Griffinov nový konsenzus o fašizme

autor: Jakub Drábik, PhD.

V istom zmysle by sme monografiu Rogera Grififna The Nature of Fascism mohli nazvať prelomovou prácou na poli štúdií fašizmu. Spolu s niekoľkými ďalšími dielami sa postarala o boom v štúdiách fašizmu v posledných približne dvadsiatich rokoch.V podstate každý historik, ktorý dnes zameria svoj výskum na fašizmus, nejakým spôsobom narazí na Griffinovu definíciu a musí voči nej zaujať stanovisko. Griffin definuje fašizmus ako „druh politickej ideológie, ktorej mýtické jadro v jeho rôznych permutáciách je palingenetická forma populistického ultranacionalizmu“.

Kľúčovou charakteristikou Griffinovej definície je palingenéza,teda „mýtus znovuzrodenia“. Tento mýtus je jeden z najčastejších mýtov v dejinách ľudstva. Zvyčajne je spájaný s náboženstvom (napr. Parusia v kresťanstve aj islame a pod.). V prípade Griffinovej definície fašizmu však tento mýtus nevychádza z náboženských motívov, ale zo sekulárnej prirodzenej ľudskej tendencie tvoriť tieto mýty (Fénix povstávajúci z plameňa,renesancia, New Deal  prezidenta Roosevelta, perestrojka a pod.).

Mýtus v Griffinovom poňatí nie je len symbolické rozprávanie alebo rozprávka. Pre ľudí veriacich v daný mýtus je to živá realita, vysvetlenie ich miesta a úlohy vo svete. Je to ich najvnútornejší pocit, ktorý konštituuje ich myšlienkový svet. Podobne ako ideológia, k interpretácii ktorej sa dostaneme neskôr, aj mýtus je podľa Griffina„identifikovateľný len pre tých, ktorí sú kognitívne aj duševne ‚mimo‘ neho“.

Mýtus znovuzrodenia teda predstavuje vieru súčasníkov, že žijú v prelomovom období dejín. Nimi vnímaná korupcia, neprávosť, tyrania, chaos alebo dekadencia už dosiahli vrchol. Namiesto pesimistickej rezignácie vnímajú dobu, v ktorej žijú ako koniec jednej epochy a začiatok nového lepšieho obdobia. Podľa Griffina teda ide o akýsi psychologický dejinotvorný pocit. Politický mýtus znovuzrodenia nie je braný ako spiatočnícky, ale tvorí „nového človeka“, „novú civilizáciu“. Snaží sa zničiť existujúce spoločenské usporiadanie a dobové umenie, ale nie preto, aby sa vrátil k starému, zidealizovanému svetu. Naopak, jeho utopickým cieľom je vytvorenie nového spoločenského usporiadania a novej moderny. Je preto hlboko revolučný.

Mýtus znovuzrodenia je však prítomný takmer vo všetkých ideológiách, aspoň v ich utopickej, revolučnej fáze. Sám o sebe preto nedáva pri definícii fašizmu zmysel. Griffinova palingenéza funguje len v nadväznosti na ďalší termín z jeho definície: populistický ultranacionalizmus.

Pod pojmom ultranacionalizmus Griffin vidí nacionalizmus, ktorý„prekročil hranicu“:[4] odmieta akékoľvek liberálne inštitúcie a čokoľvek, čo súvisí s osvietenským humanizmom. Populistický ultranacionalizmus odmieta princípy absolutizmu i pluralistickej reprezentatívnej vlády v prospech prevažne charizmatických foriem vlády,„v ktorých sociálna kohézia a dynamika hnutia závisí takmer výlučne na schopnosti jeho vodcu inšpirovať lojalitu a akciu. Zvyčajne sa spája s konceptom národa ako ‚vyššej‘ rasovej, historickej, duševnej alebo organickej reality, ktorá pojíma všetkých členov etnickej komunity, ktorí do nej patria“.

Z toho vyplýva inklinácia fašizmu k rasizmu,„vymedzenému či už kultúrne (fašistické Taliansko) alebo biologicky (nacistické Nemecko)“.Fašistický rasizmus, podľa Griffina, nemusí byť automaticky antisemitský alebo genocídny.Z ultranacionalizmu vychádza i fašistický koncept organického národného spoločenstva. Ten implikoval beztriednosť, neobmedzenú sociálnu mobilitu a odstránenie všetkých nerovností spôsobených laissez-faire kapitalizmom. Niektorým fašistickým ideológom to umožnilo nazývať fašizmus „skutočnou demokraciou“.

