Rád by som upozornil na jeden z relatívne nedávnych výskumov ohľadne mozgových odlišností medzi rasami. Naša technológia nám dnes umožňuje zistiť rasu či etnicitu na základe funkčnej magnetickej rezonancie (angl. functional magnetic resonance imaging). Scan mozgovej aktivity medzi rasami je teda ďalším klincom do rakvy pre tých, ktorí chcú pseudovedecky popierať našu biodiverzitu. Nielenže sú fyzické odlišnosti v mozgu očividné, rovnako ako sú očividné behaviorálne odlišnosti demonštrované mozgom, ale aj vnútorná činnosť mozgu bude odlišná.
Veru, máme tu väčšie odlišnosti ako len povestná farba kože.
Veľká vďaka vedcom, ktorí sa nebáli túto štúdiu publikovať. V dnešnom svete pretláčania politickej korektnosti, obzvlášť v prípade tej najcitilivejšej otázky. t.j. odlišností medzi ľuskými populáciami/genetickými klastrami/rasami, si to zaslúži uznanie.
Posledné dni obehla mainstreamové i alternatívne weby veľká správa o najnovšej veľkej peer-reviewed štúdii publikovanej prestížnym magazínom Science, ktorá informovala verejnosť o tom, že ten slávny “homo-gén” sa nakoniec nenašiel.
Ľudia z prostredia tzv. náboženskej pravice samozrejme jasali, lebo podľa ich teologickej interpretácie tým padá slávne Gagyno “Born this way”. Bohužiaľ pre nich, štúdia netvrdí to čo si myslia, že má tvrdiť. Poďme sa na to bližšie pozrieť.
Pozrime sa na záver štúdie priamo z jej abstraktu:
Same-sex sexual behavior is influenced by not one or a few genes but many. Overlap with genetic influences on other traits provides insights into the underlying biology of same-sex sexual behavior, and analysis of different aspects of sexual preference underscore its complexity and call into question the validity of bipolar continuum measures such as the Kinsey scale. Nevertheless, many uncertainties remain to be explored, including how sociocultural influences on sexual preference might interact with genetic influences.
Čiže podľa tohto najnovšieho výskumu neexistuje nejaký jediný gén [1], ale viacero génov, ktoré ovplyvňujú to, či niekto bude alebo nebude skúšať sex s rovnakým pohlavím. A tu je dôležitá pointa, ktorej treba porozumieť: toto nie je štúdia homosexuálov vs. heterosexuálov. Doslovná citácia z papiera znie ” ever versus never had a same-sex partner“, čiže porovnávali sa ľudia, ktorí mali skúsenosť s partnerom rovnakého pohlavia s tými, ktorí nemali. Nemusím snáď vysvetľovať, že je rozdiel medzi správaním a orientáciou.
V skutočnosti, ak sa lepšie pozriete na grafiku štúdie môžete jasne vidieť, že skupina “ever” (t.j. tých, ktorí majú skúsenosť s rovnakým pohlavím) predstavuje kontinuum v rámci kontinnua. Už začíname chápať? Odkaz na slávneho (alebo neslávneho?) Kinseyho spočíva práve v spochybnení jednoduchosti a nedostatočnosti Kinseyho známej stupnice sex. orientácie vzhľadom na obrovskú komplexnosť sexuálnej orientácie a sexuálneho zážitku u ľudí.
Ak genetika zohráva úlohu v tom, že niekto bude mať sex s rovnakým pohlavím (a táto štúdia konštatuje, že genetika istú úlohu zohráva), potom môžeme bezpečne predpokladať, že táto korelácia bude ešte výraznejšia u tých jednotlivcov, ktorí sa aj identifikujú ako homosexuáli.
