Východná vs. západná Európa: Hajnalova línia nemôže vysvetliť rozdiel.

Jedným zo zaujímavých vysvetlení výraznejších rozdielov medzi západnou a východnou Európou býva tzv. teória Hajnalovej línie. Táto teória má o.i. vysvetľovať napr. rozdiely v životnej úrovni, korupcii či v úrovni spoločenského liberalizmu medzi jednotlivými regiónmi Európy. Sám som túto teóriu spomínal v tomto texte, ktorý vám odporúčam si prečítať. Ale môžeme túto teóriu brať nejako silne deterministicky? Naozaj dostatočne vysvetľuje dané rozdiely? Anatolin Karlin prichádza s dobrým spochybnením a poukazuje na skutočnosť, že ďaleko viac môže za dnešné rozdiely medzi Východom a Západom komunizmus a jeho “mraziaci” efekt.

Pokračovať v čítaní článku “Východná vs. západná Európa: Hajnalova línia nemôže vysvetliť rozdiel.”

CNN novinár vs. pro-belošský advokát

Angličtinárom by som odporučil pozrieť si tento pozoruhodný rozhovor amerického novinára CNN indického pôvodu Fareeda Zakaria s Jaredom Taylorom, ktorý je editorom webu American Renaissance a sebadeklarovaným obhajcom záujmov belošskej (ešte stále) majority v USA. Rozhovory s Taylorom je vždy radosť pozerať, keďže sú to výborné ukážky argumentačnej zručnosti kombinovanej s veľkou trpezlivosťou. Zakaria sa naozaj veľmi snažil (obzvlášť veľmi využíval taktiku známu ako red herring), ale mal voči sebe príliš ťažký kaliber, ktorého argumenty sú zakorenené v realite i v histórii.

Prečo je epigenetika takmer celkom pseudovedecká

V prvom rade si treba uvedomiť, že k tomu, aby sme vysvetlili čokoľvek v rámci evolúcie, vývoja alebo správania nie je potrebná epigenetika. To čo má veda v súčasnosti na mysli pod pojmom epigenetika sa vzťahuje k 3 fenoménom:

  1. k individuálnej genetickej EXPRESII jedinca v rámci jeho tela.
  2. k prechodu individuálnej pasáže spermiou alebo vajíčkom, účinkom takejto genetickej expresie na spermii alebo vaječných bunkách.
  3. matkina in utero podmienka počas jej krehkých štádií raného vývoja plodu. Pokiaľ nie je inak známe, tak nie je tu žiadna iná genetická modifikácia mimo selekcie, variácie zo selekcie (permutácia) a mutácie (chyba).

Epigenetická dedičnosť bola preukázaná pri rastlinách a červoch. Lenže treba si uvedomiť, že cicavce sú odlišný druh. Cicavce si prechádzajú dvomi kolami epigenetického “preprogramovania” – raz po oplodnení a potom opäť počas tvorby gamét (pohlavných buniek) – u ktorých je väčšina chemických značiek vyčistená.

Výsledok epigenetického dedičstva je vlastne spôsobený niečím iným. Odborníci uvádzajú štyri možnosti:

  1. nezistené mutácie v sekvenciách DNA.
  2. behaviorálne zmeny (ktoré sami môžu spustiť epigenetické značky)
  3. zmeny v mikrobióme.
  4. alebo prenos metabolitov z jednej generácie na druhú. Autori však tvrdia, že väčšina epigenetického výskumu, najmä ak ide o ľudské zdravie, tieto možnosti nedokáže odstrániť.

Je pravdou, že environmentálne faktory môžu ovplyvňovať epigenetické značky u detí a ovplyvniť vyvíjajúce sa plody in utero. Čo je ďaleko menej jasné je to, či takéto modifikácie sú následne prenesené na budúce generácie. Dokonca ak aj predpokladáme, že epigenetické značky môžu byť prenesené na deti a dokonca ďalej na vnúčatá, tak je veľmi nepravdepodobné, že by mohli byť odovzdané ešte ďalej – na pravnúčatá a nasledujúce generácie.

Epigenetické “preprogramovacie” mechanizmy cicavcov sú jednoducho príliš robustné. Mali by sme byť preto skeptickí k štúdiám, ktoré tvrdia, že detekovali účinky na zdravie kvôli epigenetickej dedičnosti. Takýto humbuk sa snáď čoskoro stratí a koncept Lamarckovej evolúcie sa môže vrátiť tam kam patrí – do hrobu.

