SME pedofili

Určite ste to už zaregistrovali, lebo je toho plný web. Áno, redakcia v SME sa už načisto zbláznila. Alebo sú v nej skrytí agenti, ktorí chcú prihrať na smeč kotlebovcom, harabinovcom a blahovcom. 🙂

Chápem, že už začína uhorková sezóna, ale aj tak: robiť z pedofílie hlavnú tému dňa?Popravde, tématické články na tému sexuálnych deviácií mi prídu vhodnejšie pre nejaký psychologický žurnál, než do mienkotvorného denníka pre bežný ľud. Možno jeden príležitostný článoček. Ale až toľko v jeden deň?

SME sa očividne pokúsilo napodobniť americké progresivistické weby typu Saloon, ktoré už pred rokmi prišli s obdobne ladenými článkami o pedofílii. A samozrejme ide aj o pokus v uhorkovej sezóne si ešte trochu zaparazitovať na vlne stále živých afér sexuálneho zneužívania – či už v Holywoode (viď šokujúci Jacksonov Neverland) alebo v cirkvi (aj na Slovensku nedávno poriadne zarezonovala aféra okolo biskupa Chauturu).

Ale fajn, rozhodujúci je predsa len obsah a verím, že aj takáto téma by sa dala dobre spracovať aj pre bežné denné noviny. Bohužiaľ, to by v redakcii SME nemohli fungovať také choré mozgy, aké tam fungujú.

V skratke, SME sa venuje životu pedofilov, snahe o pochopenie ich vnútorných túžob (áno, vážne), pričom primárny text predstavuje rozhovor s pedofilným učiteľom (ktorý pochopiteľne ostal v anonymite), v ktorom sa vyznáva zo svojej lásky k malým dievčatkám. Na to inak čitatelia trefne reagovali, že pedofil v škole je to isté ako alkoholik v liehovarni alebo čokofil v cukrárni.

SME sa tiež snaží pedofíliu nevhodne asociovať s (teleiofilickou) heterosexualitou a homosexualitou, kedy píše, že ide o „náklonnosť k malým deťom a človek má pri nej rovnaké pocity zamilovanosti ako heterosexuáli k opačnému alebo homosexuáli k rovnakému pohlaviu“. Majú v SME vôbec predstavu, ako takýmito textami ubližujú práve LGBT komunite, ktorú inak chcú čo možno najviac brániť a propagovať? Pedofília nie je sexuálna orientácia, ale parafília. So sexuálnou orientáciou (hetero, homo) síce zdieľa 2 charakteristiky – skorý onset a celoživotnú trvácnosť, ale odlišuje sa neuroanatómiou. (Link) (Link) (Link)

Spôsob akým redakcia SME spracovala túto tému hodnotím ako krajne nevhodný a mám za to, že oprávnene došlo k pobúreniu slovenskej verejnosti. Sme naozaj vyvoláva nepríjemný dojem akéhosi pokusu o normalizáciu tejto spoločensky najnebezpečnejšej sexuálnej deviácie.

Poďme sa pozrieť na to, čo v textoch SME poriadne neodznelo.

Čo je to vlastne pedofília?

SME jasne nenapísalo, že pedofília je parafília. Parafíliou rozumieme skúsenosť intenzívneho sexuálneho vzrušenia k atypickým objektom, situáciám, fantáziám, správaniam alebo jednotlivcom. Takáto príťažlivosť môže byť označená aj ako fetišizmus. Precíznou hranicou, ktorá odlišuje nezvyčajné sexuálne správanie od parafilického je absencia konsenzu. Americká psychiatrická asociácia kategorizuje sexuálne správania na normofilické a parafilické. Normofilické správanie je definované ako sexuálny záujem pre fenotypovo normálnych, fyzicky dospelých ľudských partnerov udeľujúcich konsenzus (APA, 2013, s. 685). Všetko ostatné spadá pod kategóriu parafílie.

