Kategória: globalizmus

Kóšer konzervy

Čítam, že psychotický lúzer Matovič si zase nezobral tabletky a robí humbuk pred ministerstvom spravodlivosti aj so svojou tlupou opičiek (o ktorých je známe, že sa neštítia ani brutálneho násilia na ženách). Najnovšie drzo požaduje o.i. vyslovenie nedôvery predsedovi vlády za…Za čo vlastne? Že spolu s ministrom spravodlivosti potrebujú mať na stole aj nejaké dôkazy preukazujúce údajné styky Jankovskej s dnešným slovenským arci-diablom Kočnerom? Čo tam po nejakom právnom štáte, že? Veď ten, dnes mimoriadne zúfalý Matovič, ktorému sa rozpadol poslanecký klub a voliči mu utekajú k “tiež konzervatívcovi” Kiskovi, rád deštruuje už roky.

Iné som však chcel: a to popis politiky, akú dobre stelesňuje Matovičovo OľaNO. Hovorí sa tomu i “kóšer konzervativizmus”. Áno, Oľano sa zvykne označovať za konzervatívnu stranu (hoci väčšina jeho voličov je liberálnejšie orientovaná. Imponuje im však Matovičova agresivita a vulgarita). Je pravdou, že v strane bolo zopár jedincov, ktorí sa oficiálne hlásili ku kresťanstvu a konzervativizmu (napr. Škripek, ktorý však tiež nasadol na anti-ruskú vlnu globalistov), ale bolo by fajn lepšie pochopiť k akému presne. Rovnako je pravdou, že v minulosti tam boli isté osobnosti, ktorých to tiahlo dosť aj do pro-národnej alternatívy (Mezenská, Ritomská – tá však Matoviča, potom čo odišla, veru nešetrila), ale toto všetko je už dávno pasé.

Netreba zabúdať, že Matovič bol schopný v minulosti brániť i islam. Detto jeho podriadená Dubačová, ktorá sa dokonca zúčastnila hanebnej oslavy Ramadánu. Do tretice tiež treba pripomenúť, že ďalšia poslankyňa OĽaNO, mentálne postihnutá nešťastnica Shahzadová, je vydatá za moslima z Pakistánu – klasický príklad tzv. sham marriage. Nestačí vám? Mám z toho dojem, že náboženský fanatik si bude lepšie rozumieť s iným náboženským fanatikom, než s racionalistom – obzvlášť, ak ide o bratov z kmeňa Abraháma.

OľaNO teda reprezentuje typ istého “kóšer konzervativizmu” pripomínajúceho amerických neokonov. Tieto typy si formálne adoptujú konzervatívne pozície v 2-3 bodoch (takmer vždy sú to potraty a/alebo homosexuálne manželstvá, event. “gender ideológia”), ktoré ich majú akože odlíšiť od neo-liberálov (hoci dnes už u mnohých ani toto neplatí). Niežeby uvedené spoločenské problematiky nemali svoju váhu, ale otázky ohľadne migrácie, zahraničnopolitickej orientácie či všeobecne geopolitiky sú predsa len podstatnejšie. A v tomto sú neokoni na jednej vlne s neo-liberálmi.

Dovolím si povedať, že neokoni sú v skutočnosti ešte zákernejší a škodlivejší než štandardná neo-marxistická ľavica – tým, ako sa maskujú. A asi tiež netreba spomínať, kto patrí v USA k najhorlivejším vojnovým štváčom, k tým, ktorí podnecovali a podnecujú vojny na Blízkom východe v záujme Izraela, ktoré spustili súčasnú migračnú krízu a s ňou spojený import islamu do Európy.

OĽaNO sa teda už jasne vyprofilovalo ako pro-globalistická, pro-imigračná, pro-moslimská, sionistická a radikálne neo-liberálna strana s vyslovene anarchistickými, rozvratnými tendenciami. Je to strana spoločenského rozvratu a nestability. A presne to isté platí i pre KDH, obzvlášť teraz, keď ho vedie Lojzo Hlina. Aký postoj zaujal k migračnému paktu? Nuž, opäť nie prekvapivý. Za vzor si tu Lojzo berie známeho ukrývača pedofilov a olizovača mohamedánskych hnátov Bergoglia. A druhý Lojzov vzor? Ďalší zanietený apologetik islamu – nik iný než samotná veľká Mutti, tiež akože kresťanka, tiež akože konzervatívna.