Autor: Curt Doolittle (zdroj: Facebook)

Flynnov efekt do r. 2100

Istý odborný prieskum z r. 2016 založený o.i. aj na odpovediach expertov na psychometriu sa pokúsil načrtnúť budúcnosť Flynnovho efektu (Flynn + Lynn = múdry).

Autor James Thompson následne uskutočnil zhrnutie prieskumu vo svojom stĺpčeku.

Dva hlavné dôvody, prečo dôjde k ukončeniu Flynnovho efektu na Západe sú:

  1. skutočnosť, že ľudia s nižším IQ majú viac detí (inak povedané dysgenika)
  2. migrácia z krajín globálneho juhu.

Anatolyn Karlin nám ponúka nasledujúce prognózy vývoja sveta, pokiaľ ide o Flynnov efekt na IQ

1.Východná Ázia: +- 0: Ťažko povedať odkiaľ pochádzajú najvyššie odhady. Japonsko a Južná Kórea sú dnes už plne rozvinuté a zdá sa, že maximalizovali potenciál Flynnovho efektu, zatiaľ čo čínske ukazovatele z hľadiska vzdelávania, výživy a sociálneho blahobytu – ako to býva pre komunistické krajiny typické – sú vyššie ako jej HDP na obyvateľa. A prvé menované sú viac dôležité pre rozvoj IQ než čisté bohatstvo. Každopádne, akékoľvek ďalšie marginálne zisky Číny z Flynnovho efektu budú potlačené dysgenikou, ktorá začala pôsobiť na Čínu už od 60 -tych rokov (Wang et al., 2016)

2. India +-10: India má v súčasnosti IQ okolo 80 podľa IQ testov i PISA testovania. Karlin sa domnieva, že genotypové IQ Indie môže byť až 95 bodov, hoci tu bude silná diferenciácia kastou. Bohužiaľ, zdá sa, že i v Indii sú dysgenické trendy silnešie, rovnako pokiaľ ide o regióny (špinavý, chudobný a zvyčajne negramotný Bihár je najplodnejší, zatiaľ čo Kerala so svojimi úspechmi v matematike a vládnou kompetenciou má najmenej detí), ako aj kasty (nízke kasty majú najvyššiu fertilitu, zatiaľ čo podiel brahmanov klesá najmenej od 30-tych rokov).

3. Afrika +-10. V súčasnosti má okolo 70-75, ale je tu podozrenie, že by mohla mať slušných 85-90. Ale to by sa musela Afrika ohromne socio-ekonomicky rozvinúť, tak aby dokázala plne využiť Flynnov efekt. A o tom má Karlin pochybnosť.

4. Latinská Amerika – 3. Len zopár krajín Latinskej Ameriky môžeme dnes popisovať ako skutočný Tretí svet, obzvlášť to neplatí pre tie najvýznamnejšie v regióne. Výživa je tu dnes celkom primeraná (napr. Brazília skonzumuje viac mäsa na obyvateľa než Nemecko). Flynnove zisky boli pravdepodobne v tomto regióne už dosiahnuté. Medzitým budú pôsobiť dysgenické trendy, silné medzi elitami, zatiaľ čo pôvodná underclass s nižším IQ bude aj naďalej expandovať.

5. Arabské/moslimské krajiny – 3. V tomto regióne to záleží od toho, či jeho obyvatelia konečne začnú brať vážne dysgeniku spôsobovanú manželstvami medzi bratrancami a sesternicami. Ak by s touto praxou prestali, mohli by zvýšiť svoje IQ až o 10 bodov. Bohužiaľ, len zopár krajín ako Tadžikistan berú varovania vážne, väčšina ich ignoruje a tvrdohlavo zotrváva na bratraneckých manželstvách. Vzhľadom k tomu arabské a moslimské IQ bude pravdepodobne aj ďalej upadať kvôli dysgenike a úniku mozgov z dôvodu budúcich geopolitických kŕčov (a podľa niektorých výpočtov nakoniec solárna energia dosiahne paritu s nákladmi fosílnych palív. Čo sa potom stane s krajinami ako Saudská Arábia, keď stratia svoje ropné nájomné?)

6. Austrália +- 0. Akákoľvek skromná dysgenika je v Austrálii zrušená silne kognitívnou, elitárskou imigračnou politikou tejto krajiny.

