Ako to vlastne je s kriminalitou v Rakúsku a Nemecku?

Neoliberálny plátok Týždeň prišiel s textom, v ktorom spochybňuje istú, v alternatívnom priestore pomerne častú, predstavu o obrovskom náraste kriminality v Nemecku a Rakúsku kvôli migrantom (a keď sa povie slovo “migrant”, vieme, že väčšinu ľudí napadnú ľudia neeurópskeho pôvodu). Autor Filip Minich píše:

“Alternatívne a dezinformačné portály chrlia dlhodobo a takmer na dennej báze správy o „cunami kriminality“ v Nemecku či Rakúsku. Domáci už podľa nich pomaly ani nevychádzajú von, pribúdajú útoky, znásilnenia, krádeže, vraždy. Kto za to môže? Vraj migranti.

Obyvatelia Nemecka sa podľa dezinformačných portálov boja nahlas vyjadriť nesúhlas, polícia sa to bojí vyšetrovať a súdy riadne súdiť. Vraj dostali príkaz „zhora“.

Pozreli sme sa na oficiálne, tvrdé policajné dáta z Rakúska a Nemecka, kam smerovala drvivá väčšina utečencov počas migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016. Výsledky sú viac než zaujímavé.

Rakúsko je tak bezpečné, ako nikdy predtým,“ tvrdí tamojšia polícia v najnovšej štatistickej ročenke, kde detailne sumarizuje uplynulý rok 2018.

Celkový počet prípadov klesol medziročne o 7,4 %. Kriminalita je v Rakúsku najnižšia za posledných desať rokov. Zároveň stúpa počet zadržaných a objasnenosť prípadov je na rekordne vysokej úrovni.

Keďže nemám zaplatené predplatné, tak zvyšok textu nevidím. Predpokladám, že obdobné dáta tam uvádzajú aj v prípade Nemecka. A neprekvapilo by ma, ak by tam spravili aj nejaké porovnanie s Ruskom, ktoré bude vykazovať vyššiu mieru kriminality v porovnaní so Západom. V Týždni bude ťažké odolať pokušeniu nekopnúť si nejako do Ruska.

Tie čísla sa vám však začnú javiť inak, pokiaľ sa pozriete do celkovej štatistiky Bundeskriminalamtu (federálna investigatívna policajná agentúra Nemecka). Predovšetkým, z údajov tu obsiahnutých sa dajú vyvodiť dve základné skutočnosti.

  1. Áno, celková kriminalita v Nemecku naozaj klesá. A to takmer u každého druhu kriminality vrátane násilnej.
  2. Avšak to čo rastie je kriminalita migrantov.

Jednoducho povedané, domáci páchajú v Nemecku menej a menej kriminality, zatiaľ čo u migrantov rastie. Vzhľadom k tomu, že kriminalita domácej populácie klesla tak výrazne, tak i po pripočítaní kriminality migrantov nám vyjde, že celková kriminalita zaznamenala pokles. Absolútne čísla v prípade migrantov však rastú. Navyše nie sú uvádzané vo vzťahu k počtu imigrantov, pričom čísla rástli aj v predošlých rokoch. Toto nie je len o náraste medzi rokmi 2017-2018.

A to ešte musíme zobrať do úvahy skutočnosť, že sa nesleduje kriminalita podľa etnicity, ale len porovnávame domácich vs. migrantov (a platí, že medzi domácimi môžu byť ľudia s pôvodom iným ako európskym a naopak). Čo tak prísť s dôsledným reportom kriminality so zohľadnením etnicity a náboženstva? Aha.:-)

Ja netvrdím, že situácia v Nemecku a Rakúsko je nejaký armagedon, život je tam pre väčšinu stále dosť fajn (a to je aj hlavný dôvod, prečo sú tam tí ľudia, najmä teda v Nemecku, politicky stále tak zaseknutí a volia tak, ako volia). Ale jednoducho tu hrozí skôr nárast problémov, nie zlepšovanie, pokiaľ sa bude k otázke demografie a imigrácie pristupovať tak nezodpovedne, ako to predviedla Merkelbaba. Bez imigrácie z moslimských krajín (či celkovo krajín globálneho juhu) mohli byť dnes Nemecko a Rakúsko na tom podobne ako Japonsko, ktoré má tak extrémne nízku kriminalitu, že policajti v tejto krajine nemajú čo robiť a tak sú čoraz vynaliezavejší, pokiaľ ide o ich predstavu čo je zločinom.

Čo prinesie horiaci Notre Dame?

Píšu o tom teraz všetci, takže z mojej strany len stručne. Najlepší komentár, ktorý sa zatiaľ ku mne dostal je ten od českého sociológa Petra Hampla.

Autor si správne kladie otázku, že čo možno očakávať od národa, ktorý už pred tým akceptoval také záležitosti ako masaker v Charlie Hebdo, teroristický útok v koncertnej hale Bataclan a mnohé iné? Francúzov (a to bude asi platiť u väčšiny národov) na nohy neposadia masakre ani spálené kostoly, ale skôr to, keď začnú mať poriadne hlboko do vrecka, ako to v súčasnosti vidíme pri hnutí Žlté vesty.