Kresťania na Slovensku voliaci tieto 2 strany sa potrebujú spamätať, prestať si vymývať mozgy sionistickými webmi ako Postoj. To isté platí i pre cirkevnú hierarchiu, ktorá ich podporuje. Žiadna strana, ktorá o sebe tvrdí, že je kresťanská a chce podporovať a udržať kresťanstvo na Slovensku by nemala schvaľovať čokoľvek, čo podnecuje migráciu moslimov do Európy. Islamizmus totiž bol a je smrteľným nepriateľom kresťanstva (a samozrejme nielen jeho).

Zlyhanie konzervatívcov

Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna s Iránom či možno aj s Ruskom, nízka pôrodnosť, dysgenika, materializmus, konzumizmus. To je niekoľko z kľúčových problémov, ktorými sa treba primárne zaoberať.

Čo však Slováci riešia posledné dva týždne ako žeraví? Zase homosexuálov. Človek príde na FB a nič iné nevidí len hádky okolo homoadopcií, homopartnerstiev, vyradenia homo z DSM, homostyku, homoživota a bohvie ešte akého homo. Slováci sa idú doslova kvôli tomu medzi sebou roztrhať (a komu takýto rozvrat vyhovuje? Našim priateľom určite nie). Niežeby ani táto téma nebola dôležitá. Áno, je. Problém je v tom, že sa jej dnes venuje viac pozornosti, ako by si jej významnosť adekvátne zaslúžila. Sú to cca 4% vážení a nie, nedá sa tým nakaziť ako chrípkou a ani sa to nedá “vyliečiť”.

Poďme však ku konkrétnym textom. Napríklad v súvislosti s Dúhovým pochodom napísal ex-novinár zo sionistického Týždňa Martin Hanus defétisticky vyznievajuci text Keď raz zvíťazí dúha, v ktorom predpovedá zavedenie RP a neskôr i gay manželstiev na Slovensku. Textu následne kontroval ďalší sionista Milan Krajniak, ktorý si prihrial polievočku ako idealista, ktorý neuhne zo svojich princípov a nepristúpi ku kompromisom.

Nuž, ja mám rád idealistov a státie za princípmi, ale rovnako platí, že človek musí vedieť predvídať a spoločenské utópie patria do fantazijnej literatúry, nie reálneho života. Ja som už viackrát vyjadril predpoveď, ktorú spomína Hanus na základe trendov a vývoja postojov v Európe i na Slovensku. Krajniak sa môže postaviť aj na hlavu, v konečnom dôsledku rozhodne postoj majority (a veľakrát hlavne postoj majority z radu elít, ktoré majú väčší vplyv, nehovoriac o postoji súdnych elít, viď rozhodnutia ústavných súdov).

To samozrejme neznamená, že by mal človek automaticky ustúpiť zo svojich pozícií. Vôbec nie. Ale môže to tiež znamenať, že by sa mal zmeniť prístup či taktika a že sa treba začať venovať aj podstatnejším oblastiam.

Prečo konzervatívci tak strádajú?

Alebo prečo sa dnes tak darí progresívcom, aj takto sa dá opýtať. Nuž, príčin bolo viacero, ale určite aj pre nemohúcnosť tzv. kresťanskej pravice či všeobecne konzervatívcov. Na Západe prakticky úplne zlyhali, pretože nedokázali ponúknuť žiadne pozitívne myšlienky a konkrétne nápady, žiadnu víziu lepšej budúcnosti. Celé to bolo len o negatívnom vymedzovaní sa: a to v prvom rade a predovšetkým voči dvom evergreenom: potratom a homosexuálom (na úkor ostatných, a áno, aj podstatnejších, tém). Výsledok? Ak ide o tieto dva kultúrne body, tak na Západe jednoducho prehrali a mladá generácia je dnes nimi viac a viac znechutená a smeruje skôr k progresivizmu, k ľavicovosti než ku konzervativizmu. A dnes vidieť, že presne tie isté chyby robia aj konzervatívci na Slovensku.