7. Východná Európa – 3. U tohto regiónu je menšia pravdepodobnosť, že bude zaplavený imigrantmi z Tretieho sveta, prinajmenšom ak sa z Nemecka nestane totálna skládka. Stredná a východná Európa však už maximalizovala Flynnov efekt, zatiaľ čo v nej pokračuje odliv mozgov a prehlbuje sa cigánsky problém. Zopár bodov môžu však získať Ukrajina a Rusko, ak bude podľa očakávania ustupovať ich alkoholická epidémia – hoci tieto oblasti majú tiež imigračné problémy (centrálna Ázia = niečo ako Mexiko pre USA). Obzvlášť Ukrajina vyslovene krváca z odlivu mozgov a tento proces bude pravdepodobne pokračovať. A napokon rozmnožovacie paterny sú tu rovnako dysgenické ako v západnej Európe.

8. Izrael – 5. Ten sa pravdepodobne prepadne, keďže tupší nacionalisti a náboženskí fanatici tu výrazne prevyšujú v počte detí osvietených sekularistov. Plus majú tiež problém s odlivom mozgov.

9. Kanada +- 3. Má podobnú imigračnú politiku zameranú na kognitívnu elitu ako Austrália, avšak popri tom importuje aj somálskych utečencov a obdobný dysgenický materiál.

10. Škandinávia – 4. Sweden Yes!

11. Západná a stredo-západná Európa – 4. Silná dysgenika a obrovský zásah do IQ kvôli prisťahovalectvu ľudí z Tretieho sveta. Na druhej strane je to tlmené väčším prílevom inteligentnejších stredomorských Európanov.

Celkový výsledok Západu -4

12. Južná Európa – 6. Zníženie spôsobuje výrazná imigrácia z Tretieho sveta, veľký odliv mozgov do severnej Európy a pravdepodobne tie najsilnejšie dysgenické rozmnožovacie paterny na svete.

13. USA – 3. Latinská Amerika bude samozrejme pokračovať vo svojom pumpovaní do tejto oblasti, avšak dysgenické trendy medzi bielymi Američanmi sú relatívne mierne, navyše USA priťahujú kognitívnu elitu z celého sveta a hispánsky baby boom ustúpil po Veľkej recesii a sľuboch Trumpa, že postaví veľký, prekrásny múr. Vyhliadky USA sú teda optimistickejšie než by mnohí predpokladali. Navyše ak sa Európa dostane do recesie, USA môžu očakávať veľký kognitívny nárast zo strany bohatších Európanov utekajúcich pred dôsledkami svojich skorších (a zlých) politických rozhodnutí.

Zdroj: The FLynn Effect to 2100.

Bielorusi sú celkom inteligentný národ

Dnes na nedeľu trochu odľahčenejšie. O Bielorusoch sa veľa nevie a donedávna boli neznámou aj pokiaľ ide o informácie o priemernom IQ (a ak sa niekde aj objavili nejaké čísla, tak boli robené na základe priemerov Ruska, Ukrajiny a Litvy).

Výskumník David Becker však nedávno prišiel s vynovenou IQ mapou sveta, ktorá popisuje najnovšie priemerné skóre a kde nám nechýbajú ani Bielorusi.

Ruskému blogerovi Anatolovi Karlinovi bola poskytnutá pretlač Beckerovej práce, kde sa uvádza nasledovné:

V prípade Bieloruska bolo odhadované dočasné IQ na úrovni 95,1, čo bol odhad na základe priemeru IQ severovýchodného Ruska (96,5), západnej Litvy (94,6) a Ukrajiny (94,3) (Lynn a Vanhanen, 2012, s. 19-30)…Test “Štandardné progresívne matrice” (SPM+) bol na začiatku roka 2017 uskutočnený na vzorke 397 detí vo veku od 13 do 15 rokov (203 chlapcov a 175 dievčat) s priemerným vekom 14 rokov…Priemerné skóre chlapcov bolo 33,6 (SD=5.8) a priemerné skóre dievčat 33,9 (SD=5.7). Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami nie je štatisticky signifikantný. Priemer chlapcov i dievčat je 33,75, čo reprezentuje úroveň britského IQ 97,5 na základe britských štandardizovaných noriem pre vek 14 rokov uvádzaných Ravenom (2008).