To, ktoré parafílie by mali byť zahrnuté do diagnostického manuálu, akým je Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch (DSM) alebo Medzinárodná klasifikácia chorôb je však predmetom diskusie.

Každopádne, pedofília je v DSM jasne uznaná za psychiatrickú porucha. Ide o poruchu, pri ktorej dospelý jedinec alebo starší adolescent zažíva primárnu alebo sekundárnu sexuálnu príťažlivosť k predpubertálnym deťom. Napriek tomu, že u dievčat typicky začína proces puberty vo veku 10 – 11 rokov a u chlapcov vo veku 11-12 rokov, kritérium pre pedofíliu je rozšírené do hraničného predpubertálneho veku 13 rokov. Osoba, ktorá je diagnostikovaná s poruchou pedofílie musí mať minimálne 16 rokov a byť minimálne o 5 rokov staršia ako predpubertálne dieťa, aby takáto sexuálna príťažlivosť mohla byť klasifikovaná ako pedofília.

Príčiny pedofílie

Je ňou pravdepodobne „poškodenie mozgu“. Súčasné zistene a porozumenie spočíva v téze o in utero útoku na plod a vo fetálnych proteínoch – obzvlášť u mužov – ktoré ukončujú vývoj, zvyšujú riziko potratu, spôsobujú ľahšiu váhu novorodenca a menšiu veľkosť potomka. Budúci výskum nepochybne ukáže, že tento proces zasahuje ďaleko viac oblastí než len sexuálny vývoj. Nevidel som a ani neočakávam vidieť inú variáciu k tejto téme než tú, že ide o genetickú predispozíciu matky produkovať takúto imúnnu odpoveď.

Ešte raz, príčinami teda pravdepodobne sú:

a) in utero vývojové defekty (potenciál)

b) vývojová trauma (spúšťač)

c) poškodenie mozgu (spúšťač)

Liečiteľnosť

Bohužiaľ, nezdá sa, že by sa pedofília dala vyliečiť, keďže ide o mozgový defekt. Tento defekt je nevyliečiteľný, pretože vývojová fáza mozgu nemôže byť zopakovaná. Je možné iba využiť kognitívnu behaviorálnu terapiu k tomu, aby vytrénovala rizikových jedincov k tomu, aby neboli aktívni – ale aj dôkazy úspešnosti takejto terapie sú limitované. Dôležitá poznámka: reč je o jednotlivcoch, ktorým chýba exekutívna funkcia nevyhnutná k potlačeniu nedovyvinutých alebo obsesívnych túžob. Možno raz veda dospeje do takého štádia, kedy dokáže zistiť predispozíciu plodu k tomuto defektu. V takom prípade by sme mohli matke odporučiť interrupčný zákrok.

Prečo musí byť pedofília spoločensky stigmatizovaná?

V SME sa snažili pedofíliu normalizovať tvrdeniami, že daní jedinci za to nemôžu a treba trestať aktívne konanie, t.j. zločin, nie podmienku. Ich argument v jednoduchosti znel, že ľudia sa rodia s rôznymi odchýlkami či úchylkami vrátane pedofilnej deviácie a keďže nemôžu za to, akí sa narodia, je nesprávne ich za to trestať, prenasledovať či nejako inak im ubližovať, ale treba im poskytnúť odbornú pomoc, tak aby boli schopní viesť čo možno najnormálnejší život. Áno, s tým sa síce dá v zásade súhlasiť, ale problém tu spočíva v úrovni spoločenskej nebezpečnosti pedofílie. Druhá stránka problému, a to tá najpodstatnejšia, tkvie v tom, aký typ ľudí sa chytá tejto argumentácie. Bohužiaľ, ale politicko-korektným tzv. liberálom zo SME sa ťažko dôveruje v tom, že nezačnú z pedofilov nakoniec robiť ďalšiu, politickou korektnosťou chránenú, viktimizačnú skupinu.

