O Holanďanoch (nielen) ako voličoch

Holandský nacionálno-populistický politik Geert Wilders a jeho strana PVV celkom pohoreli v posledných parlamentných voľbách z r. 2017 a aj v terajších eurovoľbách (do EP sa PVV ani nedostala).

Áno, Wildersova strana si v holandskom parlamente v r. 2017 zvýšila podiel na hlasovaní o 3% v porovnaní s predošlými parlamentnými voľbami, ale výsledok bol aj tak skôr sklamaním vzhľadom na nádeje, ktoré sa do Wildersovej strany vkladali. Výsledky v Holandsku ťažko charakterizovať inak ako porážkou populizmu.

Holandsko, napriek svojej veľkosti, nie je nepodstatná krajina. Je to napríklad logistické a petrochemické centrum Európy. Približne polovica petrochemického tovaru, ktorý prichádza do Európy alebo ju opúšťa, prechádza cez Rotterdam.

Bohužiaľ, myšlienka, že by Holandsko (a obávam sa, že aj Nemecko) mohlo zohrať nejakú významnejšiu rolu v radikálnej zmene politickej paradigmy, pokiaľ ide napríklad o imigračnú politiku v Európe, je skôr nerealistická.

Štandard nacionalistickej strany v krajine ako Holandsko

Wildersova strana je v rámci štandardov tzv. európskej krajnej pravice až nezvyčajne spoločensky liberálna, ekonomicky neoliberálna a filosemitská. Strana podporuje napríklad legalizáciu drog, samozrejme i gay manželstvo (ale opak by aj tak bol pre krajinu ako Holandsko skôr zvláštny a kontraproduktívny) a predovšetkým kompletne odmieta anti-semitizmus a silne podporuje Izrael (Wildersova opozícia voči islamu, ktorá je mimochodom o dosť tvrdšia ako Le Penovej, sa rozvinula počas jeho návštev izraelských kibucov v čase jeho mladosti.). Mimochodom, všetky tieto pozície sú pozíciami, ktoré zvyknú priťahovať viac elektorát s vyšším IQ.

Napriek tomu Wildersova strana v rámci Holandska priťahuje tých najhlúpejších. Iba 14% Wildersových voličov dosiahlo vysokoškolské vzdelanie v porovnaní s 56% voličov trendovej ľavicovo-liberálnej a pro-bruselskej strany D66. Takéto výsledky sú celkom v súlade s demografickým profilom post-trumpovskej republikánskej strany, ako aj s Front National, či s LDPR v Rusku. Explicitne nacionalistické strany takmer všade naprieč Európou priťahujú skôr ľudí s nižším vzdelaním.

Holanďania a ich inteligencia

Myslím, že by to nemalo nikoho veľmi prekvapovať: áno, Holanďania patria k národom s najvyšším IQ v rámci Európy. Holanďania sú až príliš inteligentní a v centre Hajnalovej línie, pričom s týmito faktormi sú asociované viaceré moderné psychologické komplexy (napr. aj patologický altruizmus), niektoré na úkor ich vlastného dobra. Holandsko bolo krajinou gramotných obchodníkov dlho pred Britániou či inými časťami Európy. A dodnes aj ostali večnými kupcami.

Keďže tolerancia “kukučích vajec” je druhom intelektuálneho fetišu, je možné, že Holandsko nemá nádej na výraznejšie zmeny, prípadne aj také Nemecko – ďalšia krajina, kde sa natívne obyvateľstvo vyznačuje vysokým IQ.

Skôr Francúzsko

Po Taliansku sa možno zamerať na Francúzsko, ako na krajinu, ktorá by mohla priniesť zásadnejší obrat. Francúzsko má o čosi väčšiu nádej aj preto, že Francúzi sú v priemere (oproti Holanďanom, Nemcom a Škandinávcom) o čosi hlúpejší, a ich inštinkt sebazáchovy nebol natoľko potlačený liberálnou akademickou obcou a globalistickými elitami.

Trump raz celkom správne poznamenal “milujeme chudobne vzdelaných”. Áno, je to veľmi nepohodlná skutočnosť, t.j. skutočnosť, že ľudia, ktorí sa najviac angažujú v demografickej kontinuite, resp. ju podporujú, majú sklon byť “viac nepopísaní” (eufemisticky povedané). Ale táto skutočnosť potrebuje byť rozpoznaná – a aj preto, aby sa s ňou vedelo narábať.

