Východná vs. západná Európa: Hajnalova línia nemôže vysvetliť rozdiel.

Jedným zo zaujímavých vysvetlení výraznejších rozdielov medzi západnou a východnou Európou býva tzv. teória Hajnalovej línie. Táto teória má o.i. vysvetľovať napr. rozdiely v životnej úrovni, korupcii či v úrovni spoločenského liberalizmu medzi jednotlivými regiónmi Európy. Sám som túto teóriu spomínal v tomto texte, ktorý vám odporúčam si prečítať. Ale môžeme túto teóriu brať nejako silne deterministicky? Naozaj dostatočne vysvetľuje dané rozdiely? Anatolin Karlin prichádza s dobrým spochybnením a poukazuje na skutočnosť, že ďaleko viac môže za dnešné rozdiely medzi Východom a Západom komunizmus a jeho “mraziaci” efekt.

1. Rozdiely v životnej úrovni

Zástanci determinizmu Hajnalovej línie niekedy tvrdia, že Železná opona už dlhšie nemôže vysvetľovať výraznejšie rozdiely medzi Východom a Západom, pretože neexistuje už 30 rokov. Východní Európania, ktorí rozdiely v životnej úrovni zvaľujú na komunizmus, sa podľa nich podobajú na černochov v Amerike neustále zvaľujúcich svoj horší stav oproti bielym na otroctvo.

Poďme tento argument bližšie prešetriť. Áno, rozsah oblastí, za ktoré možno viniť komunizmus je limitovaný a postupom času vplyv komunizmu klesá a treba zohľadňovať viac iné faktory. Lenže problém prívržencov Hajnalovej línie je v ich predpoklade, že východná Európa bola vždy zaostalejšia (v relatívnych termínoch) skôr než od 80-tych rokov 20.stor.

Nuž, tento predpoklad zaostalosti východnej Európy je nesprávny. Na začiatku 20.storočia východná Európa nebola tak vyspelá ako prudko sa rozvíjajúci severozápad Európy, ale bola rozvinutejšia ako krajiny pri Stredozemnom mori.

Podľa údajov, ktoré zhromaždil Angus Maddison, ekonomická produktivita per capita v Ruskej ríši v r. 1913 – do ktorej zahrnul aj jej najzaostalejšie oblasti v strednej Ázii a na Kaukaze – bola vyššia ako produktivita v Portugalsku a Japonsku, a podobná produktivite v Grécku, hoci pod úrovňou Španielska a Talianska. Taktiež do 30-tych rokoch 20.storočia boli Česko, Slovensko a Maďarsko približne rovnako rozvinuté ako sever Talianska.

Neexistovala žiadna ďalšia významnejšia kategória, v ktorej by boli obrovské negatívne rozdiely. Napr. vražednosť v Ruskej ríši zodpovedala úrovni Talianska alebo Japonska, hoci bola stále 5x vyššia v porovnaní s najrozvinutejšími západnými národmi ako boli Veľká Británia a Nemecko.

Na konci prechodu z komunizmu, dokonca i Rusko – ktoré bolo najbohatšou zložkou ZSSR spoločne s baltskými štátmi – mohlo iba snívať o tom, že by “dobehlo” úroveň Portugalska (tak ako to Putin sľuboval v r. 2000 na začiatku svojho prvého funkčného obdobia). Úroveň Portugalska z r. 2000 dobehlo Rusko na začiatku roka 2010. Poľsko sa v súčasnosti nachádza minimálne na úrovni dnešného Portugalska, Rumunsko tiež nie je ďaleko za Portugalskom a Česko rýchlo dobieha Španielsko a Taliansko. Inštitúcie, úroveň korupcie a životné štandardy sú omnoho lepšie ako v 90-tych rokoch takmer vo všetkých krajinách východnej Európy, nielen v absolútnych, ale aj v relatívnych číslach.

Je očividné, že komunizmus musel mať negatívny efekt, hoci tento efekt sa postupne zoslabuje. Ak by komunizmus nemal čo robiť s chudobnejším výkonom východných Európanov v ekonomickej oblasti, potom by východná Európa nezačala takto dobiehať rozvinutý Západ, potom čo túto ideológiu opustila. To samozrejme neznamená, že východ Európy nakoniec skonverguje na úroveň takéto Švajčiarska. Najrozumnejším dlhodobým predpokladom je, že tento región získa svoje relatívne pozície, ktoré mal pred storočím, až na zopár výnimiek. A to sa presne aj deje. Východ sa postupne zrovnáva s južnou Európou a časom ju asi aj predbehne (bude pred ňou, tak ako to bolo prirodzené aj na začiatku 20.storočia).

Ale taktiež je možné, že východ bude nakoniec na tom dokonca lepšie – a to vďaka rozhodnutiu západnej Európy importovať masy neproduktívnych migrantov z tretieho sveta (a tu sa východní Európania môžu poďakovať Železnej opone, ktorá fungovala ako “mraznička”).

