Zlyhanie konzervatívcov

Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna s Iránom či možno aj s Ruskom, nízka pôrodnosť, dysgenika, materializmus, konzumizmus. To je niekoľko z kľúčových problémov, ktorými sa treba primárne zaoberať.

Čo však Slováci riešia posledné dva týždne ako žeraví? Zase homosexuálov. Človek príde na FB a nič iné nevidí len hádky okolo homoadopcií, homopartnerstiev, vyradenia homo z DSM, homostyku, homoživota a bohvie ešte akého homo. Slováci sa idú doslova kvôli tomu medzi sebou roztrhať (a komu takýto rozvrat vyhovuje? Našim priateľom určite nie). Niežeby ani táto téma nebola dôležitá. Áno, je. Problém je v tom, že sa jej dnes venuje viac pozornosti, ako by si jej významnosť adekvátne zaslúžila. Sú to cca 4% vážení a nie, nedá sa tým nakaziť ako chrípkou a ani sa to nedá “vyliečiť”.

Poďme však ku konkrétnym textom. Napríklad v súvislosti s Dúhovým pochodom napísal ex-novinár zo sionistického Týždňa Martin Hanus defétisticky vyznievajuci text Keď raz zvíťazí dúha, v ktorom predpovedá zavedenie RP a neskôr i gay manželstiev na Slovensku. Textu následne kontroval ďalší sionista Milan Krajniak, ktorý si prihrial polievočku ako idealista, ktorý neuhne zo svojich princípov a nepristúpi ku kompromisom.

Nuž, ja mám rád idealistov a státie za princípmi, ale rovnako platí, že človek musí vedieť predvídať a spoločenské utópie patria do fantazijnej literatúry, nie reálneho života. Ja som už viackrát vyjadril predpoveď, ktorú spomína Hanus na základe trendov a vývoja postojov v Európe i na Slovensku. Krajniak sa môže postaviť aj na hlavu, v konečnom dôsledku rozhodne postoj majority (a veľakrát hlavne postoj majority z radu elít, ktoré majú väčší vplyv, nehovoriac o postoji súdnych elít, viď rozhodnutia ústavných súdov).

To samozrejme neznamená, že by mal človek automaticky ustúpiť zo svojich pozícií. Vôbec nie. Ale môže to tiež znamenať, že by sa mal zmeniť prístup či taktika a že sa treba začať venovať aj podstatnejším oblastiam.

Prečo konzervatívci tak strádajú?

Alebo prečo sa dnes tak darí progresívcom, aj takto sa dá opýtať. Nuž, príčin bolo viacero, ale určite aj pre nemohúcnosť tzv. kresťanskej pravice či všeobecne konzervatívcov. Na Západe prakticky úplne zlyhali, pretože nedokázali ponúknuť žiadne pozitívne myšlienky a konkrétne nápady, žiadnu víziu lepšej budúcnosti. Celé to bolo len o negatívnom vymedzovaní sa: a to v prvom rade a predovšetkým voči dvom evergreenom: potratom a homosexuálom (na úkor ostatných, a áno, aj podstatnejších, tém). Výsledok? Ak ide o tieto dva kultúrne body, tak na Západe jednoducho prehrali a mladá generácia je dnes nimi viac a viac znechutená a smeruje skôr k progresivizmu, k ľavicovosti než ku konzervativizmu. A dnes vidieť, že presne tie isté chyby robia aj konzervatívci na Slovensku.

Je celá tá mašinéria LGBTI problém? Áno, je. Ale treba ju skôr zasadiť do širšieho kontextu boja proti globalizmu, než k nej pristupovať takto jednotlivo (navyše aj tu existujú rozdiely, radikálny feminizmus a transgenderizmus sú omnoho vážnejšie veci než nejaké registrované partnerstvá či gay manželstvá, čo sú naozaj komplexnejšie problematiky, než ako ich prezentujú konzervatívci). Výstredné dúhové prajdy (často kontraproduktívne voči samotným LGBT) sú v prvom rade komerčná záležitosť propagujúca globalizáciu a konzum – to je hlavný cieľ, a nie nejaké “práva” (na Západe majú už homosexuáli aj manželstvá aj všetko. Napriek tomu sa stále “prajduje” ostošesť, keďže z toho niekomu tečú veľké peniaze).