Praktické implikácie: čo by mal Wilders urobiť?

Vzhľadom na vyššie uvedené, ak si chce Wilders zväčšiť o čosi elektorát, tak by mal upustiť od svojej neoliberálnej “austerity policy”, t.j. politiky znižovania výdavkov vlády, smerom k protekcionizmu, ako to urobili Le Penová a Trump. Množstvo Wildersovej kritiky islamu je zakorenené v jeho pozícii obrany slobody slova – lenže sloboda slova a prejavu je opäť jedna z tém, o ktorú sa ľudia s nižším IQ až tak nestarajú. A myslím, že holandskí nacionalisti sa veľmi nestarajú ani o blaho Izraela (tí budú často Wildersa označovať za “sionistickú bábku” a nepodporia ho). Takže úpravy v týchto oblastiach by možno Wildersovi priniesli, nie až tak trápnych, resp. slušných 25% z holandského voličstva – možno.

Zdroje:

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Party_for_Freedom
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Geert_Wilders

Čo nám ukazuje výsledok eurovolieb?

Ako vidíte na obrázku, tak vývoj v Európe v roku 2019 nám ukazuje dve tendencie:

  1. pokračujúci úpadok tzv. centrizmu – či už stredoľavého (sociálni demokrati) alebo stredopravého (kresťanskí demokrati), t.j. dvoch tradičných pilierov povojnovej európskej politiky. Avšak stagnuje aj tradičnejšia ľavica (to čo by tu chcel Blaha?) – či už ide o Corbynových Labouristov, grécku Syrizu, španielsky Podemos alebo La France Insoumise Francúza Melénchona.
  2. pokračujúci vzostup nacionalistov a Zelených, hoci celková ľavo-pravá rovnováha (a dominancia centrizmu) zostáva zachovaná.

Nacionalistom sa podarilo získať podporu zo stredopravého spektra (pretože kresťanskí demokrati sa ukázali byť len jednou z variácií spoločenského liberalizmu) a tiež ťažia z rozčarovania “modrých golierov”, t.j. robotníckych tried, ktorých záujmy centristická ľavica opustila pre otvorené hranice a náboženstvo progresivizmu.

Zelení zase najviac priťahujú ľudí s vysokým vzdelaním, kozmopolitov/mestských liberálov a mladých (netreba asi ani spomínať, že ich súčasnou kňažkou sa stal tento pretláčaný in utero defekt kopírujúci Wednesday Addams).

Ruský blogger Anatolyn Karlin takýto vývoj predvídal už v r. 2011. Konkrétne písal:

Predpovedanie takých špecifík ako bolo stalinistické centrálne plánovanie alebo mystický miléniarizmus nacizmu by pozorovateľovi z r. 1911 prišlo nemožné. Avšak možnosť vzniku takýchto režimov bola úplne možná a predvídateľná, pretože oba typy politík sa opierali o, v tej dobe populárne, intelektuálne myslenie o politike a spoločnosti – či už išlo o marxizmus, utopický socializmus, sociálny darwinizmus a futurizmus.

Aké trendy dnešnej doby nám odhaľujú vznik budúcich politík? Argumentoval by som, že ide o ekvivalentné témy, v súčasnosti skôr marginalizované, ale s potenciálom pre výbušný rast v prípade správnych podmienok socio-politického stresu. Patrí sem: Zelené hnutie (ktoré zahŕňa miestnych aktivistov za udržateľnosť až po autoritatívnych ekosocialistov), technoutopistov (sem patrí napr. open-source hnutie, piráti, technologickí singulátori, aktivisti Wikilekas) a revival fašistického či krajne pravicového myslenia pod záštitou etnického šovinizmu a rozmanitých ideológií tzv. tretej cesty či tretej pozície.

Zatiaľ čo technologickí utopisti zostávajú stále marginálnym prúdom (hoci ktovie či sa to nezmení?), tak Zelení a tzv. radikálna pravica sú v súčasnosti najviac dynamické a rastúce politické hnutia v Európe, za ktorými stojí ohromná inštitucionálna a memetická energia.

Podobne ako komunizmus a fašizmus boli v medzivojnovom období “vlnami budúcnosti”, tak sú dnes krajne pravicový populizmus a zelené hnutie vlnou našej budúcnosti.