A genetika určite istú rolu vo formovaní sex. orientácie zohráva. Nemôžete však tvrdiť, že je to celý príbeh, lebo to by sme sa ocitli na nevedeckej strane. Genetika je len jeden z mnohých faktorov. Už dlhšie sa skúma napr. dopad hormónov počas vývinu plodu in utero. Tu môže byť smerodajná napr. štúdia Barona-Cohena (btw, jeho E-S teóriu mozgu sa dodnes nepodarilo experimentálne vyvrátiť). Pozoruhodným fenoménom, ktorý ukazuje na biologické príčiny a obrovský význam vývoja v maternici je aj tzv. fraternal birth order effect (efekt poradia narodených bratov), ktorý objavil Ray Blanchard a ktorý spočíva v tom, že každé nasledujúce dieťa mužského pohlavia, ktoré žena porodí, má zvýšenú pravdepodobnosť, že skončí ako homosexuál.
Dôležitá poznámka: keď čítate túto štúdiu, alebo aj iné, často sa stretnete s frázami ako “genetické a environmentálne” faktory. Vo vede slovo environmentálny znamená čokoľvek , čo nie je genetické. Mnohí ľudia si však automaticky predstavia, že to znamená “výchova a kultúra” – a to je omyl.
Poznámka:
[1] Komplexné vlastnosti nie sú nikdy kódované len nejakým jedným génom. Rovnako žiadna takáto komplexná vlastnosť nemá 100% heredibilitu. Rovnako neexistuje ani gén inteligencie alebo gén ľavorukosti. Mimochodom, ľavorukosť má nízku heredibilitu (24% -čo je mimochodom ešte nižšia hodnota ako pri mužskej homosexualite, ktorá má heredibilitu 35-40% na základe štúdia dvojičiek). Áno, máme tiež jednovaječné dvojičky, kde jedno bude ľavoruké a druhé pravoruké. Ale asi nikto nebude tvrdiť, že ľavorukosť je nejaká voľba a nie je vrodená.
Podľa istých štúdií je siedma alela génu DRD4 asociovaná s tendenciou prijímať novoty, podstupovaním rizika a politickým liberalizmom. Toto by nám mohlo pomôcť lepšie vysvetliť, prečo Európania, ako celok, sú viac inovatívni (tvrdí to napr. vedec Kanazawa), ale tiež viac ochotní spáchať rasovú samovraždu, ako východní Aziati.
Táto alela je spojená tiež s nomádizmom a možno sa stala viac prítomnou v Európe od vstupu migrujúcich ľudí z tzv. jámovej kultúry. To by tiež vysvetľovalo jej nižšiu frekvenciu vo východoázijských civilizáciach, v ktorých prevažovali nepastierski, usadlí poľnohospodári. Germánska Európa má tiež novšiu históriu migrácie a vzhľadom na alelu génu DRD4 by sa táto história mohla vzťahovať aj na germánsku tendenciu istej servility či slabosti k etnickej náhrade, notoricky známej medzi Švédmi, ktorá je však prítomná i v Nemecku a Británii.
V r. 2012 biológ Hippokratis Kiaris publikoval knihu pod názvom “Gény, polymorfizmus a tvorba spoločností: Ako genetické behaviorálne vlastnosti ovplyvňujú ľudské kultúry”. Hlavnou tézou jeho práce je predstava, že prítomnosť odlišných génov u príslušných ľudí reálne diktuje nadobudnutie istých špecifických kultúrnych a historických línií a že alternatívny výsledok môže byť nepravdepodobný (Kiaris, 2012:9). Nejde o knihu, o ktorej by sa diskutovalo v HBD sfére a vzhľadom na predpoklad tejto knihy (v tom ako sa snaží vysvetliť behaviorálne/spoločenské výsledky a rozdiely medzi východnými a západnými spoločnosťami) by sa malo. Kniha je krátka a veľmi používa deterministický jazyk. (Za zmienku stojí, že autor vôbec nerozoberá IQ).