Nie, nepíšem o tom, aby konzervatívci prestali bojovať proti “Dúhe”. Kľudne nech bojujú ďalej – ale rozumne, bez zbytočnej a patetickej emocionality a hlavne s pochopením, že ak aj v tejto otázke prehrajú, tak pôjde len o prehru v konkrétnej bitke, nie v celej vojne. A sloboda slova a výhrada vo svedomí sú ďalšie oblasti, ktoré konzervatívcom ostanú, a kde dokážu získavať cenné body pre seba.

Ak sa niekedy aj presadí tzv. LGBT agenda v rozsahu aký dnes vidíme na Západe, tak stále tu bude heterosexuálna majorita. Zákony prírody totiž nepustia – majorita ľudí bude vždy heterosexuálna a žiadna homo propaganda to nikdy nezmení (homo máte aj medzi zvieratami. Chodia snáď medzi levov, delfínov, labute či šimpanzov bonobo homoaktivisti, aby ich preonačili na homo? :-)). A je to práve táto majorita, ktorej sa treba primárne venovať – už dnes a včera bolo neskoro.

Konzervatívcom to už bolo povedané viackrát: zamerajte sa na podporu fertility, udržanie mladých na Slovensku a zníženie asociálnosti heterorodín. Domáce násilie, vysoká rozvodovosť, absentujúci otcovia, tehotné tínedžerky vynechávajúce školu – toto sú zásadné problémy rodín nielen na Slovensku. Je to promiskuita (či neviazanosť a nezodpovednosť) heterosexuálov, ktorá je vážnejšia ako tá homosexuálna, pretože má potenciál vytvárať deti bez dostatočnej ekonomickej podpory. Slobodné matky sú nielen väčšou záťažovou pre daňového poplatníka, ale aj častejšie privádzajú na svet kriminálne živly. Toto by mala byť alfa a omega konzervativizmu a toto je i podstata podpory zdravej rodiny a ochrany života.

6 thoughts on “Zlyhanie konzervatívcov

  1. Bukvice a rôznych týchto psychicky chorých ľudí nemusím, ale v zásade máš pravdu. Že sa bukvičáctvo nedá liečiť (možno) je jedna vec, že je to abnormál a teda psychická odchýlka (deviácia) to je vec druhá. Je kopec iných diagnóz s ktorými sa nedá nič robiť, max. tlmiť prejavy a nikto sa neháda, že by to nebola “choroba”. Len pri bukviciach sa to musí extra rozoberať. Proste normál je len hetero, všetko ostatné je mimo, a ako sa to ďalej škatuľkuje mi je v princípe jedno. Nevravím, že ich treba za to nejak démonizovať, ale určite im netreba prisudzovať nejaké nadpráva (manželstvá, adopcie).

    Keď je niekto retardovaný, tiež nemá právo na občianku, a tiež sa tak narodil, nemôže za to a nedá sa to liečiť. Tak nech sa bukvice dajú do kľudu, lebo manželstvo a výchova detí tiež nie je pre nich určená.

    Asi toľko k tomu.

    Like

    1. Problém je v tom, že kresťanskí konzervatívci (na pár výnimiek) pristupujú k homosexualite ako k čisto sociálne podmienenému fenoménu, a preto sa boja, že pri presadení homoagendy na školách a pod. dôjde k nárastu homosexuálov a rapídnemu poklesu fertility (a tým k zničeniu národa). Ono to čo mätie ľudí je naozaj očividný nárast viditeľnosti homosexuálov, ale ono to nie je ani tak o tom, že sa “vytvárajú” homosexuáli, ale o tom, že liberálnejší či tolerantnejší prístup spôsobuje, že sa viac a viac ľudí prestane pretvarovať a bude sa k nej otvorene hlásiť. Spoločenské normy, rodina, viera a pod. v minulosti tlačili takýchto ľudí k utajovaniu orientácie skrz manželstvo. Aj dnes sa veľa homosexuálov (hlavne z dôvodu viery) v živote nijako neprejaví a prežijú ho navonok ako heterosexuáli a toto svoje tajomstvo si kľudne zoberú do hrobu (btw, inak mám toto podozrenie pri jednom známejšom silne kresťanskom konzervatívcovi, na základe pozorovania, odhahu. Ale nebudem menovať :-)).