Tieto hnutia navyše odrážajú i istý geografický vzorec.

Zelení sú najviac silní v “jadre Európe” – ide dnes o stranu nemeckej mládeže. Populistická pravica je zase najsilnejšia vo východnej Európe (a najsilnejšiu pozíciu má momentálne v Maďarsku, kde má Fisesz a Jobbik spolu 60%).

Blogger Karlyn však uvádza, že po týchto voľbách netreba očakávať žiadnu veľkú zmenu pre dôvody, ktoré bližšie konkretizuje tento text. Centristická pravica, sociálni demokrati, liberáli a zelení sa totiž jednoznačne tešia majorite hlasov, konkrétne 67%, takže pokračujúca globalistická “veľká koalícia” je stále veľmi životaschopná). Napriek tomu nám tieto eurovoľby aspoň pekne odhalili budúce trendy.

Zdroj: The Green-Black Wave

Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia

Niektoré pro-západné elity ako napr. Hillary Clintonová a rusofilní nacionalisti chcú veriť, že dnešné Rusko je akýsi vzor konzervatívnych a belošsky supremacistických či tradicionalistických hodnôt a pozícií. (Hlavný rozdiel spočíva v tom, že prví myslia, že je to zlé a druhí to považujú za dobré). Ide však o mylnú predstavu: Rusko je multikultúrna ríša hodnotovo zakotvená v anti-fašistickej tradícii.

Ale je tu aj druhá skupina anti-putinovských nacionalistov, ktorí sa snažia prezentovať súčasnú vládu v Kremli ako len ruskú verziu multi-kulturalizmu a otvorených hraníc bez rozlíšenia. Ako je teda Rusko na tom? Nuž, celé je to samozrejme komplikovanejšie.

Pokračovať v čítaní článku “Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia”

O dysgenike začína konečne písať i mainstream

Poznáte ten pocit, keď sa istý problém, na ktorý ste dlhodobo upozorňovali, pričom za toto upozorňovanie ste sa mohli stať terčom ostrakizácie a istých škaredých nálepiek zo strany “elít” či systému, odrazu objaví v mainstreame a začína sa z neho stávať akceptovaný naratív? Náhle sa Overtonovo okno o čom môžete diskutovať zmení a vy sa nestíhate čudovať, kto všetko vám začína dávať za pravdu (vrátane tých, ktorí by vás v minulosti za daný postoj kritizovali či rovno prenasledovali).

Pokračovať v čítaní článku “O dysgenike začína konečne písať i mainstream”

Ako to vlastne je s kriminalitou v Rakúsku a Nemecku?

Neoliberálny plátok Týždeň prišiel s textom, v ktorom spochybňuje istú, v alternatívnom priestore pomerne častú, predstavu o obrovskom náraste kriminality v Nemecku a Rakúsku kvôli migrantom (a keď sa povie slovo “migrant”, vieme, že väčšinu ľudí napadnú ľudia neeurópskeho pôvodu). Autor Filip Minich píše:

“Alternatívne a dezinformačné portály chrlia dlhodobo a takmer na dennej báze správy o „cunami kriminality“ v Nemecku či Rakúsku. Domáci už podľa nich pomaly ani nevychádzajú von, pribúdajú útoky, znásilnenia, krádeže, vraždy. Kto za to môže? Vraj migranti.

Obyvatelia Nemecka sa podľa dezinformačných portálov boja nahlas vyjadriť nesúhlas, polícia sa to bojí vyšetrovať a súdy riadne súdiť. Vraj dostali príkaz „zhora“.

Pozreli sme sa na oficiálne, tvrdé policajné dáta z Rakúska a Nemecka, kam smerovala drvivá väčšina utečencov počas migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016. Výsledky sú viac než zaujímavé.

Rakúsko je tak bezpečné, ako nikdy predtým,“ tvrdí tamojšia polícia v najnovšej štatistickej ročenke, kde detailne sumarizuje uplynulý rok 2018.

Celkový počet prípadov klesol medziročne o 7,4 %. Kriminalita je v Rakúsku najnižšia za posledných desať rokov. Zároveň stúpa počet zadržaných a objasnenosť prípadov je na rekordne vysokej úrovni.

