Kto zneužíva Mečiara?

LenOn is back. Alebo aspoň by veľmi chcel, a preto vraj chce založiť novú stranu. Viac nám povedia Parlamentné listy:

Podľa Mečiara sa bude od ostatných strán odlišovať vo všetkom.

„Od chápania počiatkov demokracie a výstavby štátu cez sociálnu politiku, ekonomickú politiku,“ objasňuje pre Plus JEDEN DEŇ.

Čo sa týka politickej časti, tam je najzaujímavejšia tá pasáž, ktorá hovorí o odtrhnutí sa politiky od voliča aj politických strán od voliča a zmena celého systému výberu poslancov aj funkcionárov, ktorí budú priamo volení na systém väčšinový,“ vracia sa k svojej dávnej myšlienke Mečiar.

Spoluprácu s Harabinom nevylučuje.

Toto je naozaj veľmi zlý vtip. Neviem, kto tu manipuluje s týmto senilným starcom, ale k dobru Slovenska to neprispeje ani náhodou – skôr naopak, zakladanie kvázi pro-národných strán s takýmito ľuďmi pôsobí priam ako sabotáž. Mečiara ako prvý začal vykopávať známy ezoterický striptér Rostas, čím vzbudil vlnu rozhorčenia a zakrátko svoju alternatívnu “epopej” započal i Harabin. Toho malo síce zmysel podporovať v prezidentských voľbách (i ja sám som mu otvorene vyjadril podporu), ale stranícka politika je už iná partia.

Môj postoj je dnes veľmi jednoduchý: ktokoľvek kto za súčasných podmienok založí tzv. pro-národnú stranu bez toho, aby s ňou chcel vstúpiť do väčšej volebnej koalície s inou, zabehnutou pro-národnou stranou, je jednoducho sabotér (prečítajte si čo momentálne tliacha Harabin). Národná scéna potrebuje v prvom rade jednu vec: zjednocovať, zjednocovať a ešte raz zjednocovať. Ak Harabin nemieni ísť do dvojkoalície s Kotlebom (aj keď chápem, že tam je to zložité – nielen preto, že Kotleba je tiež egomaniak) alebo s SNS, ale bude len kradnúť hlasy a vytvárať rozbroje, tak si žiadnu podporu nezaslúži. Harabinovi bola ponúknutá možnosť spolupráce s LSNS, takže ak to myslí s tou straníckou politikou seriózne, tak by mal ísť s nimi.

Predovšetkým, Mečiar a Harabin nie sú len príliš starí (je mi ľúto, ale životaschopné politické hnutie potrebuje stavať na mladšej, energickej krvi, nie na zdiskreditovaných politikoch na dôchodku) a pochybní, ale nikdy to vlastne ani neboli žiadni poriadni národovci či idealisti. Momentálne títo ľudia zacítili istý trend, tak sa chcú na staré kolená zviesť. A niekto im očividne radí – a to vskutku zle. Nech už teda ide o kohokoľvek (žeby naozaj lexovci, ktorí sa chcú pomstiť Ficovi?), tak k nemu pristupovať ako k ďalšiemu škodcovi a rozbíjačovi národných síl.

Systém bánk a tvorba peňazí

Ak vás zaujímajú ekonomické otázky, tak potom je pre vás zaiste užitočné dobre rozumieť tomu, čo sú to vlastne peniaze, odkiaľ pochádzajú, kto presne ich vytvára a kto z tejto tvorby profituje.

Dobré porozumenie danej problematiky zničí určité mýty, ktoré podporujú niektoré pretláčané ekonomické predstavy o zdaňovaní, úrokoch či inflácii. Príde mi celkom desivé, že množstvo ľudí, ktorí sa inak považujú za dobre vzdelaných v ekonomike, odmieta skutočnosť, že banky vo svojom súkromnom vlastníctve vytvárajú 95% peňažnej zásoby ako “internetový mýtus” či “konšpiráciu”.

Nie, nejde o mýtus. Ba dokonca mainstreamové ekonomické učebnice (ako napr. tá od Bank of England) túto skutočnosť otvorene priznávajú, hoci len málokedy zvažujú jej dôsledky.

Každopádne, natrafil som na túto zaujímavú stránku pod názvom Positive Money, kde odporúčam prečítať si text o tom, ako banky vytvárajú peniaze.

Ekonomika nie je jednoduchá, ale aspoň nejaké základy je fajn uchopiť. A platí, že porozumieť ekonomike bez porozumenia povahy peňazí je podobné, ako pokúšať sa byť mechanikom bez toho, aby ste rozumeli tomu, čo robí benzín.

V budúcnosti by som tu chcel mať trochu viac textov práve z oblasti ekonomiky, lebo ide o oblasť, ktorú som v minulosti skôr prehliadal – napriek jej obrovskému významu. V minulosti som zatiaľ stihol spracovať len dva texty zaoberajúce sa kritikou kapitalizmu, ktoré vyšli na Nadhľade. Prajem príjemné čítanie:

  1. Kritika kapitalizmu (neoliberalizmu) – 1.časť
  2. Kritika kapitalizmu (neoliberalizmu) – 2.časť