Výskum inteligencie bol potláčaný nacistami i komunistami

Nemecký psychológ a špecialista na vzdelávanie Heiner Rindermann vo svojej najnovšej knihe “Kognitívny kapitalizmus” (2018) prináša zaujímavé informácie o postoji národných socialistov k inteligencii a jej výskumu. V knihe uvádza nasledovné:

V rozpore s bežným presvedčením, národní socialisti v skutočnosti oponovali výskumu inteligencie (Becker, 1938, Jaenscg, 1938).

Podľa ich názoru skúmanie inteligencie reprezentuje “nadradenosť buržoázneho ducha” (Jaensch, 1938, s.2). Inteligenčné meranie by bolo nástrojom židovstva na “posilnenie jeho hegemónie” (s.3) a výber na školy na základe inteligencie by znamenal “systém skúšky židovského pôvodu” (s.4) a presadenie konceptu inteligencie ako “jednorozmernej dimenzie” (s. 3) a “jedného ústredného faktoru” (Becker, 1938, s. 24).

Pretože ľudia sa medzi sebou líšia, a preto sa odlišujú i v inteligencii (s.4), národní socialisti volali po “meraní inteligencie podľa národného a typologického uhľa pohľadu” (s.15). Pre Nemcov žiadali meranie “realizmu”, “svedomitosti” a “aktuálneho charakteru hodnotovej inteligencie”. Oponovali meraniam založeným čisto na skúmaní “teoretickej inteligencie” a “intelektualizmu” (Becker, 1938, s. 22), namiesto toho favorizovali “praktickú inteligenciu” (s.18), ktorá mala byť nejakým spôsobom meraná. Nacistickí vedci a výskumníci oponovali metódam korelácie a faktorovej analýzy (s.23f). Podľa nich všeobecná inteligencia (faktor g) neexistovala. Tvrdili, že “v skutočnosti tu nie je všeobecný, kvantitatívne porovnateľný a nezávislý typ inteligencie.” (Jaensch, 1938, s.4)

Ak by bol termín “židovský” zmenený na “dominantnú triedu”, potom by sme mali presne tú istú kritiku, akú spomenul francúzsky ľavicový sociológ Bourdieu, iba o 40 rokov neskôr. Dnešná kritika ľavičiarov proti porovnávaniu medzikultúrnej inteligencie, biasu, faktoru g, atď. atp. je v podstate totožná s kritikou národných socialistov.

Pochopiteľne, že toto všetko je vedecky irelevantné, pretože výroky nemôžu byť vyvrátené tým, že poukážeme na niekoho, kto povedal to a to pred niekym iným alebo neskôr. Počíta sa iba logika, empirické dáta a argumenty založené na obsahu. Ak Židia alebo gójovia, alebo “vládnuca trieda” (alebo “utláčaná trieda”), kapitalisti (alebo robotníci). bieli, Európania (alebo Afričania) či ktokoľvek iný získava benefity z inteligencie alebo z výskumu inteligencie, stále to neznamená, že nejaký výrok o inteligencii je kvôli tomu viac alebo menej chybný alebo správny.

Je pravdou, že v modernite a aspoň čiastočne v meritokratických spoločnostiach bude mať “vyššia trieda” v priemere i vyššiu inteligenciu (inteligencia totiž pomáha vyšplhať sa vyššie po spoločenskom rebríku, Deary et.al., 2005, Saunders, 1997). Belosi, Európania a Židia, majú vyššiu priemernú inteligenciu, pričom práve Židia sú nadmerne zastúpení aj vo výskume inteligencie. Ale mení sa tým veridikalita výrokov? Pokiaľ je niečo také ako koncept inteligencie odmietnutý kvôli etnickému alebo sociálnemu kontextu, potom s rovnakou argumentáciou môžeme odmietnuť aj peniaze, knihy, psychológiu alebo samotnú vedu. Vedecké (epistemické) výroky musia byť hodnotené na základe ich priblíženia sa k pravde a k zisteniu novej pravdy. Politické, ideologické alebo etické kritéria nemôžu nahrádzať kritérium pravdy.

Podobne ako v národnom socializme, i v komunizme bol výskum inteligencie odsudzovaný. Alexander Luria nebol schopný publikovať svoju priekopnícku medzikultúrnu štúdiu o kognitívnych schopnostiach pred rokom 1974, štúdiu, ktorú vykonal štyri desaťročia predtým, v tridsiatych rokoch v Uzbekistane.

Dánsky vedec Emil Kirkegaard k tomu ďalej dodáva, že informovaný čitateľ si môže všimnúť paralelu medzi prístupom komunistov a nacistov a uvažovaním o inteligencii zo strany takých ľudí ako je židovský psychológ Robert Sternberg , t.j. popieranie faktoru g/jednej dimenzie a dôraz na dôležitosť praktickej inteligencie namiesto teoretickej (akademickej) inteligencie.

Tu sú 2 nemecké zdroje, z ktorých Rindermann vo svojej knihe čerpal:

1. Jaensch, E. R. (1938). Grundsätze fur Auslese, Intelligenzprüfung und ihre praktische Verwirklichung. [Principles for selection, intelligence measurement and its application.] Zeitschrift für angewandte Psychologie und Charakterkunde, 55, 1–14.

2. Becker, F. (1938). Die Intelligenzprüfung unter völkischem und typologischem Gesichtspunkt. [Intelligence measurement from a national and typological point of view.] Zeitschrift für angewandte Psychologie und Charakterkunde, 55, 15–111.

Viac o Rudolfovi Jaenschovi tu: nemecká Wiki: https://de.wikipedia.org/wiki/Erich_Rudolf_Jaensch

Celý zdroj pre článok tu: http://emilkirkegaard.dk/en/?p=7472

Otázka eugeniky, 2. časť – o eugenických programoch

Po oboznámení sa s pojmom, cieľmi, históriou a predpokladmi eugeniky sa bližšie pozrieme na jej jednotlivé metódy či programy. Pri nich je dôležité vyjasniť si, či chceme presadzovať eugeniku na báze dobrovoľnosti alebo povinnosti. Vzhľadom na súčasný liberálny systém a jeho legislatívu by bolo presadenie povinných eugenických opatrení pomerne komplikované, hoci nie úplne vylúčené (prípad povinnej sterilizácie u osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony). Na druhej strane väčšina eugenických praktík si žiadne povinné direktívne postupy nevyžaduje a stojí a padá na dobrovoľnosti, finančnej a inej podpore či motivácii a vzdelávacích programoch. Eugenický program nie je teda v žiadnom rozpore s princípmi liberálnej demokracie. Naopak, je možné argumentovať, že upieranie niektorých eugenických metód jednotlivcom je v rozpore s ľudskými právami.

Pokračovať v čítaní článku “Otázka eugeniky, 2. časť – o eugenických programoch”

Otázka eugeniky – pojem a význam, 1.časť

Eugenika – slovo, ktoré okamžite vzbudí u mnohých kontroverzie, predovšetkým skrz svoju nešťastnú asociáciu s nacistickým Nemeckom. Ide o smer či vedný obor často opradený natoľko negatívnym významom, že tvorí doslova akýsi mystický príbeh – príbeh o tom ako sa údajne pseudovedecké hnutie maskované altruistickým cieľom pomôcť ľudským masám zmenilo na barbarskú genocídu miliónov ľudí.

Pokračovať v čítaní článku “Otázka eugeniky – pojem a význam, 1.časť”