Je celá tá mašinéria LGBTI problém? Áno, je. Ale treba ju skôr zasadiť do širšieho kontextu boja proti globalizmu, než k nej pristupovať takto jednotlivo (navyše aj tu existujú rozdiely, radikálny feminizmus a transgenderizmus sú omnoho vážnejšie veci než nejaké registrované partnerstvá či gay manželstvá, čo sú naozaj komplexnejšie problematiky, než ako ich prezentujú konzervatívci). Výstredné dúhové prajdy (často kontraproduktívne voči samotným LGBT) sú v prvom rade komerčná záležitosť propagujúca globalizáciu a konzum – to je hlavný cieľ, a nie nejaké “práva” (na Západe majú už homosexuáli aj manželstvá aj všetko. Napriek tomu sa stále “prajduje” ostošesť, keďže z toho niekomu tečú veľké peniaze).

Nie, nepíšem o tom, aby konzervatívci prestali bojovať proti “Dúhe”. Kľudne nech bojujú ďalej – ale rozumne, bez zbytočnej a patetickej emocionality a hlavne s pochopením, že ak aj v tejto otázke prehrajú, tak pôjde len o prehru v konkrétnej bitke, nie v celej vojne. A sloboda slova a výhrada vo svedomí sú ďalšie oblasti, ktoré konzervatívcom ostanú, a kde dokážu získavať cenné body pre seba.

Ak sa niekedy aj presadí tzv. LGBT agenda v rozsahu aký dnes vidíme na Západe, tak stále tu bude heterosexuálna majorita. Zákony prírody totiž nepustia – majorita ľudí bude vždy heterosexuálna a žiadna homo propaganda to nikdy nezmení (homo máte aj medzi zvieratami. Chodia snáď medzi levov, delfínov, labute či šimpanzov bonobo homoaktivisti, aby ich preonačili na homo? :-)). A je to práve táto majorita, ktorej sa treba primárne venovať – už dnes a včera bolo neskoro.

Konzervatívcom to už bolo povedané viackrát: zamerajte sa na podporu fertility, udržanie mladých na Slovensku a zníženie asociálnosti heterorodín. Domáce násilie, vysoká rozvodovosť, absentujúci otcovia, tehotné tínedžerky vynechávajúce školu – toto sú zásadné problémy rodín nielen na Slovensku. Je to promiskuita (či neviazanosť a nezodpovednosť) heterosexuálov, ktorá je vážnejšia ako tá homosexuálna, pretože má potenciál vytvárať deti bez dostatočnej ekonomickej podpory. Slobodné matky sú nielen väčšou záťažovou pre daňového poplatníka, ale aj častejšie privádzajú na svet kriminálne živly. Toto by mala byť alfa a omega konzervativizmu a toto je i podstata podpory zdravej rodiny a ochrany života.

V4 odsunutá na okraj

Nemienim tu opakovať informácie, ktoré poskytli už iní, takže len veľmi stručne: opäť sa potvrdilo, že východnú Európu odmietajú “západniari” brať dostatočne vážne. Hovoriť o nejakom víťazstve v prípade, že V4 nepresadila žiadneho svojho krajana a na čelo Komisie EU je dosadená Nemka s pochybnou praxou i pochybným ideologickým nadstavením je veľmi smiešne. Ale hlavne, že má 7 detí, ako nám zdôrazňoval Orbán. To najpodstatnejšie o nej vám však povie Chmelár:

Nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová je označovaná za najslabšiu členku nemeckej vlády. Jej nominácia pripomína maniere komunistického politbyra, ktoré neschopných politikov vykoplo vždy smerom nahor. Angela Merkelová ju presadila napriek tomu, že ju doma nikto nechce: nielen koaličná SPD a bavorská CSU, ale ani opozičná Ľavica a Alternatíva pre Nemecko, ktorá vo svojom vyhlásení dokonca ironicky uviedla, že „všetky poradné firmy v Európe ronia slzy radosti“. Tým narážala na korupčnú aféru, keď vyšlo najavo, že kresťanskodemokratická ministerka obrany von der Leyenová platila externým poradcom nekresťanské odmeny – prípad, ktorým sa zaoberá vyšetrovací výbor nemeckého parlamentu.

