Prieskum obľúbenosti politikov a zopár úvah k výsledkom

Včera prišla renomovaná agentúra Focus s prieskumom dôveryhodnosti (môžeme kľudne nahradiť slovo dôveryhodnosť aj slovom obľúbenosť alebo sympatia) smerom k vybraným politikom. Výsledok? Podľa Focusu najviac ľudí dôveruje súčasnému premiérovi Petrovi Pellegrinimu a čochvíľa inaugurovanej prezidentke Zuzane Čaputovej. Na chvoste prieskumu, ako tí najmenej sympatickí a dôveryhodní, sa objavili mená ako Fico, Hlina, Kotleba, Bugár a ako úplne posledný Harabin. Prekvapivé výsledky? Ale vôbec nie.

Samozrejme takéto prieskumy treba brať s istou rezervou – nie sme naivní. Obzvlášť prekvapivé bolo tretie miesto dôveryhodnosti u Tomáša Druckera (ľudia si vyberali zo zoznamu navrhnutých mien a Druckera tam zaradili, lebo plánuje založiť stranu). To si naozaj Slováci pamätajú tohto uplakaného, trojtýždňového, ministra vnútra (pol roka ešte robil aj ministra zdravotníctva, ale nemyslím si, že mohol nejako silne utkvieť ľuďom v pamäti)? A “soyboy” Beblavý ako štvrtý dôveryhodný? Nechcem tu omieľať dobre známe skutočnosti, tak k Beblavému len hodím jeden z najnovších komentárov Blahu:

BEBLAVÝ JE ODRAZU NOVÁ KRV V POLITIKE

Nasleduje Beblavý, ktorý sa tvári, že je nová krv v politike. Ja len pripomeniem, že tento školský otlkánek už stihol prejsť troma stranami, bol v SDKÚ, Sieti a teraz je v Spolu. A všade len smradí a likviduje strany zvnútra. Ešte počas Dzurindovej vlády s Kaníkom oberali dôchodcov o invalidné palice. Chaloš je v politike od roku 2002, čo je 17 rokov. Málokto je tak dlho v politike ako on. Málokto má toľko masla na hlave ako on. To on ako ide predstierať, že je nová krv?

Každopádne, prvá dvojka a ľudia na spodku sú uveriteľní, rovnako ako prepad Kisku (ktorý ešte bude pokračovať s tým, ako sa v straníckej reálpolitike začne viac a viac ukazovať jeho neschopnosť a lenivosť).

Prečo dôvera k Pellegrinimu a Čaputovej?

Treba začať s tým, že úrady premiéra a najmä prezidenta, ako najvyšších politických inštancií spolu s funkciou predsedu parlamentu, by aj prirodzene mali na seba nabaľovať najväčšiu dôveru. V tomto smere teda prieskum odráža aj istú hierarchiu a viditeľnosť politických postov, resp. ľudí za nimi.

Za úspechom Čaputovej v prvom rade stojí obrovský mediálny hype spustený celou globalisticko-korporátnou štruktúrou. To je asi aj zbytočné rozoberať – vieme za akých podmienok vyhrala prezidentské voľby. Bez podpory spomenutých sietí by táto, pred 3 mesiacmi prakticky neznáma žena bez akýchkoľvek úspechov či funkcií, ktoré by stáli za pozornosť, nemohla byť tam, kde je teraz.

Ale čisto z ľudského pohľadu rozumiem, že príde ľuďom sympatická: príjemný hlas, svieži, fotogenický vzhľad, istá jemnosť v prejave. Obraz panenky nebeskej bude národu spod Tatier imponovať. A mnohí Slováci vyslovene uvažujú spôsobom, že chcú vidieť na vrchole ľudí, ktorí budú vzbudzovať sympatiu a prišlo im, že relatívne pekná a mladá baba bude dobrou značkou pre Slovensko v zahraničí – bez toho, aby dostatočne riešili nejakú ideológiu (viď preceňované potraty a homoadopcie). Áno, môžete hovoriť tomu aj povrchnosť, ale nič nezmeníte na jednoduchom fakte, že aj na povrchu záleží. Čaputová sa vďaka už spomenutej mediálnej podpore v týchto prieskumoch udrží a vzhľadom k tomu, že asi nebude natoľko iritujúca a škandalózna ako Kiska, časom predbehne Pellegriniho.