Veľmi úsmevné sú opäť mainstreamové správy o “alt right konšpiráciách” o moslimoch (ktoré nezabudnú niekedy spomenúť i Sorosa. A možno niektoré i jašteričky). Je to naozaj už trápne. Kostoly vo Francúzsku boli predmetom vandalizácie a podpaľačstva už dlhšiu dobu a nedovolená pochybnosť o týchto činoch okamžite nálepkovaná ako “rasistická” konšpiračná teória. Keď však náhodou zhorí mešita, synagóga alebo černošský kostol, tak vinník je pre mainstream jasný.

Samozrejme, nevieme stále na isto, čo presne sa mohlo stať. Ale vyprosím si, aby korpo-splašky, ktoré okamžite favorizovali teóriu o”nehode”, opäť robili z ľudí volov.
To, že niekoho okamžite napadli moslimovia je úplne pochopiteľné, je to absolútne korektná otázka či predstava (pri páde WTC vás čo napadlo ako prvé?)

Treba si však uvedomiť podstatu. Dokonca i v prípade, že by išlo len o nehodu, o nedbanlivosť niektorých robotníkov, tak symbolika Notre Dame ako mementa pre úpadok Západu stále platí.

Čo si budeme nahovárať, pri rôznych takýchto manuálnych prácach dnes na Západe najímajú nebielych. Pracovníci v Notre Dame boli zaiste do značnej miery tvorení Alžírčanmi, Maročanmi, Tunisami, pravdepodobne aj nejakými černochmi a obdobnými “alienmi”. Pre takýchto cudzincov, ktorí tam pracovali, bola táto katedrála bezvýznamná. Oni nebudú k nej pociťovať tú istú spätosť ako Francúz, alebo akýkoľvek iný Európan.

A takéto nehody sú tiež odrazom postupne upadajúceho g na Západe, o čom som na tomto blogu už viackrát písal (a aj budem písať). Ak si sem naveziete takéto slabé g (moslimovia), očakávajte slabý výsledok a nedbanlivosť aj s takýmito strašnými následkami.

Tak či onak, Francúzsko je v podstate dnes už v občianskej vojne a to so 4 hráčmi:
1. Žlté vesty (pracujúca biela trieda), ktoré majú už po krk globalistického vykorisťovania a násilnej invázie moslimov.
2. moslimovia, ktorí po pálení a ničení áut a metských centier začali svoju novú kampaň vandalizáciou a podpaľovaním kostolov.
3. (((investori))) , ktorí budú manipulovať s napätím a určite financovať rôzne skupiny, aby profitovali z chaosu.
4. francúzska vláda, ktorej primárny cieľ bude udržať status quo – tu bude zaujímavé vidieť kam až bude ochotná kvôli tomu zájsť.

Francúzsko sa ukazuje byť opäť zásadným pre celú Európu. Francúzi sa dnes jasne ocitajú v revolučnej nálade, kde platí, že čím viac radikalizmu, tým lepšie. Len, aby sa nedali “učičíkať” planými sľubmi, ako veľakrát predtým. Chcem im držať palce, ale kto môže mať po toľkých zlyhaniach ešte vieru v tento národ? Rád sa však nechám prekvapiť. 🙂

V roku 2025 bude každý desiaty obyvateľ Slovenska cigán

Na monitore mi práve pristál tento článok o populačnom raste našich rómskych spoluobčanov. Odhad (dosť možno ešte pozitívny) je taký, že okolo r. 2025 budú cigáni tvoriť 9% obyvateľstva Slovenska. Podľa predpokladu v tretej a štvrtej dekáde sa má ich rast zastaviť. Kým biela populácia bude starnúť, tak v prípade cigánov pôjde o populáciu s vysokým podielom mladých.

Pokračovať v čítaní článku “V roku 2025 bude každý desiaty obyvateľ Slovenska cigán”

Otázka eugeniky, 2. časť – o eugenických programoch

Po oboznámení sa s pojmom, cieľmi, históriou a predpokladmi eugeniky sa bližšie pozrieme na jej jednotlivé metódy či programy. Pri nich je dôležité vyjasniť si, či chceme presadzovať eugeniku na báze dobrovoľnosti alebo povinnosti. Vzhľadom na súčasný liberálny systém a jeho legislatívu by bolo presadenie povinných eugenických opatrení pomerne komplikované, hoci nie úplne vylúčené (prípad povinnej sterilizácie u osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony). Na druhej strane väčšina eugenických praktík si žiadne povinné direktívne postupy nevyžaduje a stojí a padá na dobrovoľnosti, finančnej a inej podpore či motivácii a vzdelávacích programoch. Eugenický program nie je teda v žiadnom rozpore s princípmi liberálnej demokracie. Naopak, je možné argumentovať, že upieranie niektorých eugenických metód jednotlivcom je v rozpore s ľudskými právami.

