Večná téma abortov a ústup Smeru

Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna s Iránom či možno aj s Ruskom, nízka pôrodnosť, dysgenika, materializmus, konzumizmus. To je niekoľko z kľúčových problémov, ktorými sa treba primárne zaoberať.

Čo však dookola riešia kdejaké tie národné a kresťanské tzv. alternatívy? Zase len potraty a LGBTI. Neustále cyklické omieľanie týchto evergreenov nakoniec spôsobilo, že pred plánovaným pochodom “bielostužkovcov” sa i v socdemáckej strane Smer začalo vypočítavo uvažovať, či si na otázke abortov neprihriať nejakú tú polievočku (a možno aj tým nejako rozoštvať spojenectvo Hlinových katolíkov s pedofeťákmi z PS) –  napriek tomu, že len pred rokom Fico “pro-life” agendu rázne odmietol.

Nuž, dlho toto hranie sa na pro-liferov Smeru však nevydržalo. V strane si údajne nejako vyhodnotili možné riziká a prevážil v nej nakoniec pragmatizmus, a preto má nakoniec odstúpiť od nápadu krátenia lehôt, ktorý vzišiel od dvoch konzervatívno-katolíckych poslancov Podmanického a Blanára. Sionistický Postoj k tomu píše:

Z úvahy, či by relevantná časť poslancov Smeru a SNS spolu s časťou opozičných poslancov nepresadili významné skrátenie lehoty z dvanástich na šesť alebo osem týždňov, sa tak stal na niekoľko týždňov plán. Hoci nikdy nebolo celkom isté, či a v akej podobe sa tento plán zrealizuje.   

Podľa aktuálnych informácií Postoja je však už tento nápad minulosťou a celá téma padla. Na najvyšších poschodiach Smeru si to napokon vyhodnotili tak, že razantnejšie zmeny proti potratom by strane priniesli viac strát než ziskov.

Veru, viac strát než ziskov, pretože predstava živená konzervatívnou alternatívou, že Slováci sú nejako extra proti potratom je skôr mýtus. Je dosť možné, že v Smere si spravili i interný prieskum ohľadne tejto agendy a zistili, že by na tom prerobili. Navyše celý ten návrh bol jednoducho nebetyčná hlúposť, ktorá by prakticky aj tak nič nevyriešila (dokonca je možné, že by bolo tak vykonaných ešte viac interrupcií vzhľadom na to, že dlhšia lehota znamená, že žena má viac času na premyslenie zákroku a často od neho odstúpi na poslednú chvíľu).

Za obzvlášť znepokojivé tu treba považovať pokus skracovať lehotu aj v prípade genetického poškodenia plodu na 12 týždňov vzhľadom k tomu, že v tom čase ešte nebudú výsledky genetických testov. Tie sa totiž robia až po 16. týždni. Toto je jasná dysgenika. Naopak, je na čase začať viac uvažovať v intenciách genetického zdravia populácie a snahy v tomto smere zlepšovať všeobecný stav (takže ak už nejaká zmena, tak smerom k predĺženiu lehoty v tomto špecifickom prípade).

Tu si treba na rovinu povedať, že celá táto pro-life agenda vrátane pripisovanie osobnosti blatocystám spoločne s dogmatickou mantrou “od počatia” [1] je takmer výhradne nábožensky motivovaná záležitosť. [2]

Dilemy a argumenty kdejakých kuffovcov, chormíkovcov, tutkovcov a podobných sú v podstate len náboženské, nie racionálne, pragmatické a etické. Sú potraty nechutným a neprirodzeným zákrokom, pri ktorom by sme si želali, aby nemusel byť vôbec vykonávaný? Samozrejme, že áno. Lenže iná otázka je či niečo vyriešime ich legislatívnym zákazom. A aj skúsenosti z Poľska, ktoré má najprísnejšiu potratovú legislatívu (spolu s Maltou) v rámci EU, ukazujú, že z praktického hľadiska to význam nemá. Je lepšie, keď to bude mať štát pod kontrolou, keď to bude monitorované a uskutočňované legálne a bezpečne. [3]