Ak sa však z nej stane podobne chaotický element, ako svojho času z Radičovej, môže dopadnúť podobne ako “ožratá židovská trúba” (Sulíkove slová, nie moje :-)), t.j. stratou podpory z istej časti liberálno-globalistického spektra kvôli neschopnosti a labilite (ak ste sledovali napr. jej nedávne vystúpenie v relácii Na telo, tak ste si mohli všimnúť, že Čaputová má fázy akejsi duševnej neprítomnosti a posmutnelosti, akoby trpela depresiou).

Pellegriniho 1. miesto tiež nie je prekvapivé. A ani to, že je dnes favoritom i medzi voličmi Smeru (a čo je pre Fica ešte horšie, tak údajne podľa interných smeráckych prieskumov by viac ľudí volilo Smer, ktorý by mal na čele Pellegriniho než Fica).

Predovšetkým nadpolovičná úspešnosť je obzvlášť slušná vzhľadom na to, že ide o smeráka. Tu treba napísať, že žiadna strana nebola tak očierňovaná ako Smer. A ak navrhnete LSNS, tak si treba uvedomiť, že Smer bol dlhodobo napádaný nielen korporátnym mainstreamom, ale aj tzv. alternatívou. Živo si spomínam na Lichtnerove “infovojny”, kde sa do Ficovej vlády kopalo non-stop. Až po Kuciakovi isté weby (ak nepočítam výnimky ako “hzdsácke” Extra Plus, ktoré zvyklo byť viac pro-smerácke) akoby prehodnotili svoj prístup – k čomu výrazne dopomohli napr. Ficove výroky o Sorosovi a Blahove statusy (a Blahova výrazná premena z obdivovateľa Goldmanovej a obdobných židovských radikálov, ktorý kritizoval RKC a chodil na gej prajdy, na v podstate konzervatívca).

Napriek tomu, že na Pellegriniho korporátne média neútočia v takom rozsahu ako na Fica, Kotlebu, Harabina, Kaliňáka a pod. a dokonca sa zdá, že ho do istej miery i favorizujú a pretláčajú na úkor Fica v rámci smeráckych treníc medzi Pellegriniho V4 a “kaliňákovcami”, nedá sa ich prístup v žiadnom prípade porovnať s tým, ako mediálna sféra pretláča ľudí ako sú Čaputová či Kiska (a nedávno bol tento predseda vlády dosť spucovaný napríklad kvôli tomu, že si dovolil prísť do Ruska na rokovanie s Putinom).

Každopádne, Pellegrini išiel v posledne dobe dosť hore (Trump s Putinom sú rozhodne diplomatické úspechy) a je, ako sa hovorí, “všade”. V zásade je to však slabučký a “ovládateľný” premiér (čo je podmienené samozrejme aj samotným neprirodzeným rozdelením v strane Smer medzi funkciou predsedu vlády a predsedu strany) a politicky skôr nemastný-neslaný centrista (treba však napísať, že v Smere vždy dominovali takýto centristi a technokrati. Robiť si obraz o Smere na základe Blahových statusov je chyba). Pellegrini sa až príliš snaží vyhýbať konfliktom a jasným ideovým pozíciám (s výnimkou Kisku, ktorého začal dosť neznášať, potom čo zmaril Ficovu šancu stať sa ústavným sudcom a tým aj Pellegriniho možnosť byť predsedom Smeru). Jeho hlavný problém je v tom, že sa nadbytočne podriaďuje alebo zalieča globalistickým silám (niežeby Fico nerobil to isté, ale u Pellegriniho je to o čosi silnejšie a je to dané aj tým, že asi kalkuluje, ako by tieto sily využil na odstavenie Fica a zlepšenie svojej pozície – možno, ťažko povedať s istotou).

Na druhej strane Pellegriniho vláda je (zatiaľ) relatívne pokojná a bez väčších prúserov či káuz s príležitostnými úspechmi (teraz napr. vybavenie, že Európska agentúra práce bude sídliť na Slovensku). Fico samozrejme pretláčal Pellegriniho na rozmanité pozície, lebo vie, že je to pomerne šikovný “úradník” či technokrat (Smer samozrejme nie je ideálny z ideologického hľadiska a ani z hľadiska nejakej morálky či transparentnosti, ale má isté know how. V tom má navrch oproti dnešnej opozícii a i kdejakým “národovcom”). A aj toto zrejme ľudia vedia oceniť – nielen peknú či “klasickú” tvár s povestnými jamkami na líčkach vzbudzujúcu dôveru, nemôže to byť len o tom (aj keď zaiste to pomáha. Neprekvapivo, Pellegrini je výraznejšie úspešnejší u žien. Naopak, napríklad taký Kotleba má väčší úspech u mužov).

