Maskot Progresívneho Slovenska

Počas kampane pred eurovoľbami ste mohli zachytiť aj volebný spot Progresívneho Slovenska na podporu profesionálneho luterána (uf, Martin Luther sa musí inak obracať v tom hrobe pri pohľade na to, čo všetko sa vyvinulo z jeho reformácie :-)) Prostredníka, v ktorom na jeho voľbu vyzýval asi najznámejší slovenský transgender DJ Matúš Lenický alias B-Complex, v súčasnosti samozrejme požadujúci od spoločnosti oslovenie Matia.

Na úvod by som rád vyjasnil, prečo odmietam pri prípadoch ako je Lenický používať ženský rod.

Predovšetkým, nie je to len o tom, že Lenický nie je, nikdy nebol a ani nebude žena. Je to v prvom rade o mojom vyhranení sa voči konkrétnej ideológii, ktorú považujem za spoločensky nebezpečnú (v prípade, že dôjde k slippery slope a dostaneme sa do fázy, akú vidíme dnes v niektorých západných krajinách). Ideológia, ktorá Lenického propaguje, totiž dnes chce, nielen konzervatívcom, ale všetkým, upierať možnosť vyhraniť sa proti popieraniu základnej materiálnej reality a zároveň legitimizovať niečo, čo je očividnou duševnou poruchou (k tomu sa ešte bližšie dostanem).

Druhá a nemej dôležitá rovina je o tom, že odmietam prejavovať rešpekt k tým, ktorí sa vedome spolčujú s ľuďmi, ktorých konečná agenda povedie k prílevu takých ľudí a ideológií do Európy, ktoré budú predstavovať zvýšené riziko či bezpečnostnú hrozbu pre natívne obyvateľstvo (vrátane zvýšeného rizika aj pre LGBT komunitu). A Lenický (ktorý o.i. píše pre SME) takýchto ľudí a ich ideologickú agendu otvorene podporuje.

Je veľmi vtipné, ako Lenický spomína masaker v Orlande bez toho, aby spomenul, kto ho uskutočnil.

V neposlednom rade tiež rozlišujem medzi transgendermi. Lenický nielenže bol, stále je a navždy bude muž, t.j. XY chromozóm a mužská reprodukčná funkcia (hoci nepopieram, že hormonálna terapia dokáže mnohé zmeniť), ale tento muž v prvom rade dodnes nepodstúpil riadnu tranzíciu vrátane toho, že neberie ani žiadne hormóny. Tento jedinec má stále v dokladoch uvedené, že je muž, má plne funkčné mužské reprodukčné orgány a vyzerá (má 190 cm, btw) a aj sa správa ako muž. Vynucovanie oslovovať ho ženským rodom len z toho titulu, že sa oblieka ako šľapka, je zmachľovaný ako šašo a dal si spraviť umelé kozy, je teda druhom teroru nielen voči pravde, resp. voči objektívnej realite, ale aj zmyslovému vnímaniu.

Prejdime teraz k primárnej otázke: čo presne je vlastne Lenický? Žena uväznená v mužskom tele? Alebo len nejaký druh extrémne odpudivého buzeranta, ako ho zvyknú často oslovovať na webe? Či len “obyčajná” drag queen? No, mnohých to možno prekvapí, ale Lenický v skutočnosti nemá veľa spoločného nielen so ženami, ale ani s homosexuálnymi mužmi. Ba čo viac, Lenický nemá veľa spoločného (psychologicky a vývojovo) ani len s male to female (ďalej len MtF) transsexuálmi orientovanými na mužov, dokonca vo viacerých bodoch ide o opak tejto kategórie.

Máte teraz v tom hlave zmätok, že? Nuž, poďme si teda vysvetliť, čo presne je Lenický zač.

Blanchardov koncept autogynefílie

Lenický trpí veľmi špecifickým a pre normálneho človeka ťažko uchopiteľným typom parafílie označovanej pojmom autogynefília (z gréckeho auto (seba), gy (žena), fília (láska) – láska k sebe samému ako k žene). Autogynefília je parafilická tendencia heterosexuálnych mužov (tendencie a túžby autogynefilov v skutočnosti negatívne korelujú s mužskou homosexualitou. Ide o fenomén spojený s mužskou heterosexualitou), pri ktorej sú takýto muži sexuálne vzrušovaní predstavou alebo obrazom seba samých ako ženy.

S pojmom a vysvetlením autogynefílie prvýkrát prišiel renomovaný americký sexuológ Ray Blanchard v r. 1989. Blanchard bol prvý, ktorý dokázal tento fenomén jasne vysvetliť, hoci klinickí psychológovia už dlho predtým rozlišovali medzi homosexuálnou a nehomosexuálnou genderovou dysfóriou, pričom nehomosexuálna sa javila byť niečim výrazne odlišným a ťažšie uchopiteľným. Blanchard študoval takýchto mužov celé desaťročia a má za sebou množstvo výskumov v tejto oblasti.