Karlin uvádza, že Bielorusi mu vždy prišli inteligentnejší v porovnaní s Rusmi (s Rusmi je to tak, že sú medzi nimi veľké rozdiely. Istá časť je solídne inteligentná (napr. oblasť Jaroslavľ), a potom sú tu i skupiny hlúpejších, zaostalých Rusov – oblasti ako Irkutsk/Zabaykal, Kuban), a obzvlášť v porovnaní s Ukrajincami. Na základe akých tendencií a znakov môžeme usudzovať, že Bielorusi sú inteligentnejší ako Rusi a Ukrajinci? Napríklad:

  1. Mali väčší post-sovietsky ekonomický úspech ako Rusi, nehovoriac o Ukrajincoch, napriek tomu, že nemajú žiadne významné prírodné zdroje s výnimkou nájomného plynovodu.
  2. Relatívny ekonomický úspech dokázali dosiahnuť aj pri rozsiahlom štátnom vlastníctve. Napriek tomuto vlastníctvu fungujú v rebríčku Svetovej banky celkom dobre, pokiaľ ide o uľahčenie podnikania. To všetko naznačuje inteligentnú a technokratickú tvorbu politiky (bez ohľadu na Lukašenkove eskapády).
  3. Bielorusi sú viac spoločensky liberálni ako Rusi a Ukrajinci (napriek intenzívnej konzervatívnej propagande ich vlády).
  4. Bielorusko vykazuje vyššiu úroveň dôvery než Rusko a Ukrajina.
  5. Bielorusko bolo jedinou sovietskou republikou, s výnimkou RSFSR, ktorá bola čistým donorom pre sovietsky rozpočet.
  6. Bielorusko mala reputáciu pre výrobu vysoko kvalitných výrobkov až do éry neskorého ZSSR, vrátane optických prístrojov a nábytku.

V staršom komplexnom prieskume ruského IQ urobeného Karlinom pre web Sputnik & Pogrom sa ďalej dočítame:

Nikto ešte priamo nemeral bieloruské IQ a Bielorusi sa ani nezúčastňovali testov PISA alebo TIMSS/PIRLS. Môžeme však predpokladať, že by dosiahli výsledky porovnateľné so stredným Ruskom. Napriek obrovskej úlohe štátu v ich ekonomike a európskym sankciám, je ich HDP per capita dvojnásobne vyššie ako HDP Ukrajincov. Ešte zaujímavejšie je, že Bielorusi sú viac “európski” vo svojich pohľadoch v porovnaní s Rusmi a Ukrajincami. Sú dôverčivejší, menej pobožní a dokonca budú viac schvaľovať gay manželstvo, napriek tomu, že s rituálnymi homosexuálnymi promenádami sa stretneme viac v uliciach Kyjeva. Bez ohľadu na akékoľvek morálne úsudky, toto sú všetko pozície, ktoré korelujú s vyšším IQ.

Každopádne, presnejšie informácie o bieloruskom IQ dostaneme po decembri 2019, keďže Bielorusko sa konečne rozhodlo zapojiť do ďalšieho kola PISA testovania.

Zdroj: Belorussians Are Quite Bright

Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia

Niektoré pro-západné elity ako napr. Hillary Clintonová a rusofilní nacionalisti chcú veriť, že dnešné Rusko je akýsi vzor konzervatívnych a belošsky supremacistických či tradicionalistických hodnôt a pozícií. (Hlavný rozdiel spočíva v tom, že prví myslia, že je to zlé a druhí to považujú za dobré). Ide však o mylnú predstavu: Rusko je multikultúrna ríša hodnotovo zakotvená v anti-fašistickej tradícii.

Ale je tu aj druhá skupina anti-putinovských nacionalistov, ktorí sa snažia prezentovať súčasnú vládu v Kremli ako len ruskú verziu multi-kulturalizmu a otvorených hraníc bez rozlíšenia. Ako je teda Rusko na tom? Nuž, celé je to samozrejme komplikovanejšie.

Pokračovať v čítaní článku “Ruská demografia nemusí byť taká zlá, ako niektorí tvrdia”

Preferencia pre živú alebo neživú krásu

Myslím, že u niektorých ľudí, obzvlášť ak ide o horlivých humanistov, sa môžno stretneme s tendenciou prehliadať krásu, ktorá je živá, pretože nie je produktom niečoho unikátne “ľudského”.

Všimol som si istý rozdiel medzi obhajcami kulturalizmu a “rasistami”. Ľudia z prvej menovanej skupiny budú viac oceňovať krásu neživých vecí vytvorených človekom – ako napr. umenie, hudba, literatúra, architektúra a pod. Budú tiež bojovať o zachovanie kultúry napr. proti ikonoklazmu, t.j. náboženskému úpadku, či všeobecnej degenerácii.

Pokračovať v čítaní článku “Preferencia pre živú alebo neživú krásu”