Veľkí lídri musia dosahovať istý stupeň popularity a zjednocovať

K výraznejšej zmene politickej paradigmy budú nepochybne potrebné silné osobnosti, za ktorými bude istý stupeň masovejšej podpory. Zjednodušene možno napísať, že je to všetko naozaj z väčšej časti o konkrétnych ľuďoch, osobnostiach, ktoré majú správnu kombináciu schopností a stratégií, ktorým sa podarí dostať na čelo štátu a dokážu presadiť správne naratívy v správnom čase – vždy to tak bolo. To neznamená, že nebudú proti nim stáť mobilizované masy. Proti Orbánovi tiež protestovali v uliciach Budapešti tisíce, možno desaťtisíce, ľudí, ale bezvýsledne, pretože za Orbánom stojí majorita.

Bez ohľadu na to, ako veľmi súhlasíte s postojmi ľudí ako Kotleba, Fico alebo Harabin, tak faktom zostáva, že počet tých, ktorí týchto politikov neznášajú dnes signifikantne prevyšuje ich priaznivcov. To neznamená, že tých ľudí nemožno podporiť alebo že by nemohli niečo výraznejšie ovplyvniť, to v žiadnom prípade netvrdím. Avšak ak ide o nejakú širšiu zmenu politickej paradigmy budú dnes ich východiskové pozície horšie.

A ešte jedna skutočnosť: ľudia tráviaci svoj čas výlučne len v alternatívnej bubline môžu mať niekedy mylné predstavy o možnostiach niektorých ľudí. To sú napr. predstavy niektorých autorov z HS o tom, že Blaha by mohol byť premiérom alebo lídrom Smeru. Blaha možno má verbálny talent, vie písať chytľavé statusy, ale nie je to človek, ktorý by robil nejakú aktívnu reálpolitiku, nikdy nezastával žiadnu skutočne významnú funkciu a hlavne jeho vplyv v strane (ktorej nie je ani členom) nie je až tak signifikantný, ba dokonca sa zdá, že je v strane skôr “trpený” (údajne chcel tento rok ísť za europoslanca, ale významnejší ľudia boli proti tomu, tak ho tam Fico (ktorý ho síce chráni , ale trochu ním aj pohŕda) nedal. Blaha následne napísal na FB status, kde si vymyslel, že nikdy nič také neplánoval. Blaha sa údajne uchádzal o voľné miesto v EP už pred pár rokmi. Vtedy chodieval za Zalom, ktorý mu to mal vybaviť. Ale nakoniec ho nezobrali).

Vieme, že Blaha v r. 2016 získal v Smere “až” 2 746 preferenčných hlasov (čo je napr. menej než mal v dnešných eurovoľbách taký Kopáč za LSNS). Pre porovnanie taká Beňová mala v terajších eurovoľbách 89 471 hlasov (čo bolo najviac zo všetkých). A na FB voličské jadro Smeru veľmi prítomné nebude (nehovoriac o tom, že značná časť Blahových FB fanúšikov nebude voliť Smer). Toľko k perspektívnosti “najslávnejšieho komentátora slovenského Facebooku”.

Záver

Buď máte ľudí, alebo nie. Ak má niekto výraznejšie zmeniť pomery na Slovenku, musí to byť človek, ktorý dokáže spájať, vie sa dohodnúť a má istú úroveň technokratických zručností, resp. zdatných ľudí, ale vie dobre robiť aj propagandu. A obávam sa, že vzhľadom na systém možno bude potrebná aj podpora oligarchov. Róbert Fico zodpovedal asi najlepšie uvedeným kritériám (a mal aj správny vek), ale časy sa zmenili (a Ficova pozícia je dnes podobná Mečiarovi). Slovensko je dnes príliš politicky rozdrobené a chaotické – aj kvôli neprimeraným líderským egám. Vyhrá ten, komu sa podarí “veľké zjednotenie” (to svojho času urobil aj Fico, keď zjednotil niekoľko rôznych subjektov od ľavicových centristov až po komunistov a pro-národné subjekty). Základný problém je v tom, že tu mnohí stále uvažujú len v jednoduchých intenciách volebného úspechu ich vlastnej strany, skôr než v intenciách ideologického ovplyvňovania. Takýto prístup napr. zničil aj Jobbik v Maďarsku, ktorý dnes chodí na protesty proti Orbánovi ruka v ruke so “slniečkármi”. Len aby Kotleba nakoniec nedopadol rovnako. Chcel by som však napísať, že sa teším na to, čo uvidíme…

5 thoughts on “Prieskum obľúbenosti politikov a zopár úvah k výsledkom

  1. Ak tých tisíc nešťastníkov z “rerezentatívnej vzorky” naozaj rerezentuje Slovensko, tak potom treba rýchlo zobudiť patrónku Sedembolestnú, lebo trest Hospodina Pána Zástupov sa blíži … 😀

    Páči sa mi

  2. Nehaňte ľud môj! 😀

    Nemali by sme obmedziť svoj duševný obzor na problémy Slovenska! Je tu nebezpečie, že nám uniknú globálne, a teda aj podstatné systémové problémy.