Samozrejme súhlasím, že spoločne s potratom by mali byť ženám ponúknuté aj iné alternatívy v podobe napr. anonymného pôrodu, adopcie, postnatálnej starostlivosti a podpory a vysvetlene možných rizík medicínskeho zákroku – ale bez nátlakov, bez náboženskej propagandy a strašenia. Na neideálne situácie jednoducho neexistujú ideálne riešenia. A ani všeobecne etické – len také, pri ktorých sa hľadá akési lokálne maximum, čo je proces, ktorý možno vďaka technológiám skracovať, no zväčša tam bude najmenej ten jeden mesiac, kedy by si morálnu dilemu mala vyriešiť daná žena napriek tomu, čo si o tom myslí zbor celibátnych eunuchov, ktorí si ešte pred pár storočiami mysleli o danej otázke aj tak niečo celkom opačné. [4]

Záver

Slovensko patrí ku krajinám EU s najnižšou mierou interrupcií a takéto zákroky každým rokom klesajú (kľudne môžeme napísať, že sa to vyriešilo a rieši aj bez zákazov). Robiť z toho teda taký humbuk, aký sa robí, je krajne nemiestne obzvlášť v kontexte všetkých závažnejších problémov, ktorým čelíme.

Ja by som konečne rád videl tzv. národné sily venovať toľko času a energie, ako venujú zygotám, aj iniciatívám na podporu domácej fertility a zvrátenia istých dysgenických procesov vrátane riešenie mimoriadne vážnej rómskej problematiky či celkovo problematiky asociálnych rodín. Domáce násilie, vysoká rozvodovosť, absentujúci a neplatiaci otcovia (aj matky), tehotné tínedžerky vynechávajúce školu (celkovo slobodné matky sú nielen väčšou záťažovou pre daňového poplatníka, ale aj častejšie privádzajú na svet kriminálne živly), incestné a pedofilné vzťahy u cigánov a iných asociálov neschopných riadnej výchovy detí – toto sú zásadné problémy rodín. Toto by mala byť alfa a omega konzervativizmu a toto je i podstata podpory zdravej rodiny a ochrany života.

Zákaz potratov (ktoré, ako som už spomenul, majú v západnom svete klesajúcu tendenciu) nám nevyrieši nízku natalitu (pretože tá je spôsobená inými faktormi) a navyše je potencionálne dysgenický. [5] Áno, v populárnej predstave je pro-life hnutie asociované s opozíciou voči “oslobodeniu” ženy spod diktátu “kresťanského patriarchátu”, t.j. v opozícii voči tzv. neomarxistom či feministkám. V realite je to však len pozícia, ktorá vedie k dysgenike, podporuje rozmnožovanie hnedoidov a patologickej chudoby a odvoláva sa na tie isté univerzalistické a rovnostárske princípy, ktoré umožnili napr.i masovú imigráciu z tretieho sveta (ktorú cirkev podporuje) a iné formy sebevražedného liberalizmu. Áno, pro-lifesti sú v skutočnosti len ďalšia odnož slniečkárov.

Poznámky:

[1] “počatie” nie je vôbec nevyhnutnou podmienkou vzniku embrya – pomocou indukovaných pluripotentných buniek a techník somatického nukleárneho transferu je možné spraviť z obyčajných somatických buniek – napr. z kožných – embryo, ktoré “nezažilo” žiadne splynutie spermie a vajíčka, ktorému veriaci prikladajú akýsi ezoterický význam a myslia si, že je to nejaký pevne ohraničený bod. V skutočnosti to celé trvá pár hodín. Jednoducho žiaden vytúžený “okamih” neexistuje a biologické procesy sú kontinuálne a vágne.

