Neexistuje ideálna vláda, iba ideálne pravidlo

autor: Curt Doolittle

Ideálne metódy vlády neexistujú. Treba ich vnímať iba ako technológie, ktoré treba aplikovať za rozličných okolností.

Ideálne pravidlo (však) existuje: je ním vláda prirodzeného práva a trhov vo všetkom, čo poskytuje dokonalú rozhodnosť v konfliktných záležitostiach. Ideálna “vláda” v zmysle produkcie obyčajov (zákonov) sa musí prispôsobiť akejkoľvek organizácii, ktorú vyžaduje trh (konflikt, mier, prosperita).

Nacizmus a fašizmus boli len konzervatívne a nacionalistické verzie socializmu. Nikto si nerobí ilúziu, že jednotlivci pod vládou nacizmu/fašizmu niečo vlastnia. Dokonca aj telá ľudí sa vtedy stávajú majetkom štátu. Ako povedal jeden môj priateľ, svetová vojna medzi rokmi 1939-45 sa bojovala, pretože triezvy poznal nebezpečenstvo.

Presne tak. Išlo tu o obdobie boja proti komunizmu. Rozdiel tu spočíval v tom, že zatiaľ čo Napoleon vynašiel totálnu vojnu nacionalizmu, marxisti a boľševici zase vytvorili totálnu vojnu podtried (underclass) prostredníctvom povstania a nahradenia mysticizmu pseudovedeckým náboženstvom, ktoré sľubovalo nebo už v tomto živote namiesto po smrti.

Fašizmus na to zase reagoval nacionalizmom rozšíreným aj o ekonomický a kultúrny boj tam, kde Napoleon reagoval len militárnym “fašizmom” rímskeho modelu.

Hitlerova genialita spočívala v skombinovaní Mussoliniho nacionalizmu s náboženskou estetikou, aby tak porazil alebo prevýšil komunistické podtriedy tým, ako spojil všetky spoločenské triedy proti komunistickému kultu.

Ani jeden z týchto modelov (fašizmus, komunizmus) však nie je ekonomicky prijateľný. Oba sú jednoducho metódami spôsobu boja pomocou propagandy, ktorú umožnili masovokomunikačné prostriedky danej doby ako telegraf, rádio a kino. Pulpil (sofizmus) by ste mohli nájsť vtedy všade.

Ale treba sa opäť učiť ako zvyčajne z Ríma: fašizmus (“generálstvo”) v časoch vojny a trhy (právny štát) v časoch mieru. Vláda sa teda musí prispôsobiť okolnostiam, či už ide o vojnu (fašizmus), mier (klasický liberalizmus) alebo prebytok (sociálna demokracia). A takáto adaptácia nie je ničím iným než vedeckou nevyhnutnosťou, skôr než úvahou o bláznovstve filozofických ideálov. Inými slovami: preferujeme technológiu (realita) pred filozofiou (ideál).

Predpokladám, že si, ako morálna bytosť, zamieňate ideál, t.j. “dobro” (klasický liberalizmus v časoch mieru) s nevyhnutnosťou (fašizmus v časoch vojny) a so sociálnou demokraciou (redistribúcia prebytku). Vlády musia byť nevyhnutne flexibilné medzi týmito troma modelmi podľa potreby a za daných okolností. A ešte lepšie, takáto flexibilita umožňuje zničenie nahromadenej renty pod každým z týchto modelov.