Ako sme si už vysvetlili, pedofília nie je len nejaká výstrednejšia či abnormálnejšia sexuálna záležitosť, ktorú môžu robiť dospelí ľudia s ich konsenzom za zatvorenými dverami, t.j. niečo ako (teleiofilická) homosexualita, ktorú dnes spoločnosť toleruje, lebo obsahuje konsenzus. Pedofili sú už svojou definíciou sexuálne priťahovaní k nedospelým (maloletým) a tí nemôžu dať konsenzus. Pedofília je teda už zo svojej podstaty túžbou po znásilnení – sexuálnou túžbou po mimoriadne vážnom zločine.

Prečo sú pedofili tak extrémne spoločensky nebezpeční? Skúsim to zhrnúť:

  1. pedofili spôsobujú škody na spoločnosti, ktoré nepodliehajú žiadnej reštitúcii.
  2. tieto škody spôsobujú tým, ktorí sa nemôžu brániť, ktorí sú a priori v slabšej pozícii,
  3. a ktorí z titulu svojho veku nie sú schopní zapojiť sa do reciprocity.
  4. pedofili tak produkujú výnimočne široké externality pre rodičovské správanie pri obrane detí, ktoré sa zvyšujú vzhľadom na mieru dopravy, anonymitu a hustotu obyvateľstva.

Vzhľadom na možnosť škody si spoločnosť potrebuje zachovať maximálnu opatrnosť a nepripustiť možnosť slippery slope. Pedofília by mal byť do istej miery démonizovaná, spoločensky silne stigmatizovaná, pretože poľavenie, ktoré by začali v tomto smere presadzovať politickou-korektnosťou ovládaní progresívci má potenciál spustiť domino efekt, na ktorého konci môže teoreticky dôjsť aj k normalizácii (aj keď uznávam, že je to skôr nepravdepodobné. To by spoločnosť naozaj musela upustiť od konceptu vekovej hranice legálneho pohlavného styku). To je to povestné Overtonovo okno.

Áno, ak sa pedofil aktívne neprejaví, tak logicky ho nie je za čo trestať (btw, za aktívne konanie považujeme aj držbu alebo výrobu detskej pornografie a spolčovanie sa či konšpiráciu za účelom takéhoto konania), to však v žiadnom prípade neznamená, že by sa spoločnosť mala snažiť do jeho pocitov “vciťovať” a “pochopiť ho”, ako to navrhujú redaktori SME. Pri takýchto úvahách, pri ktorých sa navyše používa nevhodný slovník, sa totiž dostávame na veľmi tenký ľad.

Záver

Redaktori SME sa možno riadia známym “aj zlá reklama je reklama”, ak teda naozaj nie sú takí hlúpi, že nerozumejú základným skutočnostiam, ktoré som uviedol vyššie (neprekvapilo by ma pri nich už nič). Predpokladám však len obyčajný “attention whoring” v uhorkovej sezóne. Tak či onak, slovenská majorita má v tejto otázke pomerne jasno. Pravidlom je, že majorita býva prirodzene konzervatívna, t.j. bude pociťovať zvýšený inštinktívny odpor k tomu, čo môže ohrozovať “kmeň” a obzvlášť deti.

Redaktori SME možno majú viac “liberálne” mozgy, a preto môže byť ich úroveň pociťovania hnusu nižšia (tak ma napadlo, že koľkí z nich majú vlastne deti, hmm?). Mali by však byť dostatočne inteligentní na to, aby rozumeli tejto skutočnosti a zohľadnili ju v prípade, že chcú písať o tak kontroverznej a citlivej téme akou je pedofília. Majú istý podiel spoločenskej zodpovednosti a aj budú za svoje slová braní na zodpovednosť. Tentoraz to vážne prepískli a bolo by fajn, ak by im to ľudia dali aj poriadne pocítiť (bojkot navrhnutý Blahom nie je zlý nápad).

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s