Zopár úvah o tradicionalizme, metafyzike a istej dileme

René Guénon

Najmä behom posledného roka som napísal niekoľko textov, komentárov, resp. iných príspevkov, v ktorých som sa, či už explicitne alebo zväčša len implicitne, dištancoval od tzv. Tradicionalizmu (filozofie ľudí ako Július Evola, René Guenón, atď.), ale i tradicionalizmu všeobecne a zdôraznil skôr príklon k sekularizmu či osvietenským hodnotám. Je pravdou, že v minulosti som celkom koketoval práve s tradicionalizmom/ Tradicionalizmom, aby sa moje pohľady nakoniec od neho do istej miery odklonili.

Pokračovať v čítaní článku “Zopár úvah o tradicionalizme, metafyzike a istej dileme”

Evola o náboženstve a iniciácii

Mali by sme rozlišovať svet náboženstva od iniciácie. Nie je tu však možné zabrániť istému schématizmu. V zásade existujú náboženstvá, v ktorých je prítomná iniciácia a z tohto pohľadu dejín náboženstva sa v skutočnosti niektoré náboženstvá vyvinuli z oblasti, ktorá mala pôvodne iniciačný charakter. Došlo k tomu tak prostredníctvom procesu popularizácie, sploštenia a externalizácie pôvodných učení a praktík. Obzvlášť je to charakteristické pre budhizmus: existuje tu skutočná priepasť medzi tým, čo môže byť nazvané čistou “doktrínou prebudenia” a súvisiacimi praktikami pôvodného budhizmu a náboženstvom, ktoré sa následne šírilo.

Pokračovať v čítaní článku “Evola o náboženstve a iniciácii”

Obrana prirodzených túžob

Zvyknem občas chodievať na „Rationalwiki“ najmä z dôvodu lepšieho poznania argumentov názorových oponentov (hoci naozaj nie všetko je tam zlé). Rationalwiki bola vytvorená ako protipól kresťanskej Conservapedie (miestami tiež dosť bláznivý web) a predstavuje koglomerát liberálno-sekulárnych a “skeptických” postojov (viac o “skeptikoch” v tomto mojom texte na Infovojne). Bohužiaľ, web sa v niektorých oblastiach až príliš naladil „slniečkárskym“ smerom, skôr než skutočne racionálnym či objektívnym. Popri vyvracaní kresťanských fundamentalistov a konšpiračných teórií tu nájdeme aj “krížové výpravy” voči eugenike, bio-realizmu, genetickému determinizmu alebo i nacionalizmu obecne.

Napriek tomu ma prekvapilo, že Rationalwiki má skôr neutrálny až pozitívny náhľad na Nietzscheho napriek tomu, že je pomerne dosť infikovaná averziou voči prirodzenej túžbe Európanov žiť medzi svojimi a sformovať si suverénne národné štáty.

V súvislosti s témou textu sa ku mne dostal jeden text, v ktorom sa vysvetľuje idea nadčloveka. Nietzsche vyjadruje o prirodzených popudoch istú múdrosť, ktorá vlastne nie je ničím novým. Jeho pointa spočíva v tom, že človek by mal najskôr akceptovať a zdokonaliť “nižšie”, viac “iracionálne”, hmotné popudy seba samého (skôr ako ich ignorovať alebo potláčať), aby mohol neskôr zvládnuť svoje “vyššie” sily akými sú napr. intelekt a duchovné vedomie/spiritualitu.

Na druhej strane netreba zabúdať, že Európa či Západ má pomerne silnú tradíciu v myšlienke, podľa ktorej sú prirodzené túžby niečo zlé alebo musia byť potlačené. Táto idea má svoj pôvod vo viacerých asketických či anti-naturalistických tézach a prístupoch k životu.

Možno je i zbytočné spomínať, že k masívnemu vzostupu asketizmu došlo v Európe v súvislosti vzostupom kresťanstva. Áno, zdá sa, že anti-naturalistické uvažovanie má svoje korene v náboženstvách, ktoré sú skôr odtrhnuté od sveta a hmotného života (jednou z najextrémnejších foriem tu bol gnosticizmus).

Nietzsche sa snažil tieto anti-naturalistické tendencie poraziť a argumentoval, že nadčlovek je niekto, kto je schopný akceptovať svoje prirodzené túžby a emócie a využiť ich na konštruktívne ciele.

Môj záver: osobne by som všetkým tým „racionalistom“, „skeptikom, „nithusovcom“ odporučil prečítať si Nietzscheho. Treba im pripomínať, že je to práve vykorenený strom, ktorý spadne. Prirodzené, t.j. „iracionálne“, túžby a emócie nie sú inherentne zlé a rovnako ani tradicionalizmus a romantizmus, ktoré sú na nich založené. Naopak, práve oni nás udržujú zakorenenými a poskytujú solídny základ, oporu, pre viac nestále a komplikované aspekty našej existencie.