Je dobré, že tu boli spomenutí černosi a otroctvo v USA, pretože to v skutočnosti len posilňuje pointu spomenutú vyššie. Skutočnou rovnocennosťou by bolo to, ak by Libérijčania alebo Haiťania zvaľovali svoje zlyhania na otroctvo. Černosi v USA však benefitujú zo života pod inštitúciami 1. svetovej triedy, ktoré by sa inak museli naučiť vytvoriť, adaptovať ich a úspešne riadiť (niečo čo post-komunistické krajiny východnej Európy robia celkom úspešne, hoci aj pomaly a nedokonale, zatiaľ čo černosi boli schopní si ich ako tak udržať len v Južnej Afrike alebo na Jamajke). Naopak, americkí černosi benefitovali z ďaleko vyšších životných štandardov a vzdelania než v prípade, že by boli odkázaní na vytvorenie vlastných spoločností. Ak by východní Európania storočie po páde komunizmu stále žili rovnako ako v období neskorého komunizmu, až potom by deterministi Hajnalovej línie mali pointu. Ale nie je tomu tak.

2. Rozdiely v spoločenských prístupoch

Ďalší príklad, ktorý sa cituje na podporu teórie o Hajnalovej línii je otázka podpory LGBT a gay manželstva, ktoré dobre odzrkadľujú stupeň liberálnosti danej spoločnosti (Hajnalova línia mala posilňovať individualizmus a vytvorila iný typ rodiny na Západe). Na mape vidíme, že jediné výnimky z pravidla sú Česko a Grécko – inak nám mapa kopíruje rozdelenie na Východ a Západ počas Studenej vojny.

Napriek tomu, že Španielsko je len z polovice pod Hajnalskou líniou, tak je rovnako “gay friendly” ako Švédsko. Ako je to možné? Všeobecný liberalizmus Španielska, dokonca aj na pomery Západu prisilný, je celkom hádanka. Karlin uvádza, že takmer všetci Španieli a Portugalci, s ktorými sa bavil, mu potvrdili, že súčasná homofília Pyrenejského polostrova je reakciou na ich diktátorské katolícke režimy z polovice 20.storočia (t.j. ide o špecifické lokálne faktory).

Samozrejme nedá sa argumentovať, že je tu nulový vplyv Hajnalovej línie – Portugalsko je menej homofilné ako Španielsko, Fínsko menej ako Švédsko, Grécko menej ako zvyšok západnej Európy, Estónsko zase viac ako Rusko. Ale všeobecný obraz kopíruje rozdelenie Studenej vojny: Estónsko je omnoho homofóbnejšie ako Fínsko a Balkán je homofóbnejší ako Grécko.

Treba to povedať jasne: spoločenské prístupy sú veľmi tvárna oblasť. Najvýraznejším príkladom je skutočnosť, že dnešní moderní východoeurópski nacionalisti môžu len snívať o tom, že budú niekedy tak rasistickí a bigotní ako Američania (Hajnalova línia) z polovice storočia. Áno, Američania, ktorí sa vylodili pri Normandii, aby si “udreli do nácka” boli sami hardcore fašistami (samozrejme z pohľadu moderných štandardov).

Vráťme sa ešte k Estónsku. Starší Estónci a Rusi majú podobne skeptické pohľady na gay manželstvo, zatiaľ čo mladí Rusi a mladí Estónci sa už rozchádzajú: pretože obe skupiny trávia svoj čas vo veľkej miere v oddelených informačných priestoroch. Taktiež až do roku 2000 mali obyvatelia štátu Utah (plná Hajnalská línia), Poliaci (polovičný Hajnal) a Rusi (žiaden Hajnal) podobne skeptické pohľady na gay manželstvo. Lenže odkedy Západ začal tému homosexuality nielen normalizovať, ale až sakralizovať, tak Rusi išli úplne opačným smerom. Výsledkom je divergencia do takmer úplne nepretínajúcich sa svetonázorov na túto otázku.

Podpora pre nacionalizmus a nacionalistické strany je ďalší faktor, ktorý sa zvykne citovať ako dôsledok Hajnalovej línie. Zástanci teórie Hajnalovej línie budú citovať voličskú podporu nacistov a porovnávať ju s dnešnou podporu AfD. Ale ak sa na to pozrieme bližšie, tak celá štruktúra sa nám rozpadá. V r. 1933 bola nacifília stúpajúca, ako ste išli viac na východ Nemecka, avšak signifikantne klesala smerom na juh k bavorským katolíkom, ktorí volili nenacistických konzervatívcov. Podporu nacistov tiež podkopávalo Sasko, proletársky región, ktorý podporoval radšej sociálnych demokratov a komunistov.

Avšak dnes tu máte extrémne demarkačné línie, dokonca aj na úrovni okresu. S výnimkou Berlína – kde AfD stále získava toľko hlasov ako v Bavorsku! – všetky bývalé štáty NDR dávajú najmenej 50% svojich hlasov AfD ako najviac pro-AfD štát zo západného Nemecka, ktorým je Bavorsko. A hádajte, kde sa darí AfD najlepšie? V minulosti pro-komunistickom Sasku!

Záver

Súhrnom z vyššie uvedených poznatkov by malo byť to, že nech už Hajnalova línia zohráva akúkoľvek rolu v rozdieloch medzi Európanmi, tak jej efekt je jednoznačne druhoradý v porovnaní s dôsledkami komunizmu, t.j. “sovietskej mrazničky”. Avšak teraz je “mraznička” rozbitá a jej dôsledky postupne za niekoľko desaťročí zmiznú. To znamená, že vzorce Európy sa môžu začať viac približovať k vzorcom Hajnalovej línie z polovice storočia. Ale to už je všetko špekulácia.