Patrí medzi najradikálnejších podporovateľov zvyšovania zbrojenia a bola najaktívnejšia pri presadení bojovej skupiny NATO v Litve. A pri čom už úplne zastáva rozum – že práve Fico s Orbánom, Babišom a Kaczyńskim oslavujú nástup ženy, ktorá je vari najsilnejším zástancom federalizovaných Spojených štátov európskych v bruselskej nomenklatúre a napokon – aj ona kritizovala politiku Budapešti voči migrantom. (zdroj Facebook)

Vskutku “nádherný” profil. Nuž ani si nechcem predstaviť aký musel byť ten Holanďan Timmermans, ak mal byť ešte horší od tohto (Chmelár však píše o tom, že je v skutočnosti o niečo lepší, ale Orbánovi veľmi vadila jeho kritika korupcie vlády Fideszu). Samozrejme je ok, že sa V4 snaží držať pri sebe. Nie je to totiž žiadna samozrejmosť a Truban s Kiskom už avizovali, že v prípade ich víťazného ťaženia v parlamentných voľbách otočia aj kurz zahraničnej politiky Slovenska. Títo ľudia nebudú držať s našimi “bratrancami” z Poľska alebo Maďarska, to je jasné a dôjde k rozpadu V4 (čo je presne v záujme globalistov). “America first” bude ich heslo.

Je na čase naliať si čistého vína. Napriek tomu, že východná Európa sa rýchlo mení a jej ekonomika a životná úroveň idú hore, pričom politicky v nej populizmus naberá na sile, tak v porovnaní so západnými krajinami je tento región stále chudobnejší, ale aj vojensky slabý. Východná a južná Európa sa nemôžu porovnávať so severom – reálna sila a dominancia stále zostáva v severozápadnej Európe. A tu hrajú kľúčovú rolu 3 krajiny:

  1. Nemecko, ktoré je manufaktúrnym centrom celej Európy.
  2. Francúzsko, ktoré je najväčším poľnohospodárskym výrobcom a jadrovou mocnosťou.
  3. Holandsko, ktoré je logistickým a petrochemickým centrom Európy. Približne polovica petrochemických tovarov, ktoré prichádzajú do Európy alebo ju opúšťajú, prechádza cez Rotterdam.

Lenže Holandsko, Francúzsko a Nemecko majú v súčasnosti maximálnu mieru podpory národno-populistických hnutí okolo 20%. Tieto tri krajiny by potrebovali silnejšie čísla, muselo by tam dôjsť k masívnejšiemu obratu, aby miestni populisti získali reálnu moc – rovnako v daných krajinách, ako aj v rámci EU. Jediný spôsob, ako by sa sever mohol stať menej “slniečkovým” je, ak sa miestne liberálne, ľavicové a kresťanské strany, ktoré si tam dlhodobo udržujú dominanciu, obrátili viac k národno-populistickým sentimentom. Samozrejme nie je to nereálne, len zatiaľ v nedohľadne. Čas uteká a rozdiely či skôr rozpory medzi východom a západom Európy sa môžu ešte dramaticky prehĺbiť.

CNN novinár vs. pro-belošský advokát

Angličtinárom by som odporučil pozrieť si tento pozoruhodný rozhovor amerického novinára CNN indického pôvodu Fareeda Zakaria s Jaredom Taylorom, ktorý je editorom webu American Renaissance a sebadeklarovaným obhajcom záujmov belošskej (ešte stále) majority v USA. Rozhovory s Taylorom je vždy radosť pozerať, keďže sú to výborné ukážky argumentačnej zručnosti kombinovanej s veľkou trpezlivosťou. Zakaria sa naozaj veľmi snažil (obzvlášť veľmi využíval taktiku známu ako red herring), ale mal voči sebe príliš ťažký kaliber, ktorého argumenty sú zakorenené v realite i v histórii.

Vladimír Putin kritizuje liberalizmus a tvrdí, že sa stal obsolentným

A má samozrejme pravdu. Poďme sa (skratkovito) pozrieť, čo presne Putin povedal v exkluzívnom interview pre Financial Times.