[2] Prípad Savity Halappanavar z Írska, v čase, keď tam platila katolícka legislatíva, je dobrá ukážka. Vážne netuším akému bohu sa môžu kotúľať po bradatom líci slzy radosti zo života zygoty, keď kvôli tomu musela zomrieť aj jej matka, resp. ako v tomto prípade, kedy museli zomrieť obaja. A toto títo ľudia nazývajú “kultúra života”. Na smiech. Alebo skôr do plaču?

[3] Dobrý príklad bolo Ceausescovo Rumunsko, kde zákaz potratov viedol k tomu, že v 80-tych rokoch tam bolo 86% materských úmrtí zapríčinených nelegálnymi interrupciami.

[4] V stredoveku bol cirkvou potrat vnímaný v duchu Aristotelovej teórie animácie, kedy v 40 dňoch dochádza k tzv. oduševneniu plodu (ale len u chlapcov, dievčatká si museli na dušičku počkať o tri týždne neskôr) a až do 19. storočia sa formálne morálny status embrya stupňoval i keď prax závisela skôr od lokálnych podmienok než od toho, čo sa prisnilo “inocentovi”. Pre viac informácii o prístupoch k abortom v období stredoveku odporúčam tento text.

[5] Napr. Šprocha, Potančoková (2008) uvádzajú vyššiu intenzitu umelého prerušenia tehotenstva v rómskych obciach v porovnaní s celkovou populáciou o 25 % a tiež vyššiu mieru opakovaných indukovaných potratov, z čoho konkludujú, že rómske ženy využívajú UPT ako antikoncepciu ex post.” (Link)

Gény a polymorfizmus ako dôvody rozdielov medzi Východom a Západom

Podľa istých štúdií je siedma alela génu DRD4 asociovaná s tendenciou prijímať novoty, podstupovaním rizika a politickým liberalizmom. Toto by nám mohlo pomôcť lepšie vysvetliť, prečo Európania, ako celok, sú viac inovatívni (tvrdí to napr. vedec Kanazawa), ale tiež viac ochotní spáchať rasovú samovraždu, ako východní Aziati.

Táto alela je spojená tiež s nomádizmom a možno sa stala viac prítomnou v Európe od vstupu migrujúcich ľudí z tzv. jámovej kultúry. To by tiež vysvetľovalo jej nižšiu frekvenciu vo východoázijských civilizáciach, v ktorých prevažovali nepastierski, usadlí poľnohospodári. Germánska Európa má tiež novšiu históriu migrácie a vzhľadom na alelu génu DRD4 by sa táto história mohla vzťahovať aj na germánsku tendenciu istej servility či slabosti k etnickej náhrade, notoricky známej medzi Švédmi, ktorá je však prítomná i v Nemecku a Británii.

Vyberám z webu Notpoliticallycorrect:

V r. 2012 biológ Hippokratis Kiaris publikoval knihu pod názvom “Gény, polymorfizmus a tvorba spoločností: Ako genetické behaviorálne vlastnosti ovplyvňujú ľudské kultúry”. Hlavnou tézou jeho práce je predstava, že prítomnosť odlišných génov u príslušných ľudí reálne diktuje nadobudnutie istých špecifických kultúrnych a historických línií a že alternatívny výsledok môže byť nepravdepodobný (Kiaris, 2012:9). Nejde o knihu, o ktorej by sa diskutovalo v HBD sfére a vzhľadom na predpoklad tejto knihy (v tom ako sa snaží vysvetliť behaviorálne/spoločenské výsledky a rozdiely medzi východnými a západnými spoločnosťami) by sa malo. Kniha je krátka a veľmi používa deterministický jazyk. (Za zmienku stojí, že autor vôbec nerozoberá IQ).

V knihe sa píše o tom, ako gény “ovplyvňujú” a “diktujú” správanie, ktoré následne ovplyvňuje “kolektívne rozhodnutia a činy”…

Chybný prístup konzervatívnej alternatívy

Rád by som upozornil na text Normana pod názvom Hlavná hystéria Sme je dnes ekológia. Áno, presne o tomto som chcel aj ja písať už dávnejšie: že konzervatívci alebo alternatíva funguje štýlom, že “pravda musí byť opak toho, čo tvrdí mainstream”.