V knihe sa píše o tom, ako gény “ovplyvňujú” a “diktujú” správanie, ktoré následne ovplyvňuje “kolektívne rozhodnutia a činy”…
Čo si myslieť o tomto severskom biologickom subtype s vysokou a štíhlou postavou, dolichocefalickou lebkou a stereotypne modrými a svetlými vlasmi? Mnohí hovoria, že je to prirodzene idealistická rasa. A myslím, že niečo na tom za iste bude. Nepovedal by som, že sú prirodzene viac morálni (hoci niektorí by argumentovali aj v prospech tohto – hoci do problematiky morálky by som nechcel dnes zachádzať), ale zdajú sa byť menej zaujatí svetskými záležitosťami či povedzme všeobecne prízemnými vecami a viac u nich badať hľadanie alebo túžbu po excelentnosti, kráse, dokonalosti, ktoré však existujú už tu na zemi.
A tento nordický idealizmus nenachádza svoju reflexiu len v germánskej mytológii, ale napr. aj u vojenských výdobytkov, filozofie, vedeckých a technologických inováciách atď, atp. Práve tu niekde bude asi pôvod myšlienky, že vysokí, štíhli, skôr modrookí kaukazoidi sú kreatívni a zároveň disciplinovaní v boji.
Lenže tento idealizmus môže mať i ďalšiu stránku – väčší sklon presadzovať myšlienky, ktoré sú príliš utopistické pre náš skazený svet. A ak sú nordici napr. indokrinovaní istými neo-komunistickými ideami, potom budú veriť tomu, že všetky rasové a etnické skupiny majú rovnakú schopnosť dosiahnuť slobodne uvažujúcu a fungujúcu spoločnosť, kde všetky etnické a náboženské skupiny môžu ko-existovať bez konfliktov, napríklad.
Platí, že väčšina duší na tejto planéte je založená na egách a sú menej otvorené načúvaniu myšlienok, ktoré nie sú akceptované väčšinou spoločnosti, najmä tých, ktoré majorita považuje za “odporné” (napriek tomu, že v skutočnosti nemusia patriť k morálne odsúdeniahodným myšlienkam z objektívneho pohľadu). Nordici budú prirodzene liberálni ľudia, ale v prípade vyhrotenej “slniečkárskej”(neo-marxistickej) indokrinácie to aj tak často skončí so zadubeným prístupom. Najlepší príklad tu bude Švédsko (Sweden Yes, ako sa hovorí), hoci Nemecko, s jeho živeným komplexom veľkej viny, sa mi zdá tiež celkom blízko.
Sú teda nordici odsúdení k zániku?
Nemyslím si.
Ale mladé duše, ktoré odmietajú opustiť svoj utopistický svet a spraviť to čo je nevyhnutné a čo si dnes vyžaduje isté nepohodlie a ostrakizáciu môže čakať kruté prekvapenie. A možno až takýto pád na hubu, ako sa hovorí, bude jediný spôsob potrebný k tomu, aby nordická rasa, ako celok, upustila od utopizmu a začala akceptovať realitu.
(a) túžbu po hrdinstve bez ohľadu na narušenie dominantnej hierarchie
(b) túžbu po signalizácii bez ohľadu na narušenie dominantnej hierarchie.
(c) slobodu konať bez ohľadu na narušenie dominantnej hierarchie.
(d) o niečo väčší sklon k akcii (väčšia pravdepodobnosť, že spálite kalórie, než nie). Je to očividné obzvlášť, ak sa pozriete na dáta u žien.
(e) relatívne vysoké IQ, čas a zdroje, s ktorými mohli narábať.
(f) vyššiu (ale nie tak vysokú ako u juhozápadných euroázijcov: semitov/aškenázov) verbálnu obratnosť.
(g) a obzvlášť, zatiaľ čo relatívne nízky, ale vyšší “neurotizmus”(obava), ktorý koreluje (a zapríčiňuje) vyššiu kreativitu.
Zatiaľ čo mnohé kultúry majú niektoré z týchto vlastností, tak žiadna ďalšia kultúra (rasa alebo subrasa) nemá kombináciu všetkých týchto vlastností. Kreativita si vyžaduje schopnosť, motiváciu, príležitosť a čas.