Griffinove „fašistické minimum“ v podobe palingenetického ultranacionalizmu vychádza zo špecifického chápania ideológie v kontexte fašistických štúdií. Jeho definícia ideológie je komplikovaná. Nevníma ju ako „pasívne“ zdedenú v danej, históriou determinovanej situácii jedincom, ktorý ju potom aktívne modifikuje v procese „štrukturalizácie“, ale ako integrálnu súčasť „sociálnej reprodukcie“. Inými slovami, ideológia je súčasne individuálna aj „nadindividuálna“, („nadosobná“) – v závislosti na tom, ako je skúmaná.„Existuje v bode, kde dochádza k interakcii vedomia jednotlivca, jeho zámerov a racionalizácie správania s externými, nadosobnými silami, ktoré podmieňujú ľudskú existenciu.“

V princípe teda hovorí o ideológii ako o nadosobnej štruktúre, o dynamickej interakcii morálnych i politických presvedčení, o odmietaní opačných hodnôt a vízii ideálneho spoločenského usporiadania a prostriedkov, ako sa k nemu dostať. Najdôležitejšia schopnosť ideológie je podľa neho schopnosť slúžiť ako logický základ pre uvažovanie jednotlivca, ako základ sociálnej kohézie, legitimizácia politického režimu a ako inšpirácia revolučnej akcie. Je zakorenená v nie úplne racionálnych a v „pred-verbálnych“vrstvách vedomia jednotlivca.

Svoje vyjadrenie preto ideológia, podľa Griffina, nachádza v rôznych druhoch verbálnych aj neverbálnych kultúrnych fenoménov. Ako skonštatoval Ondřej Cinkajzl,„tento prístup umožnil vysvetliť, čo mali fašistické hnutia spoločné aj napriek zdanlivej odlišnosti v rôznych obdobiach a regionálnych kontextoch“.

Griffinov prístup nadviazal na staršie práce George Mosseho a Emilia Gentileho (ktorý tiež použil pojem „palingenesis“a v menšej miere tiež na výskum Jamesa A.Gregora a Zeeva Sternhella. Z jeho definície vychádza niekoľko dôležitých implikácií.

V prvom rade Griffin kladie fašizmus na úroveň ostatných politických ideológií ako samostatnú kategóriu a súhlasí s Payneovým tvrdením, že ako všeobecná kategória musí byť definovaný „ideáltypicky“. Taktiež ho v súlade s Mossem či Sternhelloma v rozpore s marxistickými historikmi považuje za revolučný. Griffin sa zameral predovšetkým na „pozitívny“ rozmer fašistickej ideológie a snahu fašistov o novú politickú kultúru. V súlade so Sternhellom považuje fašizmus aj za kultúrny fenomén.

Fašizmus má podľa Griffina i totalitný nárok (nie je však totalitným hnutím v zmysle definícií teórií totalitarizmu). Ten vychádza z jeho snahy o vytvorenie organickej spoločnosti (národnej komunity). Z Griffinovho špecifického chápania ideológie vychádza i spoločenská základňa fašizmu. Tá sa podľa Griffina neobmedzuje na jednu triedu, ale vychádza zo životnej situácie a vnútorných pocitov príslušníkov jednotlivých sociálnych skupín.

Pomyselne tým spojuje podporu fašizmu s vnímanou krízou spoločnosti, dekadenciou, korupciou a nastávajúcim kolapsom. Zúfalému, dezorientovanému a ustráchanému človeku fašizmus dokázal dať pocit, že s ním prichádza radikálna zmena k lepšiemu a že fašizmus dokáže danému človeku nájsť miesto v spoločnosti.

Griffin si tiež všíma vzťah fašizmu k modernizmu, pričom v rozpore so staršími prácami (prevažne marxistickými) argumentuje, že fašizmus v skutočnosti neodmieta modernu ako celok, ale reprezentuje alternatívnu formu moderny.Túto teóriu a výskum vzťahu fašizmu k modernizmu rozvinul 16 rokov po vydaní The Nature of Fascism vo svojej knihe Fascism and Modernism.

Protofašistické hnutia Griffin charakterizuje ako také, ktoré v praxi neboli vo svojom populistickom prejave dostatočne radikálne a nesledovali zničenie tradičných vedúcich elít. Vo svojom ultranacionalizme sa zase nesnažili o zničenie existujúceho politického systému. Nikdy sa tak nedokázali dostať do pozície, aby svoje vízie a slová pretavili do skutočne revolučných skutkov. Naopak, „rýdzo“ fašistické hnutia boli vo svojich ašpiráciách dostatočne radikálne, vo svojej taktike dostatočne extrémistické a mentalitou dostatočne „akčné“ na to, aby sa aspoň pokúsili vytvoriť masové revolučné hnutie (vedené fašistickou „elitou“) schopné získať moc.

Na podporu svojich téz vydal Griffin roku 1995 zborník dokumentov, akúsi „fašistickú čítanku“. Vo svojej knihe z roku 199895 dokonca dospel k presvedčeniu, že počet bádateľov akceptujúcich existenciu „obecného fašizmu“ a sústreďujúcich sa na fašistickú ideológiu a „revolučnosť“ vzrástol tak výrazne, že v štúdiách fašizmu nastala nová paradigma. Nazval ju „nový konsenzus“ (new consensus).