Lenže takto jednoducho to nefunguje. Klame nás mainstream a systém? Áno, ale skôr tým spôsobom, že o istých veciach nehovorí alebo bagatelizuje, skôr než by si priamo vymýšľal.

Popravde, za veľa viním Rostasa a jeho ZaV (a to píšem ako niekto, kto tento časopis dlho odoberal, podporoval a rozširoval medzi známymi – a zároveň dúfal v odstránenie istých nedostatkov. K tomu však nielenže nedošlo, ale mám dojem, že časopis je na tom obsahovo ešte horšie než predtým, keďže chýbajú kvalitnejší autori). Práve Rostas patril k tým, ktorí tu výrazne presadzovali prístup popierania vedeckých konsenzov za každú cenu, prístup, že “existujú alternatívne pravdy” – skrátka postmodernizmus ako vyšitý.

Výsledok? Web zamorený kreacionistami, antivakcinátormi (tí sú obzvlášť agresívni, spoznal som na vlastnej koži), alternatívnymi hltačmi amygdalínu, alternatívcami, čo tvrdia, že chemoterapia a rádioterapia nefungujú a z rakoviny vás vylieči vitamín C a pod. O weboch rôznych kresťanských bigotov, ktorými je zamorený web a ktoré majú v sebe asi toľko faktov koľko je molekúl účinnej látky v homeopatickom cukríku radšej ani nehovorím. Nedávno som tiež hádzal do jednej debaty odkazy na štúdie, že sója nespôsobuje femininizáciu mužov takým dramatickým spôsobom, ako to prezentujú rôzne konzervatívne weby – samozrejme sa opäť strhla mela.

A to isté platí i pre problém globálneho otepľovania. Konzervatívci na to majú univerzálny argument: “vedci sú podplatení”, resp. by nedostali peniaze na výskum, ak by písali inak (ako keby neexistovali aj konzervatívne nadácie a inštitúty, ktoré vďačne prispejú tučnými prachmi za podporu ich ideologického naratívu, že áno).

Najhoršie je, že zatiaľ čo alternatíva rieši molekuly vo vakcináciách, pitie Sava a homeopatické cukríky či tofu, tak doslova ignoruje zásadnú biologickú vedu ohľadne ľudskej biodiverzity a rozdielov medzi jednotlivcami a ľudskými populáciami. Dokonca aj Rostas vo svojej knihe Mlčanie útočil na výskum J.P. Rushtona ohľadne rás. Neviem či odvtedy zmenil názor. Každopádne je už na čase zmeniť prístup a začať sa orientovať na podstatu. A nenechať oponentovi ukradnúť dôležitú tému zmeny klímy (a iných tém) a vojsť do jeho pasce, kde budete vyzerať ako hlupák či blázon. A Rostas a spol. do tejto pasce vošli.

Kratšia úvaha o nordikoch

Čo si myslieť o tomto severskom biologickom subtype s vysokou a štíhlou postavou, dolichocefalickou lebkou a stereotypne modrými a svetlými vlasmi? Mnohí hovoria, že je to prirodzene idealistická rasa. A myslím, že niečo na tom za iste bude. Nepovedal by som, že sú prirodzene viac morálni (hoci niektorí by argumentovali aj v prospech tohto – hoci do problematiky morálky by som nechcel dnes zachádzať), ale zdajú sa byť menej zaujatí svetskými záležitosťami či povedzme všeobecne prízemnými vecami a viac u nich badať hľadanie alebo túžbu po excelentnosti, kráse, dokonalosti, ktoré však existujú už tu na zemi.

A tento nordický idealizmus nenachádza svoju reflexiu len v germánskej mytológii, ale napr. aj u vojenských výdobytkov, filozofie, vedeckých a technologických inováciách atď, atp. Práve tu niekde bude asi pôvod myšlienky, že vysokí, štíhli, skôr modrookí kaukazoidi sú kreatívni a zároveň disciplinovaní v boji.