V rozhovore pre FT v Kremli v predvečer summitu G20 v japonskej Osake, ruský prezident povedal, že “liberálna myšlienka “prežila svoj účel”, s tým ako sa verejnosť obrátila proti prisťahovalectvu, otvoreným hraniciam a multikulturalizmu.

V texte sa ďalej píše, ako Putinove odmietanie liberalizmu súznie s populistickými lídrami ako Trump, Orbán či Salvini.

Podobne ako vyššie spomenuté trio aj Putin kritizoval Angelu Merkelovú za jej rozhodnutie prijať viac ako milión “sýrskych utečencov” (kto príčetný si dnes myslí opak?). Jasne sa vyjadril, že išlo o “kardinálnu chybu“. Zároveň pochválil Donalda Trumpa za jeho snahu zastaviť tok migrantov a drog z Mexika.

Podľa Putina “liberáli dnes nemôžu diktovať ostatným tak, ako to robili v posledných desaťročiach”. Ďalej dodal, že liberálna myšlienka predpokladá, že nie je potrebné nič robiť. Otvorene hovorí, že migranti môžu beztrestne zabíjať, pľundrovať alebo znásilňovať, pretože ich práva z titulu ich postavenia migrantov sú chránené.

Putin ďalej riešil i vzťahy s USA a UK. Vyslovil obavu z toho, že by tu mohli byť opäť “jadrové preteky” medzi USA a Ruskom. Studená vojna medzi ZSSR a USA bola podľa neho zlá vec, ale minimálne sa dodržiavali počas nej isté pravidlá. Dnes sa však Putinovi zdá, že tu nie sú nijaké pravidlá.

Putin po vzore Salviniho alebo Marine Le Pen tiež tvrdí, že liberálne vlády sa nestarajú o bezpečnosť občanov. Namiesto toho chránia zločincov a pretláčajú bezduchý multikulturalizmus spoločne s LGBTQAPPXYZ + agendou:

“Nepokúšam sa nikoho uraziť, pretože my (Rusi) sme boli odsúdení za našu údajnú homofóbiu. Ale my nemáme problém s LGBT osobami. Bože chráň, nechajte ich žiť, ako chcú. Ale niektoré veci sa nám zdajú už prehnané. Dnes tvrdia, že deti sa môžu hrať na 5 alebo 6 genderov.

Nech je každý šťastný, nemáme s tým žiaden problém”, dodal. Ale toto nesmie zatieniť kultúru, tradície a tradičné rodinné hodnoty miliónov ľudí tvoriacich základné obyvateľstvo.”

O amerikanizácii (a judaizácii) Brazílie

V “alt right” sfére sa neustále píše o “brazilifikácii” Spojených štátov vzhľadom na masívny prílev hispánskej populácie. Menej sa však píše o presne opačnom procese – amerikanizácii (a i požidovštení) Brazílie. Stará dobrá “latinsko-indiánska” Brazília stráca svoju identitu, postupne sa vytráca a to čo z nej nakoniec ostane bude len akási tropická a “viac hnedá” kópia USA (ktorá sa dokonca bude podobať v mnohých ohľadoch na juh Spojených štátov).

Mnohí sa sťažujú na to, ako USA vyvážajú do sveta svoj “globohomo” (social justice) memplex. Ale “globohomo” nie je jediná americká ideológia vyvážaná do širšieho sveta, resp. je to len “ľavicová” verzia širšej judeo-americkej ideológie.

Druhú vetvu predstavuje “pravicový” alebo konzervatívny americký memplex – evanjelikalizmus, pentekostalizmus, kresťanský sionizmus. A s týmito ideológiami sú prepojené i ďalšie memplexy ako napr. kreacionizmus, pro-life/anti-eugenika, podpora amerického militarizmu, obrana Izraela, posadnutosť zbraňami, popieranie klimatických zmien/bezohľadný prístup k prírode, agresívny neoliberalizmus v ekonomicko-sociálnej sfére a pod.

Schválne, prečítajte si toto. Vyberám z textu:

Približne 2 milióny ľudí sa zúčastnili každoročného kresťanského pochodu za Izrael. Evanjelikálni kresťania mávali izraelskými vlajkami a modlili sa za židovský štát počas ich “Pochodu za Ježiša”, ktorý sa konal vo štvrtok v Sao Paule.

