Mike Pompeo (minister zahraničných vecí USA) a Mike Pence (viceprezident USA) sú dvaja najznámejší politici Trumpovej administratívy známi aj pre svoj nekompromisný konzervativizmus (dokonca samotný Trump si robí žarty z fundamentalistických názorov Pencea na homosexuálov. Podľa Trumpa by ich Pence najradšej všetkých obesil alebo použil na nich elektrošoky :-)) a veľmi ostentatívne prezentované kresťanstvo.
Kresťanstvo? Naozaj? Poďme si to vysvetliť.
Ja sa v prvom rade pýtam, čo je to za kresťanov, ktorí podporujú vojnu proti Jemenu – vojnu, v ktorej obrovské množstvo ľudí zomiera na zmrzačenia, choleru či hladomor, vojnu, ktorú by teoreticky vedeli zastaviť i telefonicky. Títo kresťania tiež podporujú porážky Afgáncov priamo zo vzduchu, masové zabíjanie v Sýrii, bombardovanie Somálčanov a brutálne mučenie po celom svete. Toto je presne ich kresťanstvo – kresťanstvo pozbavené akejkoľvek ľudskej slušnosti. Ale stále sú to kresťania.
Obaja títo muži neustále bľabocú o kresťanských hodnotách, zatiaľ čo vynakladajú všetko možné úsilie na rozpútanie vojen – najnovšie proti Iránu, pri ktorom sa Pompeo vyjadril, že samotný “Boh im zoslal Trumpa, aby ochránil Izrael pred Iránom”. Nechutné. Taký John Bolton, ďalší jastrab, či skôr potkan, ktorému by tiež svedčala väzenská uniforma, sa, na rozdiel od týchto dvoch, aspoň nesnaží prezentovať ako niekto, kto má dušu.
Ja osobne mám s kresťanmi skôr dobré skúsenosti. Nepochybujem, že mnohí z vás sa stretli s kresťanstvom, ktoré bolo úprimnou milosťou praktikovanou ľuďmi, ktorí by s najväčšou pravdepodobnosťou boli rovnako dobrotiví a nápomocní i bez neho. Toto však nie je kresťanstvo Pompea a Pencea. Toto sú amorálni a krutí kresťania, jednoducho napísané, veľmi zlí kresťania.
Všeobecne je užitočnou politickou tendenciou – užitočnou aj pre Pencea a Pompea – uvažovať o kresťanstve ako o viere, ktorá je zakorenená v dobrote a starostlivosti o ostatných. Ale historicky tomu často tak nebolo. Kresťanstvo má tiež svoj historický záznam krutostí, náboženských vojen, mučenia a upaľovania heretikov. Napríklad v mexickom meste Zacatecas môžeme nájsť pozoruhodné múzeum nástrojov mučenia, ktoré používala inkvizícia. Toto veru nebolo kresťanstvo Františka z Assisi či Matky Terezy. Bolo to kresťanstvo Mikea Pompea a Mikea Pencea.
O jednej sionistickej sekte
Pompeo i Pence sú obaja evanjelikáli (Pence konvertoval na túto vieru z katolicizmu).
Evanjelikáli sú skôr zvláštni (pre väčšinu Európanov). Ide často o slabo vzdelaných ľudí (dokonca ak aj majú formálne vysoké vzdelanie. Možno by bolo presnejšie napísať, že sú ignorantskí), ktorí sa pokúšajú nájsť zmysel v nepochopiteľnej existencii. Typická je pre nich tzv. rapture culture, ktorá obsahuje istú zvláštnu teológiu. A práve tá má vplyv aj na zahraničnú politiku USA. Evanjelikáli veria, že už nastali konečné časy. To znamená, že jedného dňa praví veriaci zmiznú zo sveta a budú odnesení do nebies. Ostatných však čaká tzv. tribulácia, čas kedy Antikrist bude vládnuť v chaose a divošstve. Potom príde Ježiš a porazí ho v bitke počas Armageddonu.
Nuž, na tomto by nebolo nič zaujímavé. Takýchto chilliastov je aj inde habadej. A vlastne viaceré náboženstvá, nielen kresťanské, predpovedajú koniec svet. Podstatná je však evanjelikálna viera, že predtým ako svet skončí, sa musia Židia zhromaždiť v Izraeli a v ňom konvertovať hromadne na kresťanstvo. Táto zvláštna predstava stavia evanjelikálov do pro-izraelskej a anti-semitskej pozície zároveň (židia totiž väčšinou nemajú záujem o konverziu).
Tí, ktorí veria tomuto učeniu sa zvyknú nazývať i kresťanskými sionistami a ich lojalita smeruje výhradne k tomu, o čom si myslia, že chce ich Jahve – a to nie je ani mier, ani Amerika a ani rozum. Je to lojalita k Izraelu, pretože práve ten je v ich vierouke esenciálny pre koniec sveta. (Evanjelikáli sú dokonca ešte viac pro-izraelskí než samotní Židia).