Lenže tento idealizmus môže mať i ďalšiu stránku – väčší sklon presadzovať myšlienky, ktoré sú príliš utopistické pre náš skazený svet. A ak sú nordici napr. indokrinovaní istými neo-komunistickými ideami, potom budú veriť tomu, že všetky rasové a etnické skupiny majú rovnakú schopnosť dosiahnuť slobodne uvažujúcu a fungujúcu spoločnosť, kde všetky etnické a náboženské skupiny môžu ko-existovať bez konfliktov, napríklad.

Platí, že väčšina duší na tejto planéte je založená na egách a sú menej otvorené načúvaniu myšlienok, ktoré nie sú akceptované väčšinou spoločnosti, najmä tých, ktoré majorita považuje za “odporné” (napriek tomu, že v skutočnosti nemusia patriť k morálne odsúdeniahodným myšlienkam z objektívneho pohľadu). Nordici budú prirodzene liberálni ľudia, ale v prípade vyhrotenej “slniečkárskej”(neo-marxistickej) indokrinácie to aj tak často skončí so zadubeným prístupom. Najlepší príklad tu bude Švédsko (Sweden Yes, ako sa hovorí), hoci Nemecko, s jeho živeným komplexom veľkej viny, sa mi zdá tiež celkom blízko.

Sú teda nordici odsúdení k zániku?

Nemyslím si.

Ale mladé duše, ktoré odmietajú opustiť svoj utopistický svet a spraviť to čo je nevyhnutné a čo si dnes vyžaduje isté nepohodlie a ostrakizáciu môže čakať kruté prekvapenie. A možno až takýto pád na hubu, ako sa hovorí, bude jediný spôsob potrebný k tomu, aby nordická rasa, ako celok, upustila od utopizmu a začala akceptovať realitu.

Čo robia nordici správne

Švédsko veru nemá najlepšiu reputáciu v rámci nacionálno-alternatívneho priestoru. Často sa o ňom píše ako o najslniečkárskejšej európskej krajine. Ale existuje istá oblasť, kde Švédi – a iní nordici – robia veci správne.

Podľa výpočtov demografa Ciceroneho sú Škandinávci jediným väčším svetovým regiónom, kde fertilita medzi ženami nie je dysgenická. Nordické krajiny sú jediné, kde ženy s vyšším vzdelaním majú nadpriemernú fertilitu.

Mužská fertilita je neutrálna až mierne eugenická v Spojených štátoch a pravdepodobne aj inde v rozvinutom svete, keďže deti nepredstavujú až takú záťaž, pokiaľ ide o kariéru mužov.

Zvážte nasledovné:

  1. IQ zvyčajne menej koreluje s fertilitou ako so vzdelaním.
  2. (Nižšie vzdelaní) imigranti v nordických krajinách majú podstatne vyššiu plodnosť ako natívne obyvateľstvo.

Ukazuje sa teda, že nordické ženy pravdepodobne nasledujú eugenické vzorce rozmnožovania. (Pozri tabuľku)

Vzhľadom k vyššie uvedenému je celkom možné, že Švédsko bude na tom relatívne fajn aj z dlhodobého hľadiska (ak úplne nezošalejú pokiaľ ide o import z tretieho sveta). Platí, že je to malá frakcia tých najinteligentnejších, ktorá drvivou väčšinou určuje sociálno – ekonomický úspech. A tento inteligentný podiel sa zdá byť v Škandinávii stále energický (rozumej rozmnožujúci sa). Navyše dysgenický import z hnedoidno-inbredného sveta môže byť vybalansovaný ľudským kapitálom zo Stredomoria a východnej či strednej Európy (popri anglo-germánskemu elementu). Do Škandinávie totiž dnes unikajú i mozgy z týchto oblastí.