Na podujatie boli pozvaní i židovskí predstavitelia, vrátane izraelského konzula Doriho Gorena a prezidenta miestnej pobočky B’nai B’rith, Zelia Sliozbergasa.

Áno, Brazília prestáva byť katolíckou a kultúrne “latinskou”, pretože v tejto krajine majú čoraz väčšiu moc evanjelikáli (a sionisti). Tí sú dnes dôležitejší než katolíci a ich význam ešte porastie s tým, ako sa im podarilo dosadiť do prezidentského kresla ich človeka – Bolsonara.

Katolicizmus v Brazílii postupne upadal aj z toho dôvodu, že katolícka cirkev sa rozhodla (v 70-tych a 80-tych rokoch) v tejto krajine pripojiť k teológii oslobodenia a celkovo k ľavičiarstvu, pričom bola medzi miestnou chudobou postupne nahrádzaná evanjelikálnymi, spoločensky konzervatívnymi, cirkvami prichádzajúcimi z USA. Stredné a vyššie belošské vrstvy však ostali väčšinovo “katolícke” (rozumej agnostické a kultúrne katolícke, ako to zvyčajne býva aj v Európe).

Prečo sú evanjelikáli tak úspešní medzi chudobou a nebielymi (Afrika a juhovýchodná Ázia sú tiež teritória, kde naberajú na sile. Niektorí predpovedajú, že ich čaká boom i v Rusku)?

Predovšetkým, letničiarski či evanjelikálni kazatelia sú, na rozdiel od katolíckych kňazov a mníchov, v podstate obchodníci, biznismani. A ako obchodníci využívajú viac agresívnych a bezohľadných techník manipulácie mysli než ich katolícki “kolegovia”. Chudobní a nevzdelaní ľudia sú ľahkou korisťou pre peniaze žmýkajúcich šarlatánov, ktorí využívajú oslobodenie od daní pod zámienkou “verejnoprospešnej” činnosti. A najlepší spôsob, ako si získať oddanosť chudoby je, že jej sľúbite okamžité zbohatnutie. Katolíci v Južnej Amerike sľubujú chudobe abstraktnú rovnosť, ale to nemá takú silnú príťažlivosť ako okamžité “zázraky” evanjelikálov.

Nuž, dnes sa zdá, že takáto bude budúcnosť sveta: obrovský dúhový Gay pride vs. militantný Ježišov Izrael – 2 hlavné ideológie, ktoré zdedia svet.

No dobre, ešte je tu islam. Ale ak si myslíte, že moslimský svet je imúnny, tak ste na omyle: https://www.reuters.com/article/us-syria-islamic-state-christians/christianity-grows-in-syrian-town-once-besieged-by-islamic-state-idUSKCN1RS19N

O Holanďanoch (nielen) ako voličoch

Holandský nacionálno-populistický politik Geert Wilders a jeho strana PVV celkom pohoreli v posledných parlamentných voľbách z r. 2017 a aj v terajších eurovoľbách (do EP sa PVV ani nedostala).

Áno, Wildersova strana si v holandskom parlamente v r. 2017 zvýšila podiel na hlasovaní o 3% v porovnaní s predošlými parlamentnými voľbami, ale výsledok bol aj tak skôr sklamaním vzhľadom na nádeje, ktoré sa do Wildersovej strany vkladali. Výsledky v Holandsku ťažko charakterizovať inak ako porážkou populizmu.

Holandsko, napriek svojej veľkosti, nie je nepodstatná krajina. Je to napríklad logistické a petrochemické centrum Európy. Približne polovica petrochemického tovaru, ktorý prichádza do Európy alebo ju opúšťa, prechádza cez Rotterdam.

Bohužiaľ, myšlienka, že by Holandsko (a obávam sa, že aj Nemecko) mohlo zohrať nejakú významnejšiu rolu v radikálnej zmene politickej paradigmy, pokiaľ ide napríklad o imigračnú politiku v Európe, je skôr nerealistická.

