Islamoboľševizmus (alebo o spolupráci európskej ľavice a islamu)

V mojom kratšom článku o islamskom totalitarizme som odmietol často používaný výraz “islamofašizmus”, pretože mám za to, že ide o nesúdorodé spojenie. Ponúkol som návrh, či by nebolo správnejšie skôr písať o “islamoboľševizme” (keď už sa používa bežne výraz židoboľševizmus, prečo nie aj toto?). Vidím totiž viac podobnosti medzi islamom a marxizmom než s fašizmom.

Schválne, skúsme to takto:

  1. Moslimovia – Proletariát
  2. Kafír – nepriateľ proletariátu
  3. Kalifát – diktatúra proletariátu
  4. Korán – Kapitál

Dialektika je tu naozaj prekvapivo podobná. Ale islam bol predsa len úspešnejší ako komunizmus z jedného veľmi podstatného dôvodu: sľubuje totiž svojim stúpencom večný raj po smrti, čiže niečo, čo sa nedá dokázať. Na druhej strane Marx sľúbil ľuďom raj už tu na zemi. A vieme ako tento raj vyzeral a dopadol: vyše 100 miliónov mŕtvych (okrem iného).

O niečom možno vypovedá aj apologetika či afinita k islamu zo strany mnohých európskych ľavičiarov či ľavicových strán (u nás našťastie politická ľavica reprezentovaná Smerom týmto netrpí – naopak, všetkým je dobre známy Ficov výrok o moslimských komunitách a tvrdom monitorovaní moslimov).

Západní ľavičiari svojho času nemali problém obhajovať i stalinizmus. Dnes sa zase z nich stali v podstate ochrancovia moslimov a presadzovatelia moslimskej imigrácie a tvorby moslimských separátnych spoločenstiev (getá).

Prečo? Je možné, že tu zohráva svoju rolu i predstava, že s moslimami zdieľajú napríklad odpor voči trhu, voči bohatým a mocným (u moslimov to však často znamená odpor voči židom, kresťanom či všeobecne bielym/Západniarom), ďalej i odpor voči establishmentu a túžbu po beztriednej spoločnosti založenej na sociálnej spravodlivosti – a to je pre moslimov kalifát (v ňom sú všetci predsa moslimovia, t.j. nábožensky beztriedni). Aj platenie zakátu bohatšími tým chudobnejším je pre ľavičiarov možno niečo ako milionárska daň.

Jednoducho takýchto styčných bodov medzi ľavicou a islamistami by sa dalo nájsť celkom dosť a zdá sa, že sa to odrazilo či odráža i politicky – napr. priamou podporou moslimského terorizmu: sýrskych “rebelov”, palestínkych teroristov či rôznych “umiernených” arabských “jarných snežienok”, samozrejme aj pri “refugees welcome”, t.j. prachprostým vítaním moslimských imigrantov či zvolením takej krajiny ako je Saudská Arábia do rady pre ľudské práva, čo je teda naozaj totálny výsmech ľudským právam.

Táto islamofília ľavičiarov sa odráža aj v ich kritickejšom postoji k štátu Izrael. Ľavičiari síce nemajú taký problém kritizovať Izrael za niektoré akcie ako je napr. bombardovanie Gazy, sú však úplne ticho, keď im ich palestínski bubuši masakrujú napr. gejov a lesby v Ramalláhu, surovo popravujú politických odporcov alebo vymývajú mozgy malým deckám, ktoré sa potom odpaľujú v autobusoch.

Veru, vtedy ani nepípnu. V očiach západných ľavičiarov sú to totiž takmer vždy len slušnučkí, okupovaní chudáčikovia a to, že sa chovajú ako najhoršie zvieratá musí byť dané len frustráciou z okupácie. Určite tam nezohráva svoju rolu arabská kultúra, islamský dogmatizmus či feudálne klanové usporiadanie podporujúce inbríding, v ktorom ťavy majú viac práv ako ženy a náboženské menšiny dokopy a kde vládne krvná pomsta a neúcta k akýmkoľvek občianskym právam.

Zasnení ľavičiari si teda dnes islam romantizujú rovnako ako si v minulosti romantizovali ZSSR. Nikto z týchto naivných komančov totiž nestrávil poriadny čas v daných krajinách. Západ vo svojom orientalistickom romantizme, v ktorom zlí belosi kolonizovali hrdé púštne národy totiž akosi nepostrehol, že arabskí moslimovia nie sú synmi, ale otcami púšte.

Po islame zostáva len piesok a zničené starobylé pamiatky. Beduínske kozy postupne spásli všetku zeleň daných oblastí a v takom Egypte si zase moslimovia vykurovali múmiami stany a ničili pyramídy. A neskutočne skorumpované moslimské spoločnosti si svojimi sektárskymi vojnami nakoniec zničili aj to, čo im Francúzi a iní Európania pracne vybudovali – od Alžíru až po Bejrút. Je to stále dookola ten istý asociálny príbeh. A dnes vďaka bláznivej podpore zo strany nielen ľavičiarov (viď aj Merkelbaba a jej CDU) si moslimovia prinášajú svoje sektárske vojny aj do Európy.

Ale pointa ku ktorej sa chcem dopracovať je pochopenie, že ľudia sú si neni rovní vo svojej intelektuálnej kapacite. Nemôžu fungovať v rovnakých rámcoch v rámci ktorých posudzujú svoje konanie. Náboženstvá (najmä tie abrahamické) sú ideálne pre ľudí s IQ pod 95. Naopak, racionalizmus začne dobre fungovať u ľudí s IQ nad 105. Jednoduché štruktúry dobre pracujú pre jednoduchých ľudí. A islam je veľmi jednoduchý na pochopenie, veľmi simplistický rámec. No a moslimovia sú očividne veľmi jednoduchí ľudia (IQ 83). Preto to celé tak dobre funguje – a preto sa títo ľudia stále tak pridŕžajú islamu napriek informačnému veku.

Islam podobne ako marxizmus je teda štruktúra určená predovšetkým “roľníkom”: ľuďom permanentne ignorantským a chudobným. A radikálny islam je už vyslovene marxizmus pre najhlúpejších.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s