Naozaj veríte, že LSNS je schopná tento problém vyriešiť? Snívajte samozrejme s nami (ale myslím, že to každý so základným raciom musí chápať). Tu je inak zaujímavé stanovisko europoslanca (joj, že by sme všetci chceli ten jeho plat? A za tú robotu. :-)) Miroslava Radačovského k tomuto najzávažnejšiemu problému Slovenska:
“Spôsob riešenia rómskeho problému, ktorý niekoľkokrát p. Nicholsonová verejne ako slovenská politička prezentovala a to sterilizáciou rómskych žien, je podľa môjho názoru neetický a pripomínajúci riešenia nie z tak dávnej minulosti, kedy boli ľudia sterilizovaní z dôvodu rasovej príslušnosti. Nič na tom nemení skutočnosť, že ide o dobrovoľné sterilizácie. Takýto spôsob riešenia môže mať pre niekoho nádych rasizmu, xenofóbie a nechcem sa vyjadriť ešte čoho, pretože v nálepkovaní mám svoje skúsenosti.
Rómsku problematiku poznám veľmi dobre. Pôsobil som skoro 40 rokov ako sudca na východnom Slovensku, v Prešove, Košiciach, Poprade a viem viac ako ktokoľvek iný o aký problém ide. Pred tým, ako som sa stal sudcom, pôsobil som ako učiteľ vo výlučne rómskej komunite na východnom Slovensku. Rómsky problém tu existuje, vyvoláva niekedy oprávnené, niekedy neoprávnené napätie medzi menšinovou a väčšinovou spoločnosťou, avšak som zásadne proti extrémnemu spôsobu jeho riešenia a to bolo hlavným dôvodom, pre ktorý som za p. Nicholsonovú ako Slovák nehlasoval. Tiež mám určité výhrady proti používaniu pojmu Kuffovci. P. Kuffu osobne poznám, v minulosti som mu pomáhal riešiť aj problémy so sociálne neprispôsobivými jedincami a zastávam názor, že p. Kuffa ako kňaz urobil pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva na Slovensku viac ako ktokoľvek iný.”
Koľkože rokov to tá cirkev rieši problematiku Rómov? Mnohí radi vypisujú o tom aká má byť v tom úžasná. Fajn. Ale mám jednoduchú otázku: prečo to nijako nepociťujeme a stále sa píše o zhoršujúcom sa rómskom probléme? A neboli na tom cigáni náhodou lepšie za ateistického komunizmu, kedy bola cirkev odsunutá bokom? Hmm?
Ešteže nám tu pán Radačovský spomenul “záchrancu” a hviezdu našej alternatívy otca Kuffu, ktorému tak veľmi leží na srdci genocída národa slovenského homosexuálmi druhej triedy (to sú pre našeho dobrovoľného celibátnika ďalší masonovci alebo dahmerovci), a preto sa s takou vervou stará o reprodukčné zdravie narkomanov, alkoholikov a celkovo cigánskych asociálov. Tí síce neporodia žiadnych “turingov”, ale nejakého toho briskného rehoľníka by snáď len mohli, možno – na znak vďaky ekklésii. 🙂
A ak by náhodou predsa len zvíťazili tí Kuffovi nenávidení liberáli, tak ani vtedy to nemusí byť pre neho až také zlé, ako si myslí. Môže predsa ešte začať konvertovať afrických bonobákov či iných čičmekov, ako to radi robia jeho kolegovia v ďalekých to krajoch, a robiť z nich napríklad karmelitánky alebo františkánov. Proste win win pre nášho batmana na generácie dopredu. 🙂
Počúval som rozhovor známeho excentrika Milea Yiannopoulosa (ďalej radšej len MY) s kanadským psychológom Jordanom Petersonom a musím konštatovať, že pri týchto konzervách naozaj musím len krútiť hlavou.
