Pokrytectvo Západu voči Saudskej Arábii

Na dnes len kratšie zamyslenie nad asi najväčším geopolitickým omylom Západu a ukážkou jeho neuveriteľného pokrytectva – obzvlášť v kontexte jeho vzťahu s takými krajinami akú sú napr. Rusko alebo Irán.

Písať budem o quid pro quo Západu so Saudskou Arábiou. V skutočnosti je presnejšie ako o Saudskej Arábii hovoriť o saudskej kráľovskej rodine. Saudská Arábia totiž nie je štát, tak ako štát zvyčajne chápeme, ale ide de facto o súkromný podnik jednej rozvetvenej a veľmi rozmaznanej (a dekadentnej a pokryteckej) rodiny s cca. 15 000 princami (a princeznami) a neexistujúcim rozdielom medzi verejnými a súkromnými zdrojmi. Pre nás nepochopiteľná spoločnosť, ale ako vidíte, svet je rozmanitý a divoký. A môžete sa vsadiť, že je tu veľmi silný záujem udržať tento systém. Veď napokon v rodinnom podniku môžete prelievať peniaze podľa svojej vôle, no nie?

Turisti, ktorí navštívia Rijád sa vraj nevedia vynadívať nad všetkým tým bohatstvom. Tu si však treba uvedomiť holú pravdu: tieto poverčivé saudské kmene aj s ich nechutným wahábizmom by boli akurát tak púštnym skanzenom islamského extrémizmu nebyť toho, že sedia na zlatej žile – rope – a od závislosti Západu od nej (ale tá nemusí, a ani nebude, trvať večne).

Bohužiaľ, kvôli všetkým tým miliardám plynúcim z obyčajného sedenia na rope a následným finančným transakciám, ktoré nám stierajú rozdiel medzi verejným a súkromným, sa tento saudskoarabský, nechutne púštny, saláfizmus zmenil z lokálneho na globálny problém.

Dôsledky tohto všetkému dnes pekne vidíme a pociťujeme i v Európe: neobmedzený tok peňazí rôznym islamským “nadáciám”, ak nie rovno teroristom, zakladanie mešít, madrás a iných islamistických centier na starom kontinente, kde sa vymýva mozog a vyrába nová generácia džihádistov bojujúcich za tyraniu šaríje nad “neveriacimi psami”, ako nás radi nazývajú.

A ako na toto reagoval a reaguje Západ? Nuž, namiesto toho, aby sa snažil vplyv Saudskej Arábie v Európe čo možno najviac oslabovať, tak Saudov ešte vyzbrojuje. A keď po 11.septembri (na ktorom sa podieľali aj Saudi) mal Západ šancu sa vplyvu tejto extrémistickej svoloče zbaviť, tak namiesto toho išiel riešiť paštúnskych talibancov v Afganistane. Lenže tí sú len wahábistickými metastázami, nie zdroj problému, a bez saudských prachov by nikdy nič nedosiahli, ani pes by po nich neštekol.

Tu treba pripomenúť, že aj sám veľký Usáma bin Ládin aj s celou jeho islamo-teroristic kou suitou boli občanmi SA. USA po 11.septembri mali teoretickú možnosť vojenskej invázie, odrezania ropných polí od Saudov, čím by došlo aj priškrteniu kohútikov islamistom po celom svete. Saudi si mohli ponechať svoju teokraciu, Mekku aj s Medinou, avšak celý západ krajiny a východ s ropnými poliami by spravoval Západ.

USA ako najväčšia veľmoc si to v tom čase mohli dovoliť a zároveň ich to mohlo zbaviť pokrytectva v ich zahraničnej politike. Je to totiž do očí bijúca dvojtvárnosť, ak na jednej strane obhajujete demokraciu a tvrdíte, že ju presadzujete vo svete a zároveň ste formálnymi spojencami jednej z absolútne najhorších diktatúr vôbec. Američania by možno týmto spravili vyššie dobro, hoci aj zo sebeckých dôvodov. Lenže nie, radšej umožnili a umožňujú extrémistickému islamskému zlu sa voľne šíriť v európskych krajinách – a to z ich sebeckých, zištných dôvodov. Veru, zdá sa, že kvôli pokrytectvu západných elít nám neostáva nič iné, než si počkať na ropný pád. Čím skôr, tým lepšie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s