    Pozrime sa na podstatu problémov s uvedeným prieskumom:

    1. Reprezentatívnosť vzorky. Je smiešne diskutovať o reprezentatívnosti vzorky prieskumu verejnej mienky 1000 respondentov bez toho, aby sme vedeli reálne a konkrétne, ako prebiehal výber tejto z hľadiska matematickej štatistiky smiešnej vzorky. Možnosti manipulácie sú až škandalózne a uvediem iba niekto zásadných problémov:
    a. Veľkosť vzorky je vyslovene smiešna, v posledných mali 4 429 033 oprávnených voličov, teda reprezentuje názory necelých 2,3% oprávnených voličov. Výber reprezentantov predstavuje hypotézu, ktorú treba testovať bežnými postupmi, čo nik nerobí. Žalostné výsledky dodatočne korigovaných prieskumov verejnej mienky v porovnaní s výsledkami volieb sú obecne známe a týmto prieskumom, ktoré majú vyslovene manipulatívny charakter môže dôverovať iba konzument, ktorá nemá o metódach takéhoto výberového pozorovania (používaných napríklad pri kontrole kvality) ani hrubú predstavu.
    b. Ak má agentúra k dispozícii výsledky prieskumu politických preferencií vzorky povedzme 2000 respondentov, jednoducho pomocou účelového výberu 1000 respondentov do nového prieskumu dokáže na objednávku vyrobiť požadované výsledky.

    2. Jeden z až triviálnych prostriedkov je formulovanie otázky, napríklad zaradenie takého loosera ako Ducker je jasným signálom brutálnej manipulácie.

    Ak niekto napíše „renomovaná agentúra Focus“ tak to považujem akurát tak za dobrý vtip a rád by som vedel na ako základe sa meria „renomé“ našich podobných agentúr.

    A teraz k podstate problému – osobnostiam v uvedenom rebríčku. Koľko kvalifikovaných inžinierov, vedcov prírodovedného smeru a lekárov sa tam umiestnilo a akú majú reálnu prax v špecializácii, ktorú vyštudovali?

    Ukážkoví darmožráči, parazitujúci ma práci produktívnych obyvateľov Slovenska!

    Páči sa mi

    1. Žijeme v tak absurdnej dobe, že človek už neverí ani kalkulačke a vlastným očiam! Krásny príklad je môj výpočet reprezentatívnosti vzorky renomovaného Focusu! 😀

      V prezidentských voľbách bolo na Slovensku 4 429 033 oprávnených voličov, vzorka 1000 respondentov predstavuje 0,023% (!) čo je tak absurdne malé číslo, že som si nevšimol exponent … 😀 !

      Takéto nízke číslo neobstojí ani pri kontrole kvality žiaroviek a nie pri tak heterogénnom súbore ako sú voliči na Slovensku.

      Riešenie vidím v zákone, ktorý by určoval metodický postup prieskumov verejnej mienky, umožnil kontrolovať jeho dodržiavanie a v prípade ignorovania zákona určil likvidačné pokuty pre takúto agentúru.

      Páči sa mi

  3. Pozrime sa na problémy vo dvoch „kolískach demokracie“ v Európe – vo Francii a Británii.

    Ak posttotalitných demokraciách medzi ktoré môžeme radiť napríklad Slovensko, Gruzínsko, Ukrajinu, ČR … atď. sa objavujú v politike figúrky ako Blázon z Trnavy, Zlodej čo dokázal okradnúť aj smetiarov, Strapatá rajda, Úžerník-podvodník, Veľký inseminátor, … atď. tak sa to možno dá pochopiť.
    Ale ak vo Veľkej Británii sa premení parlament na šapitó plné klaunov exhibicionistov alebo na čele Francie sa objaví figúrka ako Macron, tak to stojí za zamyslenie.

    Prečo ukážkoví narcisti sociopati sa derú do čela politiky a sú tak úspešní? To je zásadná otázka!

    Páči sa mi

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s