Jedným zo zaujímavých vysvetlení výraznejších rozdielov medzi západnou a východnou Európou býva tzv. teória Hajnalovej línie. Táto teória má o.i. vysvetľovať napr. rozdiely v životnej úrovni, korupcii či v úrovni spoločenského liberalizmu medzi jednotlivými regiónmi Európy. Sám som túto teóriu spomínal v tomto texte, ktorý vám odporúčam si prečítať. Ale môžeme túto teóriu brať nejako silne deterministicky? Naozaj dostatočne vysvetľuje dané rozdiely? Anatolin Karlin prichádza s dobrým spochybnením a poukazuje na skutočnosť, že ďaleko viac môže za dnešné rozdiely medzi Východom a Západom komunizmus a jeho “mraziaci” efekt.
Angličtinárom by som odporučil pozrieť si tento pozoruhodný rozhovor amerického novinára CNN indického pôvodu Fareeda Zakaria s Jaredom Taylorom, ktorý je editorom webu American Renaissance a sebadeklarovaným obhajcom záujmov belošskej (ešte stále) majority v USA. Rozhovory s Taylorom je vždy radosť pozerať, keďže sú to výborné ukážky argumentačnej zručnosti kombinovanej s veľkou trpezlivosťou. Zakaria sa naozaj veľmi snažil (obzvlášť veľmi využíval taktiku známu ako red herring), ale mal voči sebe príliš ťažký kaliber, ktorého argumenty sú zakorenené v realite i v histórii.
V prvom rade si treba uvedomiť, že k tomu, aby sme vysvetlili čokoľvek v rámci evolúcie, vývoja alebo správania nie je potrebná epigenetika. To čo má veda v súčasnosti na mysli pod pojmom epigenetika sa vzťahuje k 3 fenoménom:
k individuálnej genetickej EXPRESII jedinca v rámci jeho tela.
k prechodu individuálnej pasáže spermiou alebo vajíčkom, účinkom takejto genetickej expresie na spermii alebo vaječných bunkách.
matkina in utero podmienka počas jej krehkých štádií raného vývoja plodu. Pokiaľ nie je inak známe, tak nie je tu žiadna iná genetická modifikácia mimo selekcie, variácie zo selekcie (permutácia) a mutácie (chyba).
Epigenetická dedičnosť bola preukázaná pri rastlinách a červoch. Lenže treba si uvedomiť, že cicavce sú odlišný druh. Cicavce si prechádzajú dvomi kolami epigenetického “preprogramovania” – raz po oplodnení a potom opäť počas tvorby gamét (pohlavných buniek) – u ktorých je väčšina chemických značiek vyčistená.
Výsledok epigenetického dedičstva je vlastne spôsobený niečím iným. Odborníci uvádzajú štyri možnosti:
nezistené mutácie v sekvenciách DNA.
behaviorálne zmeny (ktoré sami môžu spustiť epigenetické značky)
zmeny v mikrobióme.
alebo prenos metabolitov z jednej generácie na druhú. Autori však tvrdia, že väčšina epigenetického výskumu, najmä ak ide o ľudské zdravie, tieto možnosti nedokáže odstrániť.
Je pravdou, že environmentálne faktory môžu ovplyvňovať epigenetické značky u detí a ovplyvniť vyvíjajúce sa plody in utero. Čo je ďaleko menej jasné je to, či takéto modifikácie sú následne prenesené na budúce generácie. Dokonca ak aj predpokladáme, že epigenetické značky môžu byť prenesené na deti a dokonca ďalej na vnúčatá, tak je veľmi nepravdepodobné, že by mohli byť odovzdané ešte ďalej – na pravnúčatá a nasledujúce generácie.
Epigenetické “preprogramovacie” mechanizmy cicavcov sú jednoducho príliš robustné. Mali by sme byť preto skeptickí k štúdiám, ktoré tvrdia, že detekovali účinky na zdravie kvôli epigenetickej dedičnosti. Takýto humbuk sa snáď čoskoro stratí a koncept Lamarckovej evolúcie sa môže vrátiť tam kam patrí – do hrobu.
Realista 