnosť, že 60% detí narodených černoškám po roku 1979 sa narodilo takým čiernym ženám, ktorých IQ je pod priemerom černošského IQ v USA (85) a iba 7% sa narodilo černoškám s IQ nad 100. Ide o to, že po legalizácii potratu začali na potraty chodiť skôr tie inteligentnejšie černošky, zatiaľ čo hlúpejšie (IQ pod 85) stále “pumpovali” jedna radosť. Mohlo by to z časti tiež vysvetliť, prečo sa černošská kriminalita zvýšila práve po liberalizácii potratu (hoci primárne príčiny budú spočívať v niečom inom). Áno, legalizácia potratu spomalila proces “brazilifikácie” Spojených štátov, ale je možné, že v rámci severoamerických negroidov mala dysgenický efekt a v skutočnosti znížila kvalitu ich ľudského kapitálu.

Potrat nepochybne má dopad na kvalitu ľudského kapitálu – a tento dopad môže byť pozitívny i negatívny, v závislosti od okolností. Každopádne, dúfajme, že ľudstvo nakoniec presadí dostupnú technológiu schopnú zaistiť vysoko kvalitný ľudský kapitál bez ohľadu na interrupčné zákony.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s