Keďže nemám zaplatené predplatné, tak zvyšok textu nevidím. Predpokladám, že obdobné dáta tam uvádzajú aj v prípade Nemecka. A neprekvapilo by ma, ak by tam spravili aj nejaké porovnanie s Ruskom, ktoré bude vykazovať vyššiu mieru kriminality v porovnaní so Západom. V Týždni bude ťažké odolať pokušeniu nekopnúť si nejako do Ruska.

Tie čísla sa vám však začnú javiť inak, pokiaľ sa pozriete do celkovej štatistiky Bundeskriminalamtu (federálna investigatívna policajná agentúra Nemecka). Predovšetkým, z údajov tu obsiahnutých sa dajú vyvodiť dve základné skutočnosti.

  1. Áno, celková kriminalita v Nemecku naozaj klesá. A to takmer u každého druhu kriminality vrátane násilnej.
  2. Avšak to čo rastie je kriminalita migrantov.

Jednoducho povedané, domáci páchajú v Nemecku menej a menej kriminality, zatiaľ čo u migrantov rastie. Vzhľadom k tomu, že kriminalita domácej populácie klesla tak výrazne, tak i po pripočítaní kriminality migrantov nám vyjde, že celková kriminalita zaznamenala pokles. Absolútne čísla v prípade migrantov však rastú. Navyše nie sú uvádzané vo vzťahu k počtu imigrantov, pričom čísla rástli aj v predošlých rokoch. Toto nie je len o náraste medzi rokmi 2017-2018.

A to ešte musíme zobrať do úvahy skutočnosť, že sa nesleduje kriminalita podľa etnicity, ale len porovnávame domácich vs. migrantov (a platí, že medzi domácimi môžu byť ľudia s pôvodom iným ako európskym a naopak). Čo tak prísť s dôsledným reportom kriminality so zohľadnením etnicity a náboženstva? Aha.:-)

Ja netvrdím, že situácia v Nemecku a Rakúsko je nejaký armagedon, život je tam pre väčšinu stále dosť fajn (a to je aj hlavný dôvod, prečo sú tam tí ľudia, najmä teda v Nemecku, politicky stále tak zaseknutí a volia tak, ako volia). Ale jednoducho tu hrozí skôr nárast problémov, nie zlepšovanie, pokiaľ sa bude k otázke demografie a imigrácie pristupovať tak nezodpovedne, ako to predviedla Merkelbaba. Bez imigrácie z moslimských krajín (či celkovo krajín globálneho juhu) mohli byť dnes Nemecko a Rakúsko na tom podobne ako Japonsko, ktoré má tak extrémne nízku kriminalitu, že policajti v tejto krajine nemajú čo robiť a tak sú čoraz vynaliezavejší, pokiaľ ide o ich predstavu čo je zločinom.

Otázka o Číne, 3.časť: Má Čína spojencov?

Autor: Curt Doolittle

Čína nemá spojencov. Má iba “závislých”.

Takýto princíp je však ústredný pre východoázijské zmýšľanie. Neexistuje tu žiadna rovnosť. Za každých okolností musí byť niekto nadradený a druhý podriadený.

Keď Konfucius nemohol vyriešiť nejaký politický problém, tak nariadil všetkým ľuďom organizovať sa do paternalistickej hierarchie smerom od cisára na vrchole až po novorodenca.

Keď čínska história hovorí o “kráľovstve stredu” má na mysli “centrum sveta”, kde sú Číňania na vrchole.

Čínske myslenie požaduje zachovanie harmónie – čo znamená neprerušovanie statusovej hierarchie. A to za cenu čohokoľvek, dokonca i možnosti vyhnúť sa pravde.

Čínskymi stratégiami sú oddiaľovanie a klamanie, zatiaľ čo rozvíjajú svoje útočné a defenzívne schopnosti až dokým s konkurenciou nepotrebujú rokovať, ale môžu ju jednoducho obísť.

V ich prípade ide o veľmi paternalistický model uvažovania. Nejde nevyhnutne o zlé zmýšľanie, a to pre jednoduchý dôvod: čínska snaha o harmóniu a paternalizmus sú do istej miery zakorenené v ich (skôr spornej) morálke.

Číňania sú schopní s kľudom vyzabíjať milióny vlastných ľudí, ak to bude nevyhnutné a venujú oveľa menšiu pozornosť hodnote ľudského života ako západniari (alebo indoeurópania vo všeobecnosti) pre ktorých je ťažké ich uvažovanie pochopiť.

