Pomýlený obdiv konzervatívcov k čiernej Afrike

Počúval som rozhovor známeho excentrika Milea Yiannopoulosa (ďalej radšej len MY) s kanadským psychológom Jordanom Petersonom a musím konštatovať, že pri týchto konzervách naozaj musím len krútiť hlavou.

Okrem iných nezmyslov vyjadril M.Y. svoju túžbu mať na Petrovom stolci čierneho pápeža, povedzme niekoho ako je tradicionalistický kardinál Robert Sarah, a tlmočil istý sentiment, ktorý sa zvykne objavovať u bielych konzervatívcov a ktorý by sme mohli zjednodušene nazvať ako “africká kresťanská nádej”.

Mnohí konzervatívni kresťania vnímajú tretí svet vrátane čiernej Afriky – a nie Západ – ako poslednú nádej pre ich vieru. Podľa ich názoru je Západ príliš zdegenerovaný na to, aby sa zachránil, a preto sa musí spoliehať na nebielu obnovu. A napriek tomu, že samotný kardinál Sarah oponuje masovej imigrácii, mnohí konzervatívni kresťania sú schopní ju oslavovať, pretože prináša zbožných kresťanov do čoraz viac sekularizovaného a nábožensky ľahostajného Západu. Ide však o neuveriteľne zlý pohľad.

Počúval som tiež nejaké prednášky od profesora histórie a náboženstva Phillipa Jenkinsa, kde spomína ohromný presun centra kresťanstva z Európy do Afriky (vzhľadom na vývoj demografie), ktorý by mal byť dokončený už tak skoro ako v r. 2025.

Kým v Európe kresťanstvo konštantne upadá a budúcnosť kontinentu, až na výnimky ako Poľsko alebo Litva, event. aj Slovensko, bude jednoznačne majoritne nekresťanská (takmer absolútna de-christianizácia nastane u našich českých bratov. 91% mladých vo veku od 16 do 29 sa neidentifikuje ako kresťanská. Vysoké hodnoty nekresťanov medzi mladými dosahuje aj Švédsko, Holandsko, Estónsko (všetko historicky protestantské krajiny) a pre mnohých prekvapivo, vzhľadom na Orbánovu apologetiku, aj Maďarsko), tak v Afrike zažíva ohromný rozkvet.

Posun v “ťažisku” kresťanstva z Európy a sev. Ameriky do Afriky však nebude len v nejakom rozsahu a tempe, ale aj v globálnej zmene charakteru kresťanstva.

Africké kresťanstvo je totiž primárne zamerané na posolstvo sociálnej rovnosti, tak ako je spomínané v Novom zákone, ale aj na uzdravenie a ochranu pred bosoráctvom a démonmi, predkami duchov a kliatbami. V Afrike totiž pekne vidíme hybridizáciu kresťanstva s miestnymi spirituálnymi tradíciami a uvažovaním – bežné sú obety zvierat, divoké tance či prax polygamie dokonca aj u katolíckych kňazov. V Afrike je tiež veľmi silný aj kult svätých, a to dokonca aj v prípade protestantov (skrátka musia mať aj oni svoje modly). Pre africké kresťanstvo sú ďalej charakteristické aj fanatické milície, ktoré odkazujú na križiakov a sú zamerané na tvrdý boj proti miestnym moslimom.

Čo je však pre nás menej príjemná skutočnosť, je túžba afrických cirkví expandovať tento typ kresťanstva do Európy. Ono na Západe sú už dnes niektoré cirkvi či náboženské spoločenstvá viac menej ovládané najmä Nigérijcami či černochmi z oblasti Konga.

Sám Jenkins tvrdí, že ak by niekedy v Európe došlo k návratu skutočne spoločensky konzervatívnej a autoritatívnej formy kresťanstva, tak to bude jedine vďaka masovej imigrácii z Afriky. Africkí negroidi totiž berú biblické texty mimoriadne doslovne a veľmi ich zaujíma misionárska práca, šírenie “dobrých zvestí”, aj v tzv. dekadentnej a bezbožnej (ako to často vnímajú) Európe.

Záver

Afrika je mentálne absolútna čierna diera. To čo sa tam udialo je, že na pôvodné animistické náboženstvá sa tam natiahol plášť islamu a fanaticko-nenávistná forma misijného kresťanstva – pričom sa nezabudlo nič zo starých šamanských totemových povier a kresťanskí misionári černochov okrem ďalších tabu nič nové nenaučili. A tak negriti aj naďalej naháňajú po Afrike albínov, lebo ich končatiny liečia z urieknutia, zabíjajú bosorky a pijú ich krv, znásilňujú panny a bábätká, lebo ich to vylieči z AIDS a pália v pneumatikách gejov a lesby, lebo je to neľudské (rozumej ich sex je neľudský, nie ich brutálne mučenie a upálenie zaživa).

Šaman, imám, kňaz – to je aj tak jedno, lebo všetci robia z Afriky čiernu dieru pohlcujúcu peniaze (áno, aj naše slovenské), civilizáciu, kultúru a rozmnožujúcu akurát tak hlad, mizériu a utečencov. A až kdesi za horizontom udalostí si človek možno spomenie, že táto kolíska občianskych vojen, genocíd, znásilňovačiek, vyrezávania klitorisov, AIDS, kanibalizmu a neuveriteľnej ľudskej tuposti bola kedysi veľmi dávno kolískou rodu homo. A Yiannopoulos by mal dobre vedieť, že dnes tam dvom homo hrozí od trestu smrti cez upálenie až mnoho rokov žalára (s výnimkou JAR, kde belosi presadili o.i. gay manželstvo, a zopár ďalších krajín, kde bol silnejší európsky vplyv).

A na takúto brutalitu a neskutočnú primitivitu dokážu byť niektorí západní kresťania ešte hrdí…a pritom bohvie koľko teplých dobrosráčov im tam chodí pomáhať z Medecins Sans Frontiers, EWB a milióna ďalších NGO proti suchu, hladu, chudobe a chorobám. Je to na smiech.

Kresťanskí misionári zakazujú čiernym kondómy a antikoncepciu. Namiesto toho tvrdia, že ich treba naučiť sexuálnej striedmosti. Nuž, good luck. 🙂


Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s