Dôležitosť polyteizmu

Už dlhšiu dobu som chcel napísať niečo o polyteizme, keďže táto oblasť taktiež spadá do sféry môjho záujmu. V nasledujúcom texte chcem zdôrazniť jeho význam pre Európu a dôvod, prečo treba stavať skôr na náboženstvách s polyteistickým prvkom než na radikálnom protestantizme.

V polyteizme môžeme nájsť antropomorfické božstvá, ktoré budú slúžiť ako vzor, podľa ktorého sa ľudské bytosti majú správať. Kresťan si niekedy kladie otázku “čo by v tejto situácii robil Ježiš?” Polyteista zo starého Ríma, ktorý by bol napr. vojakom, si zase mohol položiť otázku “čo by v tejto situácii robil Mars? A vládca z obdobia antického Grécka by sa zase mohol obrátiť na Dia alebo Aténu.

Lenže v striktne monoteistickom systéme, kde sa stretneme len s jedným jediným unikátnym božstvom, budú všetci chcieť mať rovnaké cnosti či rovnaké vlastnosti/kvality – často stelesnené týmto božstvom. V osvietenstve sa následne tento prístup manifestoval v Kantovej etike a v zničení aristokracie, v moderných časoch je manifestovaný napr. skrz zničenie či oslabenie tradičných genderových rolí.

V polyteistickom systéme však rôzni bohovia pôsobia ako vzorové modely pre určité povolania. Napr. Zeus (a jemu podobné božstvá ako Odin alebo Perún) je vzorom pre sudcov a vládcov, ľudí u ktorých je najdôležitejšia múdrosť a spravodlivosť. Mars alebo Áres je zase vzorom pre vojaka, Apolón pre umelca alebo študenta, bohyňa matka Rheia pochopiteľne bude vzorom pre matky, atď, atp. Čiže bližší pohľad na indo-európske náboženstvá nám ukáže, že bohovia v nich zodpovedajú rôznym archetypom, ktoré zvyčajne korešpondujú s 3 základnými stavmi starého sveta: oratores, bellatores et laboratores (kňazi, aristokracia a obyčajný ľud).

Polyteizmus pre našich predkov určite nebol len nejakou triviálnou myšlienkou o Diovi alebo Perúnovi vrhajúcom blesky na ľudí, keď bol nahnevaný (popravde, podobné prejavy “hlúposti” a “malichernosti” často nájdete aj u monoteistického božstva z Pentateuchu), ale muselo byť za tým niečo hlbšie. Výskum ľudí ako Georges Dumézil to rozhodne potvrdil. Ak ide o štúdium európskeho polyteizmu, tak “agličtinárom” by som odporučil i tento youtube kanál jedného študovaného pána. Hodím sem i jeho rozhovor o paganizme.

Polyteizmus bol teda niečo ako “kozmický vzor” toho, ako by i ľudská spoločnosť mala fungovať. Nie každý uctieval rovnakých bohov a nie každý disponoval rovnakými cnosťami alebo schopnosťami. No a hierarchia medzi bohmi a ich rôznorodé povinnosti boli kozmickým poriadkom a modelom i pre hierarchiu medzi ľuďmi a ich rozmanitými úlohami v ľudskej spoločnosti. Polyteizmus tak môže byť istým antidotom voči univerzalistickej etike Kantovho kategorického imperatívu, pretože spochybňuje predpoklad, že všetci jedinci sa musia správa podľa jedného univerzálneho zákona.

Treba tiež poznamenať, že polyteizmus nezanikol úplne obrátením Európy na kresťanstvo. Katolicizmus a pravoslávie si udržali kvázi-polyteistickú tradíciu skrz svoju hierarchiu svätcov a anjelov, ku ktorým oddaní veriaci vzhliadali cez ikonografiu. Rytier sa mohol modliť k svätému Jurajovi, ženy a matky sa zase pochopiteľne utiekali k panenke Márii, atď, atp. Panteón božstiev s ich špecifickými cnosťami a úlohami bol teda nahradený panteónom svätých, ktorí plnili tú istú funkciu.

Bohužiaľ, mnohé stopy polyteizmu sa z Európy stratili skrz vplyv radikálneho protestantizmu, ktorý si zaumienil kompletne vyhladiť zvyšky pôvodnej európskej tradície. Postupne sme stratili náš plán pre usporiadanú spoločnosť, kde každý jednotlivec má plniť svoju úlohu podľa jeho individuálnych schopností a cností. Namiesto toho sme sa stali všetci “ekvivalentnými”, t.j. chápanými ako vzájomne zameniteľné jednotky. Tento prístup teda viedol postupne k utilitarizmu, marxizmu, dnešným “gender studies” a samozrejme ku globalizmu.

Ak už by Európa mala zažiť nejaký náboženský revival (aj keď o tom skôr pochybujem), tak ten by mal mať polyteistický charakter. A ak to nebude tradičný polyteizmus, tak aspoň podobný systém s uctievaním svätých a anjelov aký nájdeme v katolicizme, pravoslávii a v menšej miere v umiernených formách protestantizmu ako sú luteránstvo, anglikanizmus a európsky kalvinizmus (Maďarsko, Holandsko, Švajčiarsko, JAR).

Nemyslím si, že by sme mali budovať silnú a zdravú Európu na nejakých amerických importoch. t.j. radikálnych formách protestantizmu akými sú evanjelikáli, sobotisti, letničiari, Apoštolská cirkev, Armáda spásy, Milosť, Svedkovia Jehovovi, atď, atp. Tieto sekty predstavujú až prílišný odklon od prirodzenosti a európskej tradície a i z politického hľadiska sú pre nás rizikom (amerikanizácia, fanatická podpora Izraela/sionizmu, atď.).

Potrebujeme mať alebo preferovať také náboženstvá, ktoré si zachovali antropomofrické myšlienky a archetypy, lebo inak sa ocitneme opäť na začiatku.

One thought on “Dôležitosť polyteizmu

  1. Boh je psychická realita a jeho symbolické projekcie sú úplne legitímnym predmetom skúmania socioloógie/psychológie/psychiatrie. Pokusy dokázať jeho existenciu sú iba plácnutím do vody. Môžeme diskutovať z rôzneho pohľadu o dôsledkoch pôsobenia cirkví v konkrétnom čase a priestore bez pokusov generalizovať. A to je asi všetko čo dokážeme o tejto téme povedať. Najdôležitejšia je nezaujatá diskusia bez pokusov osočovať, zosmiešňovať, urážať.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s