Pokračovať v čítaní článku “Otázka eugeniky, 2. časť – o eugenických programoch”

Otázka eugeniky – pojem a význam, 1.časť

Eugenika – slovo, ktoré okamžite vzbudí u mnohých kontroverzie, predovšetkým skrz svoju nešťastnú asociáciu s nacistickým Nemeckom. Ide o smer či vedný obor často opradený natoľko negatívnym významom, že tvorí doslova akýsi mystický príbeh – príbeh o tom ako sa údajne pseudovedecké hnutie maskované altruistickým cieľom pomôcť ľudským masám zmenilo na barbarskú genocídu miliónov ľudí.

Pokračovať v čítaní článku “Otázka eugeniky – pojem a význam, 1.časť”

Pokles IQ možno vysvetľuje, prečo je dnešná politika viac tribalistická

Washington Examiner prišiel s pozoruhodným textom o tom, prečo sa dnešná politika v USA a v Európe odkláňa od centrizmu a ľudia sa stávajú viac a viac bigotnými vo svojich politických postojoch.

Autor článku Dan Hannah píše o tom, že dôvodom môže byť hlúpnutie populácie. Práve to spôsobuje rastúcu politickú polarizáciu – či už ide o volebný elektorát, alebo samotných legislatívcov. Ľudia tiež častejšie odmietajú priateľstvo s niekým, kto má opačný politický pohľad a nie sú ochotní nájsť kompromis.

Hannah uvádza:„Vo svojej novej knihe, Prius or Pickup, Marc Hetherington a Jonathan Weiler ukazujú, že v 80-tych rokoch okolo 15% demokratov a republikánov priznalo, že “nenávidia” svojich rivalov. Na konci storočiasa toto číslo zvýšilo na 20% a odvtedy prudko rástlo. V r. 2016 48% demokratov a 50% republikánov priznalo, že nenávidia opačnú stranu.“

Rôzni autori prichádzajú pre tento posun s rozmanitými vysvetleniami. Ben Sasse napr. vo svojej najnovšej knihe Them: Why We Hate Each Other – and How to Heal tvrdí, že sociálne štruktúry sú dnes viac fragmentované. Podľa neho Rotary kluby a menšie ligy postupne miznú a na ich miesto nastupuje politický tribalizmus. Iní autori zase tvrdia, že je to dané rozmachom sociálnych sietí, ktoré posunuli ľudí do uzavretých politických online komunít, v ktorých je umožnené obkľúčiť sa len ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné názory.

Dan Hannah tomuto pohľadu kontruje. Podľa neho je tu vďaka sociálnym sieťam v skutočnosti väčší pluralizmus než pred 20 a viac rokmi, keď bol človek odkázaný čítať len obyčajné noviny a sledovať televíziu, v ktorej sa propagovala len jedna ideológia.

Podľa neho ale sociálne médiá prispeli k väčšej fragmentácii a nenávisti medzi stranami odlišným spôsobom. Obrazová závislosť totiž skracuje našu pozornosť a znižuje našu kognitívnu schopnosť, čím sme menej schopní uznať, že ľudia, ktorí sa nám nepáčia môžu napriek tomu povedať niečo správne. Hannah otvorene píše o tom, že pokles IQ na Západe je jedným z najpodceňovanejších fenoménov. Novinári i politici o tomto odmietajú hovoriť.

V texte sa následne spomínajú rôzne vysvetlenia prečo je tomu tak – od skutočnosti, že hlúpejší ľudia inklinujú k tomu mať viac detí, až po faktor imigrácie z krajín, v ktorých ľudia dosahujú nižšie priemerné skóre.

Obzvlášť znepokojujúce je poukázanie na istú štúdiu z Nórska, ktorá skúmala výšku IQ u 730 000 mužov (štandardizované IQ sú totiž v Nórsku súčasťou vojenskej služby). Táto štúdia ukázala, že IQ upadá dokonca v rámci tých istých rodín. Muži narodení v r. 1991 dosahujú, v priemere, nižšie skóre, ako muži narodení v r. 1975. Podľa Hannaha tu musí tu byť nejaké environmentálne vysvetlenie pre tento fenomén. A tým je podľa neho nárast obrazovky.

Deti vychované Facebookom a Instagramom sú viac politicky bigotné, nie preto, že by neprichádzali do kontaktu s alternatívnymi názormi, ale z dôvodu, že majú problém s koncentráciou, ktorá je nevyhnutná na vypočutie si oponenta – ide o náročnú a neprirodzenú zručnosť.

Autor článku svoj text zakončuje upozornením, že dnešné voľby a politická súťaž sú v porovnaní s takým 19. storočím stále ešte umiernené. 20. storočie bolo obdobím zvyšujúcej sa vzdelanosti a inteligencie na Západe, ktoré viedli k väčšej tolerancii a empatii voči oponentom. Od istej doby však dochádza k reverznému trendu a ľudia sa vracajú viac k tribalistickému prístupu.