Takže nie, Čína nemá spojencov, má iba nepriateľov, podriadených a kandidátskych podriadených.

Toto je všetko, čo je skutočne potrebné na pochopenie čínskej politiky, kultúry a civilizácie. Podobne ako suverenita, reciprocita a pravda sú všetkým pre pochopenie Západu. V tomto zmysle teda nie sme veľmi kompatibilné civilizácie.


Otázka o Číne, 1.časť: Je Čína silnejšia ako Amerika?

Poznámka: Rozhodol som sa pre vás preložiť tri kratšie odpovede Curta Doolittla o Číne. V poslednom období som sa začal viac zaujímať o túto krajinu, obzvlášť vzhľadom na časté predpovede o jej budúcej svetovej dominancii, pokiaľ sa jej raz podarí vytlačiť z tejto pozície Spojené štáty (čo vôbec nie je isté). My o tejto obrovskej krajine s vyše miliardou obyvateľov v skutočnosti veľa nevieme. Jej príliš odlišný jazyk, kultúra a vývoj spôsobujú, že je pre nás stále celkom tajomnou a ťažšie uchopiteľnou. Dúfam teda, že aspoň trochu z jej tajuplnosti odkryjem.

Autor: Curt Doolittle

Čína je veľmi chudobná krajina. Avšak má viac populácie ako západný svet, viac populácie ako africký kontinent, a podobne či viac populácie ako India a o niečo menej ako moslimský svet. Čo je podstatnejšie je skutočnosť, že si udržiava ohromnú rasovú a kultúrnu homogenitu, a to viac ako akýkoľvek iný národ, s výnimkou Japoncov – a to všetko kombinuje s “odôvodnene” veľkou armádou, históriou a kultúrou monolitickej byrokracie, absenciou histórie čohokoľvek čo by sa dalo nazvať “právnym štátom” (rule of law) alebo individuálnymi právami (zvrchovanosť) či peerstvom. Čína pociťuje istú zatrpknutosť za svoju predošlú zaostalosť, zlyhanie v moderných vojnách a zlý výber v podobe komunizmu, ktorý je v rozpore s čínskym kultúrnym mýtom v zmysle ktorého je Čína “centrum sveta”.

Napriek tomu, že je pre Čínu pomerne ľahké “dobehnúť” iných v istých oblastiach využitím autoritárstva, je stále pre ňu ťažké produkovať konkurencieschopnú a neustále sa vyvíjajúcu ekonomiku vzhľadom na “čínske charakteristiky” (ktoré teraz nechcem bližšie rozoberať).

Môže Čína využiť svoju centrálnu byrokraciu na koncentráciu kapitálu v priemysle a armáde pomocou hrozby, podplácania a obštrukcie, aby získala to čo Západ dosiahol technickou inováciou, ekonomickou expanziou a vytiahnutím zvyšku sveta z nevedomosti, poverčivosti, tyranie, chudoby a choroby?

Samozrejme, že môže.

A na svete je viac národov, ktorú nechcú, aby to urobila meritokracia. A Čína, Rusko a islam sa zdajú byť v konflikte so Západom, Indiou a kresťanskou Afrikou.

Myslím, že obdobie západných ideálov skončilo a budúcnosť bude patriť “netrhovým” národom.

Demokracia, sloboda, inovácia a individualizmus sú západného pôvodu, ak nie vyslovene škandinávske či anglické predpoklady. Ide o dedičstvo národov severných morí, ktoré boli potomkami obchodníkov, pirátov, vikingov a bojovníkov. Je to ich materialistické dedičstvo. Avšak väčšina národov nemala takýto luxus.

Poliaci a LGBT

Anatoly Karlin, zaujímavý HBD bloger ruského pôvodu, prichádza v jednom zo svojich textov, s pozoruhodným prieskumom z r. 2016, ktorý mal za cieľ identifikovať počet LGBT ľudí v Európe.

Podľa Karlina bude katolícke Poľsko v r. 2028 legalizovať gay manželstvo. Prečo? Lebo veľa Poliakov je homosexuálnych. Medzi poľskou mládežou je o 2,5x viac LGBT ľudí ako v prípade mládeže v Maďarsku. A v Poľsku postupne, napriek terajšej vláde, ktorá je silne proti LGBT, rastie podpora registrovaných partnerstiev i gay manželstiev.

Pokračovať v čítaní článku “Poliaci a LGBT”