O poznanie agresívnejšie presadzoval existenciu tohto ním vyhláseného „nového konsenzu“ vo svojej štúdii v Journal of Contemporary History z roku 2002, ktorá bola čiastočne odpoveďou na štúdiu Stanleyho Paynea, predovšetkým však bolo jej cieľom vyprovokovať otvorenú diskusiu a „otestovať“ funkčnosť jeho téz v praxi.

V tejto štúdii čiastočne upravil a znovu sformuloval definíciu fašizmu podľa „nového konsenzu“:

„Fašizmus je druh modernej politiky, ktorej ašpiráciou je vytvorenie totálnej revolúcie v politickej a spoločenskej kultúre určitého národného alebo etnického spoločenstva. Zatiaľ čo je extrémne heterogénny v špecifickej ideológii rôznych svojich permutácií, spoločenskej podpore, forme organizácie, ktorú príjme ako anti-systémové hnutie, a i v type politického systému, režimu či domova, ktorý plánuje vytvoriť, obecný fašizmus čerpá svoju internú kohéziu i citovú hnaciu silu z mýtického jadra, podľa ktorého vnímané obdobie dekadencie a degenerácie bezprostredne alebo časom ustúpi a dá priestor obdobiu znovuzrodenia a regenerácie v post-liberálnom novom svetovom poriadku.“

Zdroj: K problematike definície pojmu fašizmus, „nového konsenzu“ a vývoja v bádaní o fašizme


One thought on “Griffinov nový konsenzus o fašizme

  1. Jakub Drábik, PhD. je jeden z mála autorov, ktorých sa oplatí na túto tému študovať. Nie je to žiadne mediálne simulakrum model Mesežnikov, Klus alebo Radičová.

    Prečo je táto téma dôležitá? Lebo začína byť veľmi aktuálna, nové formy fašizmu sa rodia za frenetického potlesku oportunistov a nevzdelanej mládeže. Obludárium, ktoré účinkuje na Pohode nám zase predviedlo, že pre novodobých fašistov je veľmi účelné deštruovať školstvo, médiá, politiku vydavateľstiev a komerciu kníhkupectiev.

    Teraz k tej definícii. Nesúhlasím s tou časťou, ktorá používa na definíciu „ultranacionalizmus“. Islamský štát nám názorne predviedol islamofašizmus v tej najobludnejšej forme. Ideológia a náboženstvo môžu sa stať základom na nové palingenetické formy predstáv o výlučnosti „majiteľov pravdy“. Netreba zabúdať na extrémistické ekonomické teórie, taký Joseph Alois Schumpeter s jeho predstavami o deštrukcii systému bez ohľadu na obete miliónov občanov sú ukážkou ekonomickej teórie, ktorá môže byť položená ako základ pre novú formu fašizmu obludného typu.

    Pri historickom posudzovaní fašizmu treba odlišovať obdobie pred vypuknutím vojny, mnohé jeho deformácie vyplynuli z potrieb vojnového hospodárstva.

    Zacitujem niektoré „myšlienky“ sociopata:
    „Systém strán pochádzajúci z 19. a 20. storočia podľa Sorosa bráni tým, ktorí chcú chrániť európske hodnoty, a pomáha tým, ktorí ich chcú nahradiť niečím úplne iným. Keď vznikal, bol podľa finančníka hlavný konflikt medzi prácou a kapitálom, ale dnes je to konflikt medzi proeurópskymi a protieurópskymi silami.“

    Čo to vlastne znamená? Náhrada hodnotovo orientovanej politiky existenčnými pseudoproblémami parazitickej inštitúcie, úplne odtrhnutej od problémov väčšiny občanov EÚ?! Aký mandát má tento bezočivý „majiteľ pravdy“ na to, aby si trúfol na takéto kategorické súdy? Ospravedlňuje ho senilná demencia a zjavná sociopatická porucha osobnosti?

    A sme pri koreni problému! „Majiteľ pravdy“ a jeho oportunistická sekta, ktorú za pomoci úplatkov vytvoril, môžu položiť alebo vyprovokovať nové formy fašizmu! Lebo takéto idiotské teórie je možné presadiť iba za predpokladu vytvorenia totality informačnom priestore/poli (bez použitia brutálneho a zjavného brachiálneho násilia, ktoré využíval klasický fašizmus prvej polovice XX. storočia). Aj v politike platí zákon akcie a reakcie!

    Krásnou ukážkou straty hodnôt je
    https://www.hlavnespravy.sk/narodna-koalicia-ku-spolupraci-ps-spolu-kdh-slovensku-hrozi-smrtiace-objatie/1817781

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s