Štandard nacionalistickej strany v krajine ako Holandsko

Wildersova strana je v rámci štandardov tzv. európskej krajnej pravice až nezvyčajne spoločensky liberálna, ekonomicky neoliberálna a filosemitská. Strana podporuje napríklad legalizáciu drog, samozrejme i gay manželstvo (ale opak by aj tak bol pre krajinu ako Holandsko skôr zvláštny a kontraproduktívny) a predovšetkým kompletne odmieta anti-semitizmus a silne podporuje Izrael (Wildersova opozícia voči islamu, ktorá je mimochodom o dosť tvrdšia ako Le Penovej, sa rozvinula počas jeho návštev izraelských kibucov v čase jeho mladosti.). Mimochodom, všetky tieto pozície sú pozíciami, ktoré zvyknú priťahovať viac elektorát s vyšším IQ.

Napriek tomu Wildersova strana v rámci Holandska priťahuje tých najhlúpejších. Iba 14% Wildersových voličov dosiahlo vysokoškolské vzdelanie v porovnaní s 56% voličov trendovej ľavicovo-liberálnej a pro-bruselskej strany D66. Takéto výsledky sú celkom v súlade s demografickým profilom post-trumpovskej republikánskej strany, ako aj s Front National, či s LDPR v Rusku. Explicitne nacionalistické strany takmer všade naprieč Európou priťahujú skôr ľudí s nižším vzdelaním.

Holanďania a ich inteligencia

Myslím, že by to nemalo nikoho veľmi prekvapovať: áno, Holanďania patria k národom s najvyšším IQ v rámci Európy. Holanďania sú až príliš inteligentní a v centre Hajnalovej línie, pričom s týmito faktormi sú asociované viaceré moderné psychologické komplexy (napr. aj patologický altruizmus), niektoré na úkor ich vlastného dobra. Holandsko bolo krajinou gramotných obchodníkov dlho pred Britániou či inými časťami Európy. A dodnes aj ostali večnými kupcami.

Keďže tolerancia “kukučích vajec” je druhom intelektuálneho fetišu, je možné, že Holandsko nemá nádej na výraznejšie zmeny, prípadne aj také Nemecko – ďalšia krajina, kde sa natívne obyvateľstvo vyznačuje vysokým IQ.

Skôr Francúzsko

Po Taliansku sa možno zamerať na Francúzsko, ako na krajinu, ktorá by mohla priniesť zásadnejší obrat. Francúzsko má o čosi väčšiu nádej aj preto, že Francúzi sú v priemere (oproti Holanďanom, Nemcom a Škandinávcom) o čosi hlúpejší, a ich inštinkt sebazáchovy nebol natoľko potlačený liberálnou akademickou obcou a globalistickými elitami.

Trump raz celkom správne poznamenal “milujeme chudobne vzdelaných”. Áno, je to veľmi nepohodlná skutočnosť, t.j. skutočnosť, že ľudia, ktorí sa najviac angažujú v demografickej kontinuite, resp. ju podporujú, majú sklon byť “viac nepopísaní” (eufemisticky povedané). Ale táto skutočnosť potrebuje byť rozpoznaná – a aj preto, aby sa s ňou vedelo narábať.

Praktické implikácie: čo by mal Wilders urobiť?

Vzhľadom na vyššie uvedené, ak si chce Wilders zväčšiť o čosi elektorát, tak by mal upustiť od svojej neoliberálnej “austerity policy”, t.j. politiky znižovania výdavkov vlády, smerom k protekcionizmu, ako to urobili Le Penová a Trump. Množstvo Wildersovej kritiky islamu je zakorenené v jeho pozícii obrany slobody slova – lenže sloboda slova a prejavu je opäť jedna z tém, o ktorú sa ľudia s nižším IQ až tak nestarajú. A myslím, že holandskí nacionalisti sa veľmi nestarajú ani o blaho Izraela (tí budú často Wildersa označovať za “sionistickú bábku” a nepodporia ho). Takže úpravy v týchto oblastiach by možno Wildersovi priniesli, nie až tak trápnych, resp. slušných 25% z holandského voličstva – možno.

Zdroje:

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Party_for_Freedom
  2. https://en.wikipedia.org/wiki/Geert_Wilders

Čo nám ukazuje výsledok eurovolieb?