Švédska fertilita dnes patrí k tým vyšším v rámci Európy popri Islande, Írsku, Dánsku či Francúzsku. A zdá sa, že to má čo robiť s veľmi štedrým sociálnym zabezpečením, ktoré podstatne vyrovnáva spotrebu rodín v porovnaní s bezdetnými, ako aj s rozvinutejším systémom jaslí a materských škôlok, ktoré umožňujú ženám menej kompromisov, pokiaľ ide o vzťah kariéra vs. materstvo. Bezplatné vzdelanie a silný trh práce s vysokými mzdami tiež znamenajú, že vytvorenie rodiny nemusí by z finančných dôvodov tak oddialené. Napriek tomu aj Švédi majú problémy s bývaním, podobne ako my.

Každopádne aj Slovensko potrebuje zvýšiť fertilitu (aj vzhľadom na vysokú mieru emigrácie na Západ) a inšpirácia škandinávskym modelom určite stojí za zváženie. Bude to však chcieť svoj čas. Bez zvýšenia životnej úrovne a dobudovania sociálneho štátu, aký majú na Západe, to pôjde ťažšie, ak vôbec. Selekcia pre rozmnožovanie je v rámci Európy totiž silnejšia v bohatších (post- maltuziánskych) spoločnostiach ako sú napr. tie v UK, Holandsku či v Škandinávii.

Zdroj: What the Nordics Get Right

PS je anti-ľudové hnutie pre zbohatlíkov

Viac ľavicový Štefunko bol nakoniec odsunutý v prospech korporátneho panáčika Trubana

Tento americký projekt Esetu je čitateľnejší než jeho tvorcovia asi chceli. Táto strana je vyslovene anti-ľudové hnutie, lepší popis má momentálne ani nenapadá. Strana pre solventných, pre Bratislavu, nie pre pracujúcu triedu, nie pre normálnu slovenskú majoritu a rodinu. Poďme sa pozrieť s čím nedávno prišli. Dobré zhrnutie ponúkla poslankyňa za Sme rodina Petra Krištúfková (zdroj Facebook):

SABATIKAL NIE JE TO, ČO SLOVENSKÉ RODINY POTREBUJÚ ❗️

Priznám sa, že návrh Progresívneho Slovenska, ktoré chce po budúcich voľbách viesť vládu, ma zaskočil. To vážne chcú zaviesť tzv. sabatikal, teda voľno na pol roka pre každého, kto odpracoval viac ako 10 rokov? A Sociálna poisťovňa to má preplatiť vo výške 70% z čistej mzdy? Prvé mi napadlo: „Pre koho tento návrh vlastne chystajú? Kto si môže dovoliť polročný „reset“ od práce a zníženie mesačného príjmu? No tí najbohatší. A my sa im na reset a polročnú dovolenku máme poskladať cez odvody všetkých v Sociálnej poisťovni. To fakt myslia vážne?“ Tak ešte raz si položme otázku: „Kto si môže dovoliť odísť z práce na pol roka a žiť zo 70% mesačného príjmu?!“ Najbohatší ľudia. 
Určite nie učiteľky, zdravotné sestry, robotníčky, živnostníčky, ktoré sa starajú o deti a možno aj samé, tie sú naozaj vyhoreté, alebo zrobené ako taký kôň a „reset“ potrebujú ako soľ. 
Takže, poďme sa poctivo baviť o riešeniach, ktoré naozaj pomôžu rodinám. Vedci a ekonómovia stále viac diskutujú na tému štvordňového pracovného týždňa. Je vedecky dokázané, že skrátený pracovný týždeň zvyšuje výkon a efektivitu práce zamestnancov. Kým k tomuto opatreniu príde, tak určite by bolo na mieste, na začiatok skrátiť pracovný týždeň pre matky so školopovinnými deťmi. Pracovný týždeň by sa pre ne skončil v piatok o 12 hodine.

Najlepšie sa však anti-ľudovosť PS ukáže pri jeho lídrovi Michalovi Trubanovi. Tu ho máte v plnej “kráse”:

Viete, s takými typmi ako Truban som sa potýkal celý život – či už na strednej alebo na vysokej. Viem si ho veľmi dobre zaradiť: synáčik pochybného zbohatlíka s jointom v ruke, ktorému sa dvere ľahko otvárali a ktorý pohŕda “špinavými a lenivými robošmi”.