Podľa Blancharda autogynefília neznamená, že daný subjekt je sexuálne vzrušený zakaždým, keď si predstavuje seba samého ako ženu, oblieka sa ako žena alebo sa zapája do ženského správania, podobne ako heterosexuálny muž nie je automaticky vždy vzrušený, keď vidí atraktívnu ženu. Koncept autogynefílie – podobne ako v prípade heterosexuality, homosexuality či pedofílie – odkazuje na potenciál sexuálnej excitácie. Autogynefíliu môžeme kľudne vnímať ako ďalšiu, samostatnú sexuálnu orientáciu s tým, že autogynefília patrí do špecifickej podskupiny omylov erotickej cieľovej polohy, keďže sexuálna túžba tu primárne nesmeruje k vonkajšiemu subjektu.

Blanchard rozlišuje 4 subtypy autogynefilných sexuálnych fantázií s dodatkom, že všetky 4 typy autogynefílie majú tendenciu vyskytovať sa skôr v kombinácii s inými typmi než samostatne.

  1. tranvestitná autogynefília: vzrušenie pre akt alebo fantáziu nosenia typicky ženského oblečenia.
  2. behaviorálna autogynefília: vzrušenie pre akt alebo fantáziu z činnosti považovanej za typicky femínnu.
  3. fyziologická autogynefília: vzrušenie pre fantázie z telesných funkcií považovaných ľuďmi za ženské.
  4. anatomická autogynefília: vzrušenie z fantázie mať normatívne ženské telo alebo aspoň časti ženského tela.

Autogynefília bola zaradená aj do DSM – 5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch) pod pojmom “Tranvestitná porucha” (intenzívne sexuálne vzrušenie z cross-dressingových fantázií, nutkania alebo správania). Lenický sa v r. 2018 vytešoval z toho, že “nie je chorá“, ale márne – rozhodnutie WHO sa totiž netýkalo jeho diagnózy. To čo sa udialo je iba to, že po novom sa rozlišuje medzi genderovým non-konformizmom a genderovou dysfóriou, pričom pohlavná dysfória je stále považovaná za duševnú poruchu, pokiaľ spĺňa kritéria uvedené v DSM – 5. (A ako sme už spomenuli vyššie, Lenického autogynefília je klasifikovaná v DSM ako parafília).

Koľko transsexuálov je autogynefilných?

Aj tu bude odpoveď pre mnohých prekvapivá – výrazná väčšina. NTDS (Národný prieskum transgenderov) zistil, že počet MtF transsexuálov sexuálne priťahovaných k mužom je len 23%. Zbytok tvoria transsexuáli, ktorí sa identifikujú ako lesby (ponechajme stranou, že na to, aby niekto mohol byť lesba musí byť v prvom rade žena – ale to sme opäť pri podstate problému, t.j. popieraní základnej materiálnej reality, že áno). Je jasné, že ide o autogynefilov.

Homosexuálni transsexuáli vs. autogynefili

K homosexuálnym transsexuálom len v krátkosti: predovšetkým, sú výrazne odlišní od autogynefilov a aj menej viditeľní. Prečo? Nuž, bez akejkoľvek srandy, ale niektoré z najkrajších báb aké som kedy videl (no dobre, “báb”, ak chcete) boli práve homosexuálni transsexuáli. A sú veľmi populárni najmä vo východnej Ázii (obzvlášť v Thajsku, kde podľa niektorých údajov tvoria až 2% z populácie, čo je vzhľadom na daný fenomén ohromné číslo. Zdá sa, že východní Aziati sú viac predisponovaní k tomuto homosexuálnemu subtypu).

Topmodelka Andrea Pejić má srbsko-chorvátsky pôvod – a je to homosexuálny transsexuál. Všimnite si napr. jej femínnu tvárovú fyziognómiu.

Homosexuálni transsexuáli sú extrémne femínni (fyziologicky i psychologicky – osobnostne ide o typ “sladké, jemné dievča”), často končia v profesiách ako modelky, herečky či prostitútky/pornoherečky a ich femininita je dobre pozorovateľná už od raného detstva. V ich prípade ide o sexuálnu inverziu najsilnejšieho stupňa, resp. plne dokončené vývojové štádium homosexuality. Treba si uvedomiť, že homosexualita/sexuálna inverzia vytvára kontinuum: maskulinni gejovia (to sú tí neviditeľní, resp. neodlíšiteľní od bežného heterosexuálneho muža, napr. niekto ako Janko Koleník) – femínni gejovia (povedzme niekto ako Paviel Rochnyak) – homosexuálni transsexuáli (napr. topmodelka Andrea Pejic alebo youtuberka Blaire White). Klinický psychológ Micheal Bailey ešte rozlišuje skupinu “drag queens” ako medzistupeň medzi zženštilým gejom a homosexuálnym transsexuálom (možno niekto ako Conchita Wurst?).