To znamená, že súčasná zahraničná politika Ameriky je výrazne ovládaná dvomi bláznivými sio-kresťanmi (Pompeo a Pence) a dvomi židmi (Kushner a Ivanka). Pompeo a Pence nie sú riadení nejakým praktickým zohľadňovaním reálnych potrieb Spojených štátov (vrátane udržania blahobytu a dobrého mena USA), ale výhradne ich lojalitou k bizarným teologickým myšlienkam a k cudzej krajine. Robia to, čo im zapadá do ich ideologickej agendy. A ako bonus obom týmto mužom chýba obyčajný charakter (preto nedokážu prekonať svoju ideologickú pomýlenosť).
Israel first
Pence posledný december na konferencii Republikánskej židovskej koalície povedal nasledovné:
“Nepriatelia Izraela sú naši nepriatelia, Izraelská vec je aj naša vec. Ak tento svet nevie nič iné, dajme mu vedieť: Amerika stojí pri Izraeli.”
Takže viceprezident USA otvorene hovorí o tom, že je lojálny k cudzej krajine. Ak Izrael chce vojnu s Iránom, potom ju chce aj Pence. Na názory obyčajných Američanov hľadieť nebudú. Rovnako ani na dôsledky vojny, ktoré sa odrazia aj na životoch bežných Američanov.
Presun veľvyslanectva do Izraela. Uznanie suverenity Izraela nad Golanom a veľmi pravdepodobne aj na Západnom brehu Jordánu. Možnosť vojny proti Iránu, hoci tu nie je žiaden solídny dôvod. Toto všetko sú dôsledky smiešnej teológie so spirituálnou legitimitou na úrovni scientológie alebo Hare Krišna. Normálni ľudia o tomto nerozhodovali.
Budúcnosť bude možno lepšia alebo prečo hispanizácia a úpadok kresťanstva v USA nie je zlá vec
Amerika patrí k najkresťanskejším krajinám Západu (na rozdiel od Európy, kde sa kresťanstvo vníma viac v kultúrnom zmysle, v USA sú oblasti, kde je brané veľmi fundamentálne), ale aj to sa postupne mení s tým, ako sa táto časť sveta postupne sekularizuje (mileniáli a tzv. generácia Z sú výrazne menej religiózni ako staršia generácia) a europeizuje v spoločenských prístupoch (áno, naozaj. Obzvlášť za Obamu sa Spojené štáty v mnohom, pokiaľ ide o ich vnútornú politiku a spoločenské postoje, priblížili viac k tomu, s čím sa stretneme v Európe).
Na druhej strane zvyšuje sa i rasová diverzita USA, avšak tu zohrávajú primárnu rolu Hispánci (je tiež potrebné zdôrazniť, že kategória Hispánci v sebe zahŕňa nespočet etník, rás, subrás či miešancov medzi ktorými sú obrovské rozdiely. Ide o neuveriteľne diverzifikovanú kategóriu, o ktorej nemôžeme uvažovať ako o nejakom homogénnom celku). (Pozri text What Will a Hispanic United States Look Like?)
A Hispánci si so sebou nesú i svoju latinizovanú, katolícku kultúru (navyše Hispánci zvyknú v USA dosť odpadať od viery, obzvlášť mladá hispánska generácia je dnes už dosť nenáboženská. Koniec koncov, i samotné štáty latinskej Ameriky sú liberálnejšie než by si mnohí mysleli). Čo to všetko znamená? Nuž, jednoduchú skutočnosť, že “Latinos” sa nebudú toľko starať o vytvorenie “Veľkého Izraela” a jeho agendu ako bieli anglosaskí protestanti (WASP). Viac katolíkov, viac ateistov, viac nebielych = menej vojen za Izrael.
Rozdiely sú aj naprieč generáciami. Istý nedávny prieskum ukázal, že mladí republikáni sú menej pro-izraelskí ako tí starší. A to isté platí i pre mladých demokratov. Ba čo viac, i mladšia generácia amerických Židov je menej pro-izraelská. Kresťanský sionizmus sa teda zdá byť predovšetkým fenoménom americkej “boomer” generácie.
Je tu celkom dobrá šanca, že Trumpova administratíva s magormi ako Pompeo, Pence a Bolton je posledným veľkým “hurá” pre agresívnu vojnovú agendu Izraela. Veru,”americký Chmelár,” pacifista a socialista Bernie Sanders, z ktorého som si pred zvolením Trumpa robil srandu ako z kandidáta “soyboyov” (aj keď od začiatku som tiež tvrdil, že je xkrát lepší ako Clintonka – hoci to je takmer každý :-)), sa mi dnes javí ako celkom dobrá šanca pre Ameriku. Život je plný prekvapení…
Inšpiratívny zdroj pre text:
Realista 
.svg){kind=link}