Darmo sa dnes vykrúca z toho, že bol v čase, keď prezentoval svoje opovrhujúce výroky o pracujúcich ľuďoch “nedospelý”. Ja som mal tiež 18 rokov a v živote by som sa ani v tomto veku, a ani v mladšom, takto o pracujúcej triede nevyjadroval. Napokon sám z nej pochádzam a som na to ľudsky hrdý. Nie, toto nebola “mladícka nerozvážnosť”, ale ide o typickú mentalitu a postoj “trubanovských” typov. Samozrejme, že dnes mu neostáva nič iné než sa od tých nechutných výrokov dištancovať. Ale je to len kamufláž. Mentalita, prístup a reálpolitika od reality odstrihnutého “bratislavského” snobizmu ostali.

Kto zneužíva Mečiara?

LenOn is back. Alebo aspoň by veľmi chcel, a preto vraj chce založiť novú stranu. Viac nám povedia Parlamentné listy:

Podľa Mečiara sa bude od ostatných strán odlišovať vo všetkom.

„Od chápania počiatkov demokracie a výstavby štátu cez sociálnu politiku, ekonomickú politiku,“ objasňuje pre Plus JEDEN DEŇ.

Čo sa týka politickej časti, tam je najzaujímavejšia tá pasáž, ktorá hovorí o odtrhnutí sa politiky od voliča aj politických strán od voliča a zmena celého systému výberu poslancov aj funkcionárov, ktorí budú priamo volení na systém väčšinový,“ vracia sa k svojej dávnej myšlienke Mečiar.

Spoluprácu s Harabinom nevylučuje.

Toto je naozaj veľmi zlý vtip. Neviem, kto tu manipuluje s týmto senilným starcom, ale k dobru Slovenska to neprispeje ani náhodou – skôr naopak, zakladanie kvázi pro-národných strán s takýmito ľuďmi pôsobí priam ako sabotáž. Mečiara ako prvý začal vykopávať známy ezoterický striptér Rostas, čím vzbudil vlnu rozhorčenia a zakrátko svoju alternatívnu “epopej” započal i Harabin. Toho malo síce zmysel podporovať v prezidentských voľbách (i ja sám som mu otvorene vyjadril podporu), ale stranícka politika je už iná partia.

Môj postoj je dnes veľmi jednoduchý: ktokoľvek kto za súčasných podmienok založí tzv. pro-národnú stranu bez toho, aby s ňou chcel vstúpiť do väčšej volebnej koalície s inou, zabehnutou pro-národnou stranou, je jednoducho sabotér (prečítajte si čo momentálne tliacha Harabin). Národná scéna potrebuje v prvom rade jednu vec: zjednocovať, zjednocovať a ešte raz zjednocovať. Ak Harabin nemieni ísť do dvojkoalície s Kotlebom (aj keď chápem, že tam je to zložité – nielen preto, že Kotleba je tiež egomaniak) alebo s SNS, ale bude len kradnúť hlasy a vytvárať rozbroje, tak si žiadnu podporu nezaslúži. Harabinovi bola ponúknutá možnosť spolupráce s LSNS, takže ak to myslí s tou straníckou politikou seriózne, tak by mal ísť s nimi.

Predovšetkým, Mečiar a Harabin nie sú len príliš starí (je mi ľúto, ale životaschopné politické hnutie potrebuje stavať na mladšej, energickej krvi, nie na zdiskreditovaných politikoch na dôchodku) a pochybní, ale nikdy to vlastne ani neboli žiadni poriadni národovci či idealisti. Momentálne títo ľudia zacítili istý trend, tak sa chcú na staré kolená zviesť. A niekto im očividne radí – a to vskutku zle. Nech už teda ide o kohokoľvek (žeby naozaj lexovci, ktorí sa chcú pomstiť Ficovi?), tak k nemu pristupovať ako k ďalšiemu škodcovi a rozbíjačovi národných síl.