Naproti tomu autogynefili nie sú vôbec femínni.

Michael Bailey uvádza tieto charakteristiky autogynefilov:

  1. Neboli v detstve femínni, naopak skôr išlo o maskulínnych chlapcov.
  2. Sú orientovaní na ženy. Po tranzícii zvyknú niekedy tvrdiť, že sa im začali páčiť i muži, event. že sa stali asexuálmi. Treba si uvedomiť, že ak má autogynefil náhodou vzťah s mužom, tak to nie je preto, že by bol k nemu sexuálne priťahovaný spôsobom ako sú k mužom priťahovaní homosexuálni muži a heterosexuálne ženy, ale preto, aby ho takýto muž afirmoval ako ženu.
  3. Sú často ženatí, majú deti a tranzíciu postúpia v neskoršom veku, veľakrát až po 40tke. Samozrejme, že všetkým budú tvrdiť starý známy príbeh o tom ako vždy cítili, že v ich vnútri sídli žena: inými slovami, klamú a predstierajú, že sú homosexuálnymi transsexuálmi.
  4. Pôsobia maskulínne, a to dokonca i po tranzícii. Mnohí autogynefili pracovali v minulosti v typicky mužských povolaniach, viacerí napr. slúžili v armáde. Autogynefília býva tiež často spojená i s tzv. “počítačovým nerdizmom” a narcizmom. Autogynefili sú v skutočnosti ešte maskulínejší než je mužský priemer.
Najslávnejší autogynefil Bruce Jenner – 3x rozvedený so ženou a otec 6 detí, ktorý sa na staré kolená rozhodol stať “ženou”.

Záver

Dnes sa na Západe vedú vážne diskusie o tom, či by transsexuáli, vrátane autogynefilov (ktorí sú o dosť problematickejší prípad ako “praví”, homosexuálni transsexuáli, ktorí sú prirodzene zženštilí od narodenia, podstúpia tranzíciu čo možno najskôr a takmer vždy aj vyzerajú nielen ako ženy, ale dokonca ako veľmi atraktívne ženy), mali chodiť na verejné toalety určené pre ženy alebo súťažiť v športoch s reálnymi ženami. Viete si predstaviť situáciu, kedy by Lenický prišiel na plaváreň a namieril by si to rovno do ženských šatní a spŕch, napríklad?

Navyše problematika autogynefilov dnes rozdeľuje i tzv. LGBT komunitu. Aj lesba Navrátilová bola relatívne nedávno tvrdo spacifikovaná, ako “zradkyňa”, za to, že sa vyslovila proti popieraniu základnej materiálnej reality. O tom aké dôsledky má prístup autogynefilov medzi športovkyne vám povie viac táto dievčina, ktorej možná kariéra atlétky je z tohto dôvodu vážne ohrozená.

Aj “terfky” (Trans-exclusionary radical feminism) majú pravdu. Tým, že sa umožní autogynefilom prístup do ženských priestorov, môžu byť ženy viac ohrozené. Opäť, autogynefili sú heterosexuálni muži a mnohí z nich nepodstúpili žiadnu tranzíciu – robia len obyčajný cross-dressing. Potom by nás nemali prekvapovať takéto prípady. Áno, bolo tu už niekoľko prípadov, kedy autogynefil zmlátil alebo znásilnil ženu v ženskom priestore. Autogynefili môžu byť veľmi agresívni voči tým, ktorí si dovolia (bez ohľadu na to či vedome alebo nevedome) spochybniť ich bullshit.

Samozrejme, Lenický sám osebe možno nie je hrozba pre nikoho, a nikto by sa o neho a jeho poruchu extra nestaral – veď napokon tu v Európe vytvárame prirodzene tolerantné spoločnosti. Ale dokým prípady ako on budú podporovať tých najhorších zmrdov a spolčovať sa s nimi, aby mohli byť čo možno najviac propagovaní, tak budú aj predmetom našej dôkladnej analýzy. A ako pri všetkých “pitvách” nebude to veru príjemné – najmä pre nich. 🙂

Zdroje:

  1. Muž, ktorý chcel byť kráľovnou, M. Bailey, 2003
  2. Blanchard’s transsexualism typology

3 thoughts on “Maskot Progresívneho Slovenska

  1. Vy musíte být erudovaný psycholog. Ze začátku jsem se jako heterosexuál smál skoro u každého výrazu. Ale jakmile se nějaká “ženská vtěrka” dostane někam kam by neměla a začne se mstít na ženách je to průšvih.

    Like

    1. Ja nie som psychológ, ale text sa opiera o práce erudovaných psychológov/sexuológov (viď zdroje). Som rád, že ste sa zasmial, lebo cieľom textu nemala byť len suchopárna odbornosť, ale mal i pobaviť. 🙂

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s