Ako vidíte na obrázku, tak vývoj v Európe v roku 2019 nám ukazuje dve tendencie:

  1. pokračujúci úpadok tzv. centrizmu – či už stredoľavého (sociálni demokrati) alebo stredopravého (kresťanskí demokrati), t.j. dvoch tradičných pilierov povojnovej európskej politiky. Avšak stagnuje aj tradičnejšia ľavica (to čo by tu chcel Blaha?) – či už ide o Corbynových Labouristov, grécku Syrizu, španielsky Podemos alebo La France Insoumise Francúza Melénchona.
  2. pokračujúci vzostup nacionalistov a Zelených, hoci celková ľavo-pravá rovnováha (a dominancia centrizmu) zostáva zachovaná.

Nacionalistom sa podarilo získať podporu zo stredopravého spektra (pretože kresťanskí demokrati sa ukázali byť len jednou z variácií spoločenského liberalizmu) a tiež ťažia z rozčarovania “modrých golierov”, t.j. robotníckych tried, ktorých záujmy centristická ľavica opustila pre otvorené hranice a náboženstvo progresivizmu.

Zelení zase najviac priťahujú ľudí s vysokým vzdelaním, kozmopolitov/mestských liberálov a mladých (netreba asi ani spomínať, že ich súčasnou kňažkou sa stal tento pretláčaný in utero defekt kopírujúci Wednesday Addams).

Ruský blogger Anatolyn Karlin takýto vývoj predvídal už v r. 2011. Konkrétne písal:

Predpovedanie takých špecifík ako bolo stalinistické centrálne plánovanie alebo mystický miléniarizmus nacizmu by pozorovateľovi z r. 1911 prišlo nemožné. Avšak možnosť vzniku takýchto režimov bola úplne možná a predvídateľná, pretože oba typy politík sa opierali o, v tej dobe populárne, intelektuálne myslenie o politike a spoločnosti – či už išlo o marxizmus, utopický socializmus, sociálny darwinizmus a futurizmus.

Aké trendy dnešnej doby nám odhaľujú vznik budúcich politík? Argumentoval by som, že ide o ekvivalentné témy, v súčasnosti skôr marginalizované, ale s potenciálom pre výbušný rast v prípade správnych podmienok socio-politického stresu. Patrí sem: Zelené hnutie (ktoré zahŕňa miestnych aktivistov za udržateľnosť až po autoritatívnych ekosocialistov), technoutopistov (sem patrí napr. open-source hnutie, piráti, technologickí singulátori, aktivisti Wikilekas) a revival fašistického či krajne pravicového myslenia pod záštitou etnického šovinizmu a rozmanitých ideológií tzv. tretej cesty či tretej pozície.

Zatiaľ čo technologickí utopisti zostávajú stále marginálnym prúdom (hoci ktovie či sa to nezmení?), tak Zelení a tzv. radikálna pravica sú v súčasnosti najviac dynamické a rastúce politické hnutia v Európe, za ktorými stojí ohromná inštitucionálna a memetická energia.

Podobne ako komunizmus a fašizmus boli v medzivojnovom období “vlnami budúcnosti”, tak sú dnes krajne pravicový populizmus a zelené hnutie vlnou našej budúcnosti.

Tieto hnutia navyše odrážajú i istý geografický vzorec.

Zelení sú najviac silní v “jadre Európe” – ide dnes o stranu nemeckej mládeže. Populistická pravica je zase najsilnejšia vo východnej Európe (a najsilnejšiu pozíciu má momentálne v Maďarsku, kde má Fisesz a Jobbik spolu 60%).

Blogger Karlyn však uvádza, že po týchto voľbách netreba očakávať žiadnu veľkú zmenu pre dôvody, ktoré bližšie konkretizuje tento text. Centristická pravica, sociálni demokrati, liberáli a zelení sa totiž jednoznačne tešia majorite hlasov, konkrétne 67%, takže pokračujúca globalistická “veľká koalícia” je stále veľmi životaschopná). Napriek tomu nám tieto eurovoľby aspoň pekne odhalili budúce trendy.

Zdroj: The Green-Black Wave