      Pointa je však v tom, že heteronormativita spoločnosti je daná samotnou prírodou. Preto som tu mal text o biologickej podmienenosti homosexuality. Tá sa bude vždy týkať len malého percenta populácie a žiadna homoagenda to nemôže zmeniť. Vezmi si napr. štáty ako Francúzsko, Írsko, Island a iné, kde majú aj gay manželstvá aj mimoriadne tolerantný prístup, aj homo propagandu na školách a pod.a napriek tomu majú vyššiu fertilitu ako my tu na Slovensku či v iných krajinách východnej Európy (á áno, píšem o bielych. Aj vo Francúzku, kde je veľká moslimská majorita, majú bieli o čosi viac detí ako tu). Konzervatívci v tomto smere nemôžu prehrať, pretože príroda je na ich strane.

      Like

      1. Ono zas tú fertilitu by som nespájal s tým aký prístup má spoločnosť k homošom. Tie rozdiely medzi výchdnou a západnou Európou vidím skôr v ekonomickej sile širších vrstiev obyvateľstva a ich sociálnych istotách. Jednoducho po 89 to tu išlo do riadnych sračiek, a ešte sme sa z toho nevyhrabali, ale po tých deformách pravicových vlád sa aj popri megazlodejstve ficovcov postupne pomaličky normalizujeme.

        Like

        1. Ja ani nespájam fertilitu s prístupom k homosexualite. Samozrejme, že tam svoju rolu zohrávajú iné faktory. Píšem však o tom, že ani silná podpora LGBT nemôže radikálnejšie zmeniť heteronormativitu ľudskej spoločnosti. A spoločnosti upadajú nie kvôli malej menšine homosexuálnych jedincov, ale vtedy, keď sa heterosexuálna majorita prestane rozmnožovať alebo sa u nej presadia dysgenické rozmnožovacie paterny.

          Like

  2. Konzervativizmus
    Úplne vážne a dôrazne treba medzi nami povedať, že “konzervativizmus” je ďalší slogan hodený na chytanie protisystémových prvkov.
    “Konzervativizmus” je pojem z minulosti, takže za prvé je dnes pre väčšinu populácie zle znejúci, takže sa ťažko s ním ide do volieb. Za druhé je umiernený, je tlmiaci, je bezzubý – čo sa hodí.
    Ku “konzervativizmu” sa utiekajú a za “konzervativizmus” sa schovávajú antisystémoví ľudia, ktorí nechcú byť obvinení z fašizmu a iného radikalizmu. Ale konzervativizmus je ako mucholapka, na ktorú sa nalepia a stávajú sa bezbranní.
    Preto aj kopa tých nových pseudoalternatívnych portálov a médií sami seba označujú za “konzervatívne” – pretože takým spôsobom ani moc nepodvádzajú – naozaj sa snažia šíriť “konzervativizmus” ako určitú penu na utlmenie nespokojnosti ľudu.

    Žiaľ, mnohí ľudia, ktorí to myslia dobre, nenachádzajú iné lepšie definovanie svojho postoja ako “konzervativizmus”, a nie je to ich chyba – ale je to pre každého jedného z nich politicky videné nebezpečná cesta.

    Mať naratív, model, že dnešná situácia je boj “konzervativizmu” s “liberalizmom” považujem za umelý, za (zámerne) klamlivý model.
    Konfliktov je niekoľko. Ten základný dlhodobý konflikt ťahajúci sa už storočia, je konflikt mentálny, úovahový, po starom povedané “rasový”.
    Kedže to je na vysvetlenie bežnému občanovi priveľa, a do priamej politiky nevhodné, sú tu napríklad ešte koflikty “religiozne”, a potom konflikt systému majetkového rozdelenia (sociálny konflikt).
    Žiaden ten konflikt nie je “jediný”, ale určite sú dôležitejšie a presnejšie triafajú realitu, ako akýsi krycí umelý pseudoboj “konzervativizmus versus liberalizmus”. Používať toto videnie a tento naratív vy viedlo po nejakom čase do stratena, do prehry..

    Liked by 1 person

    1. Určite konzervativizmus vs. liberalizmus nie je dnes vhodný naratív. Ja sa ani nepovažujem za nejako zvlášť konzervatívneho, dokonca si myslím, že to často môže byť i slabosť či negatívum – záleží od konkrétnej otázky či okolností. Ale ono je to všetko samozrejme komplexnejšie. Vždy ide o stupeň liberálnosti a konzervatívnosti. Ale môj text bol vyslovene o skupine, ktorá sa zvykne označovať ako náboženská pravica či kresťanská pravica – čo je len jedna podskupina konzervativizmu, hoci asi najrozšírenejšia a najznámejšia (aj na Slovensku). Ale aj tá sa ešte dá ďalej rozčleniť, dnes napr. na populistickú (HS) a nepopulistickú (Postoj).

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s